Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
28. september 2020

Naučme sa reálne modliť

Začalo to schránkou Začalo sa to tým, že mi jedna moja sestra, meno chcem vynechať, poslala cez sociálnu sieť modlitbu. Bola vo forme obrázku a nechýbala akási výzdoba. Pozrel som na to a nechal som to tak. Ale potom sa to krátko na to opakovalo. Mám pocit, že treba k tomu povedať pár slov. Ani sa mi veľmi do toho nechce. Neskôr vysvetlím. Zmyslom tej modlitby bolo dokázať, že po jej prečítaní, pomodlení, ak to tak môžem povedať, sa naozaj stane, o čo sa prosí. Proste sama sebe dôkazom. A to ani nezačínam hovoriť o tzv, modlitbách, ktoré treba prečítať a za horúca poslať siedmym ľuďom. Potom má prísť šťastie. V opačnom prípade nešťastie. Kým to posielajú deti, tak sa človek usmeje a zvažuje, že to treba vysvetliť. Ale keď to robí dospelý človek, čosi nie je dobre. A zaváňa to v tomto konkrétnom bode magickou praktikou. Tá druhá modlitba, čo mi akože prišla, bola modlitba proti pandémii.
Naučme sa reálne modliť

Obrázok, ktorý som pripojil k článku, je len na ilustráciu. Pochádza z mojej schránky na sociálnej sieti.

Mám s tým problém

            Popravde môj duchovný svet s týmto má problém. Vysvetľovať to ľuďom, ktorí myslia ako ja, to netreba. A pre tých druhých to zrejme bude neprijateľné. Ale snáď je pár ľudí, ktorí sa nad tým tiež zamyslia. Ja verím, že sa môžeme pochopiť správne.

            Teraz nebudem hovoriť o formulovaných liturgických modlitbách. To je iná kapitola. Aký má teda zmysel formulovaná modlitba počnúc modlitebnou knižkou až po tieto fotky (omylom som napísal forky), čo mi prišli? Jej predpoklad je vlastne hlboko negatívny.

 

My nehľadáme šťastie v automate

            Vychádza z predstavy, že modliaci sa nevie modliť. Nevie sformulovať sám, čo chce povedať Bohu. Rovnako to evokuje pocit, že keď sa Bohu vec povie správne, tak zaberie. Čo nie je celkom tak. Je to najvyššia autorita, rozhodne sa slobodne. Tiež to navodzuje situáciu, že táto modlitba má úspech. Že práve táto, na tomto obrázku, to spraví doslova za nás. A keď nie táto, tak treba kdesi vyhrabať lepšiu. Istý „trh“ na tieto veci existuje.

            Často sa na tento účel zvykne používať stratégia, že túto modlitbu vymyslel ten a ten svätý. A teda, keďže je svätý, asi to má čosi do seba. Dokonca to má upokojiť čítajúceho, že to zrejme bude s cirkevným chválením. Čiže teologicky, ekleziologicky, pastorálne ošetrená. Chyba lávky. Overuje si čítajúci, že tento text je naozaj správne prisúdený tomu autorovi? Alebo sa to len traduje? Alebo ktosi povedal....? A potom... nie všetko je tak ľahko prenosné....

            Prečo si niekto myslí, že toto bude fungovať? Vlastne často je to návyk. V prvom rade to, že on nevie. Nevie, čo povedať, ako povedať, ako sa modliť. A nad týmto sa teda už zamyslieť treba. Veď hovoríme o komunikácii radového veriaceho človeka s Bohom. Načo by potom bol kresťanom, keby s Bohom nemohol hovoriť? Aby bol morálny? To je málo. Kresťanstvo je vzťah Boha a človeka. Vzťah bez komunikácie nedáva zmysel. Stáva sa skôr organizačnou štruktúrou ako vzťahom.

            Je Boh automat? Je ovládateľný? Manipulovateľný? Nie! Človek mu prečíta patričný text a vypadne vonku, čo žiada? Ako som už naznačil. To je mylné.

Inou formou je, keď sa za prosbou doslova hodí nejaký ten Otčenáš a Zdravas. Tam to už doslova pripomína vhodenie mince. Keď si všimnete, budhisti zašli ďalej. Tam už stačí len roztočiť modlitbový valec. Ale videl som už aj ľudí, ktorí sa modlili s nahrávkou v mobile...

Chápem, že ak chce takýto človek stráviť viac minút v takejto situácii, musí nahromadiť celkom slušnú kopu papiera. A verte, že sa tak deje.

 

Dva momenty, kde písaná napríklad áno...

Teraz dva momenty, keď má sformulovaný modlitbový text hlbší zmysel (mimo liturgiu).

