Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
25. september 2020

Máme s moslimami rovnakého Boha?

Máme s moslimami rovnakého Boha?

Počas nástupu migračnej krízy v roku 2015 a následného stretu dvoch kultúr (kresťanskej a moslimskej) uverejnil český kňaz Tomáš Halík na svojej webovej stránke esej, v ktorej si kladie otázku: „Máme s moslimami rovnakého Boha?“ A odpovedá si takto: „Kto na túto otázku odpovie negatívne, preukazuje nielen elementárnu neznalosť dejín kultúry a náboženstiev, ale taktiež úplnú neznalosť kresťanského vyznania. Ako kresťania vyznávame vieru v jedného Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, Boha všetkých ľudí - nie nejakého zvláštneho bôžika iba kresťanov a moslimov. Navyše patríme s moslimami a židmi do jednej rodiny monoteistických náboženstiev.“ 

Halík síce pripomenul, že existujú rozdiely medzi náboženstvami v chápaní Boha, no aj tak si za svoje slová smerom k islamu vyslúžil ostrú kritiku z niektorých katolíckych kruhov. Halíkov celkový prístup k islamu je diskutabilný, no tento článok si nekladie za cieľ hodnotiť osobu Tomáša Halíka. 

Majú teda kresťania s moslimami toho istého Boha? Táto otázka rezonuje v mysliach veriacich čoraz viac, pretože či sa nám to páči alebo nie, kresťanská a moslimská kultúra sa k sebe v Európe približuje čoraz viac, na niektorých miestach sa prelína, ba niekedy sa dokonca zdá, že islam získava prevahu.

Odpovede na vyššie položenú otázku sú naprieč kresťanskou komunitou rôzne: od jednostranej apologetiky islamu, cez stotožňovanie Boha kresťanov a moslimov, až po úplne rozlíšenie - Boh a Alah sú celkom odlišní. Niektorí kresťania hovoria, že kým Boh kresťanov je láskavý a milosrdný, Alah je krutý a nelútostný. A niektorí zase vyhlasujú, že to, čo uctievajú moslimovia je v skutočnosti diabol a islam je len nástroj na ovládanie ľudí. Kauza islam je určite kauzou, ktorá vzbudzuje protichodné názory aj emócie.

V roku 2016, v čase keď kulminovala migračná kríza, prišlo z Česka ďalšie vyhlásenie pod názvom Kresťan a islam. Autormi tohto dokumentu sú kresťanskí teológovia a filozofi z českého akademického a cirkevného prostredia. Dokument dostal aj cirkevné schválenie (imprimatur).

Podľa týchto autorov je pri odpovedi na otázku či máme s moslimami spoločného Boha veľmi dôležité rozlišovať a to v dvoch rovinách. Prvá je tá, že jeden Boh stvoril všetkých ľudí bez ohľadu na náboženské či svetonázorové presvedčenie. V tomto zmysle majú kresťania spoločného Boha nielen s moslimami, ale aj so židmi, budhistami, hinduistami atď. 
Na druhej strane, kresťania a moslimovia sa zásadne rozchádzajú v chápaní Boha. Moslimovia totiž popierajú dve základné kresťanské doktríny - Trojicu a Ježišovo božstvo.

Moslimovia vnímajú Krista len ako jedného z prorokov a Trojicu ako trojicu bohov. Tomáš Halík v rozhovore v relácii Pod lampou z roku 2016 vysvetľuje, že Korán chápe Trojicu skreslene a toto skreslenie je dôsledkom Mohamedovej skúsenosti s niektorými kresťanskými sektami, ktoré chybne interpretovali Trojicu ako rodinu bohov.  

Inzercia

Hoci Trojicu aj Kristovo božstvo odmietajú aj napríklad židia, so židmi máme spoločný Starý zákon a vedomie o spoločnom Bohu. Kým so židmi máme rovnaký koreň, s moslimami je teologická priepasť podstatne širšia. 