Vyhlásenie. Ide o moment, kedy kresťania hovoria na viac strán. Oznamujú Bohu, sebe, jeden druhému, duchom, či už Božím alebo démonom, svoju vieru a odhodlanie odmietať čokoľvek, čo by ju  akokoľvek nahrádzalo. Z negatívnej strany sa jedná o odriekanie sa zlého a všetkého, čo s ním súvisí.

Druhým momentom je stretnutie kresťanov, kedy chcú vyjadriť jednotným postoj v nejakej konkrétnej prosbe, či chvále. Typickým príkladom je kresťanské piesne. Alebo zvolania ako Amen. Aleluja!

 

Modliť sa s Písmom

A ešte jeden a dôležitý bod. Biblia. Sväté Písmo. Pokiaľ by mi niekto poslal modlitbu, ktorá má svoj pôvod v Biblii, je priamou citáciou, nepoviem ani slovo proti. Naopak, poteším sa. Zaujímavé je, že až sem tá tvorivosť nesiaha. A je to naozaj škoda. Žalmy sú asi taký frapantný príklad.

Inzercia

 

Aj písaný text by vedel ponúknuť isté riešenie

Istým riešením tej potreby predpisovať niekomu hotový text by bol skôr akýsi návod, čo ten či onen problém spôsobuje, aký postoj by bol správny a na konci vyzvať k vyjadreniu modlitby na základe poučenia. Ale to ešte stále nevyjadruje problém.

 

Vzťah Boha a jeho dieťaťa

            Boh chce mať vzťah s konkrétnym človekom. Nechce byť len subdodávateľom šťastia. Dieťa sa s rodičom nerozpráva len preto, že niečo chce, A už vôbec sa nestáva, že by deti pred rodiča priniesli papier a prečítali dobre naformulovanú prosbu. Alebo mu poslali snáď fotku a prosbou...

 

Dve skúsenosti

            Môžem ponúknuť dve skúsenosti. Ak človek nájde cestu k Bohu, a je to reálny proces, väčšinou nemá problém hovoriť o tejto skúsenosti spontánne, či modliť sa spontánne. Tí, čo pracujú s deťmi, majú rovnajú skúsenosť. Veľmi rýchlo vedia nabehnúť na systém spontánnej spoločnej modlitby.

 

Kde je koreň

            V čom je vlastne problém. Problém je v tom, že je tu Boh. Veď hovoríme k nemu.. My potrebujeme viesť ľudí, kresťanov k tomu, aby mali reálny vzťah s Bohom. A tam, kde sa zjaví, tam zrazu nie veľmi treba vysvetľovať, čo za zázrak je to tá spontánna modlitba. Tam je to zrazu prirodzené. Tam zrazu milujúci Boh a osoba milujúca Boha papieriky nezberajú. Pretože Boh reaguje len na vieru. Ani na náreky nie, ani na papieriky nie, ale na skutočnú vieru. Ale tá bez základu, ktorým je prijatie krstných záväzkov, osobného vzťahu nemá živnú úrodu, z ktorej by vychádzala.

            Ak niekto povie, že je lepšie zbierka papierikov ako nič... Platí pohľad vyššie. Dajme ľuďom to pravé, nie náhrady ako sa to deje napr. v potravinárskom priemysle. Dajme im originál, čo im patrí.

            Ide aj o to, že Boh chce často veci s nami prebrať hlbšie. Ako keď rodič hovorí dieťaťu: Pod, preberme to, potom sa dohodneme.

            Aby to nebolo ako v tom vtipe, kde sa ktosi modlil slovami: Aby naše pracie prachy stále lepšie prali, modlime sa....

            Naopak, aby sme ľudí od tradicionalizmu viedli k tomu, aby mali vzťah s Bohom. Potom s Cirkvou, spoločenstvom. A aby na tomto základe mohli byť vyučovaní o všetkom potrebnom, v prvom rade o modlitbe.

 

 

 

Odporúčame

Blog
Hlúposť horšia ako vírus

Hlúposť horšia ako vírus

V týchto dňoch vychádza veľa výziev proti panike. Ja si myslím, že je to oveľa horšie. Mnohí medzi nami na Slovensku majú pocit, že prežívajú len nejakú novú zaujímavú reality šou. Večer si pozrú správy a píšu, ako sa boja, ako ich zachvacuje panika, že čo to len bude s nimi. Pritom veľká časť týchto ľudí robí všetko, aby sa vírus šíril.

Blog
V úcte k pravde...

V úcte k pravde...

K tomuto blogu ma inšpirovalo posolstvo pápeža Františka o kultúre skartácie. Šíri sa aj u nás a nie iba v hlavných liberálnych médiách, ale aj v tzv. konzervatívnych ako je Postoj. Úpadok verejnej debaty je veľkou hrozbou pre Slovensko a jeho zmysluplný rozvoj.