Pápež Ján Pavol II. v knihe Prekročiť prah nádeje uvažuje o islame takto: „Ktokoľvek, kto pozná Starý a Nový Zákon a prečíta si Korán veľmi ľahko zistí, že Božie zjavenie je v ňom zredukované. Nemožno si nevšimnúť veľké vzdialenie sa od toho čo Boh povedal o sebe samom najprv v Starom zákone prostredníctvom prorokov a potom definitívnym spôsobom v Novom zákone prostredníctvom svojho Syna. Celé toto bohatstvo Božieho sebazjavenia, ktoré tvorí dedičstvo Nového zákona, bolo v islame odsunuté nabok.“ Ďalej dodáva: „Islam nie je náboženstvo vykúpenia. Spomína sa v ňom Ježiš, ale iba ako prorok. A teológia islamu je veľmi odlišná od kresťanskej teológie.“

Robert Spencer, autor viacerých kníh o islame, v článku Islam and Catholicism upozorňuje na to, že moslimská teológia odmieta koncept nebeského otcovstva a v tomto zmysle sa preto moslimovia neoznačujú ako deti Alahove. Rovnako upriamuje pozornosť na to, že kým kresťania vysvetľujú zlo ako dôsledok odmietnutia Boha, islam chápe samotného Alaha ako zdroj dobra aj zla. 

Na nastolenú otázku po spoločnom Bohu však nie je jednoduché odpovedať a môžete sa staviť o čo chcete, že v kresťanstve sa odpovede budú líšiť. Ja obyčajne odpovedám áno aj nie. Máme spoločného Boha v tom zmysle, že jeden a ten istý Boh stvoril všetkých ľudí, no zároveň nemáme spoločného Boha v zmysle teologickej interpretácie. 

Titulný obrázok - https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/480923-zacala-sa-put-hadzdz-miliony-moslimov-mieria-do-mekky/

Zaujímam sa o kresťanskú vieru vo vzťahu k spoločnosti, rozumu a vede. „Každý človek sa môže stať kresťanom, ale iba ten, kto sa ním skutočne stane, je bratom.“ (Joseph Ratzinger, Úvod do kresťanstva) Kontakt: bloger.kc@gmail.com

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Zmena v uctievaní Stvoriteľa - 3

Zmena v uctievaní Stvoriteľa - 3

Na rovine v údolí Megidda! Napriek svojej horlivosti pre Jehovu Boha a reformy, ktoré uskutočnil, Joziáš bol tragicky usmrtený v nerozumnej vojenskej bitke proti faraónovi Nechovi. Záznam v 2. Kráľov 23:29-30 hovorí: “Za jeho čias vytiahol egyptský kráľ, faraón Necho, na pomoc asýrskemu kráľovi k rieke Eufrat. Kráľ Joziáš vytiahol proti nemu, ale Necho ho zabil pri Megidde, hneď ako ho uvidel. Jeho mŕtve telo sluhovia previezli na voze z Megidda do Jeruzalema a pochovali ho v jeho hrobe.”

Blog
Zmena v uctievaní Stvoriteľa - 2

Zmena v uctievaní Stvoriteľa - 2

Storočia prešli od času, keď bolo oznámené, že Božie Kráľovstvo sa priblížilo. Možno nie náhodou prešlo asi 2 000 rokov od času, keď Boh urobil zmluvu s Abrahámom až do krstu Ježiša Krista. Medzitým, od čias apoštolov, Kresťanstvo nastúpilo tú istú cestu korupcie, modlárstva a odpadlíctva, ako to bolo s Izraelom, takže čisté učenie Krista bolo pomiešané s babylonským mysticizmom, nacionalizmom a svetáctvom. Ale potom, ku sklonku 19. storočia, veľmi nutné reformy sa začali formovať okolo malej skupinky študentov Biblie v spoločnosti s horlivým mladým mužom menom Charles Taze Russell.