Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
24. september 2020

Tvorca Otcom.sk: Chlapci nekŕmia bábiky, ale na otcovstvo sa pripravujú

Deti potrebujú vnímať, že je otec pri nich
Tvorca Otcom.sk: Chlapci nekŕmia bábiky, ale na otcovstvo sa pripravujú

Až svojou vlastnou skúsenosťou otca si uvedomil, že tomuto životnému poslaniu sa treba aj naučiť. Všade počúval o kríze otcovstva, a tak sa rozhodol s tým niečo spraviť. Založil blog, na ktorom otvára rodičovské témy, aj tie nie úplne komfortné, a navyše prináša portréty zaujímavých osobností prevažne zo Slovenska a Čiech. Zaujal článkom, v ktorom si vzal na paškál tendenciu mnohých súčasných párov nemať deti - lebo chcú zachrániť klímu. Hovorí: chráňme životné prostredie, ale nebojme sa prinášať na svet nové potomstvo. Publicista Matúš Demko.  

Ktoré osoby najviac ovplyvnili tvoje detstvo a dospievanie?

Určite ma v živote ovplyvnili obaja milujúci a milovaní rodičia, ktorých mám a ktorí mi doteraz pomáhajú, ale vo svojom prípade môžem hovoriť aj o širšej sieti väzieb: starí rodičia, ujovia, tety, bratranci, sesternice, súrodenci. V dôležitom období detstva a dospievania, ale aj teraz, ma obklopujú dobrí ľudia, ktorí ma formovali svojím príkladom. 

V čom konkrétne ťa ovplyvnil tvoj otec?

Môj ocino je určite jednou z kľúčových postáv môjho života. Odovzdával a stále mi odovzdáva svoje hodnoty a presvedčenie, najmä vďaka dlhým a spontánnym rozhovorom doma či v prírode a (hoci to platí rovnako aj o mamine) bol vždy pri mne, keď som ho najviac potreboval. Vážim si, že mi odovzdal mnohé životné pravdy či pravidlá, ako napríklad:Nerob druhým to, čo nechceš, aby oni robili tebe. Ak sa niečoho bojíš, tak si na to siahni. Ak ti hádžu polená pod nohy, tak si nimi zakúr. Prijmi zodpovednosť za všetky svoje činy a rozhodnutia.Nie je ľahké dodržiavať tieto životné návody, ale stále mi to pomáha.

Si aj ty pozitívnou kľúčovou postavou v živote tvojich detí? 

Dúfam, že áno, ale to by museli povedať ony. Určite sa snažím pozitívne ovplyvniť ich život, ale cielene sa neusilujem o to, stať sa „kľúčovou postavou“. Na našej spoločnej rodinnej ceste kráčame spolu s manželkou, ktorá je určite kľúčovou postavou pre mňa i naše deti a aj výchovu beriem ako spoločné dielo.

Aký je podľa teba dobrý otec?

Zdá sa, že podľa doterajších vedomostí, ktoré o rodičovstve máme, je dobrý otec najmä otec „prítomný“. Čítal som štatistiky, že otcovia trávia viac času s deťmi ako otcovia v minulosti, a verím, že je to znak pozitívneho vývoja. Nerád by som moralizoval o tom, kto je dobrý či zlý otec, ale ak by som si vôbec trúfol niečo odporučiť, tak naozaj venovať deťom kúsok zo svojho času, rozprávať sa s nimi a byť autentický, nehrať sa na poloboha. Hoci mám ešte malé deti, najviac nás spolu baví bicyklovanie, čítanie rozprávok pred spaním alebo ľahké domáce práce, pri ktorých môžu pomáhať. Mám pocit, že nás to zbližuje, je to prirodzené, do ničoho sa nenútime a deti tak vnímajú, že som pri nich.

Je otcovstvo pre muža také prirodzené ako materstvo pre ženu? Predsa, dievčatá odmalička prebaľujú bábiky, kočíkujú... Prečo to chlapci nerobia? 

Nuž, nemám pocit, že by to chlapci nerobili. Naposledy sa dosť často moje deti hrávali na matku a otca, kočíkovali a prebaľovali bábätká, chodili ku doktorom a dokonca sa mi zdalo, že synátor je pod (dcérinou) papučou (úsmev).Nie som psychológ ani pedagóg a neviem posúdiť, kedy počas vývoja sa v chlapcovi objavujú otcovské vlohy. U mňa to prišlo približne v čase dospievania a najviac som to pociťoval počas vysokej školy. 

Keď premýšľam nad tvojou otázkou, tak chlapci sa možno nehrajú s bábikami, ale skôr majstrujú, vymýšľajú, zoceľujú sa aj fyzicky, mojich synov veľmi zaujíma gazdovstvo – a možno sa tak týmto spôsobom pripravujú na rolu otca, ktorá sa predsa len líši od roly matky.  

Tak ako otec nemôže dieťa porodiť ani dojčiť, sú veci, ktoré môže dať deťom iba otec, a matka nie? 

Veľa sa hovorí o tom, že matky dávajú lásku, otcovia by mali usmerňovať, dbať na dodržiavanie povinností, ale neviem si predstaviť nemilujúceho otca alebo matku, ktorá by nikdy nedala nejaký príkaz. Takže si myslím, že v rodine a vo výchove by sa mali obaja rodičia vhodne dopĺňať a možno práve o to ide: nájsť rovnováhu či symetriu v láske, očakávaniach, povinnostiach, zodpovednosti... 

Z môjho pozorovania sa mi zdá, že otcovia vedia priniesť do vzťahu mnohé pozitíva. Ochraňujú rodinu navonok, pre deti by mali byť autoritou, skrz nich by sa deti mali naučiť milovať a mať v úcte svoje maminy. Otcovia by mali vedieť riešiť vážne situácie (a prijať zodpovednosť). Otcovia organizujú hry a výlety, nezabúdajme ani na materiálne zabezpečenie rodín, ktoré sa často znevažuje či zľahčuje, ale povedzme si priamo, že z veľkej časti je uživenie rodiny skutočne ešte stále na pleciach otcov-živiteľov. Otec podľa mňa vyzbrojuje deti, aby zvládli okolitý svet a žili v ňom so vztýčenou hlavou. 

Možno to znevažovanie úlohy otca-živiteľa súvisí s tým, že v súčasnosti majú aj ženy rovnaké pracovné príležitosti a potom aj platové ohodnotenie ako muži... A spoločnosť si viac cení ženu, ktorá zarába, ako ženu, ktorá vychováva deti – napríklad už len tým, že žena, ktorá je dlhé roky s deťmi doma, má potom nízky dôchodok... Tak žena ide radšej do práce, nie?

Spoločnosť, to sme my – a preto je dôležité, ako k matkám pristupujeme. Ako k matke/matkám pristupujem ja osobne, ako k nim pristupuje zamestnávateľ, okolie, štát. Je dobré, aby žena, ktorá vychová viac detí, mohla ísť skôr do dôchodku. Naša budúcnosť je v deťoch, v ničom inom, takže matky odovzdali spoločnosti to najcennejšie, čo mohli – budúcnosť nás všetkých. Štát by sa im mal za to odvďačiť. Nesledujem dôchodkovú politiku, ale tuším sa v tom už niečo napráva. Azda k lepšiemu.

Hovorí sa, že otec dáva deťom najviac, keď miluje ich matku. Je to tak? Čo v prípade, ak prestane fungovať manželský/partnerský vzťah? 

Ako sa vraví, najviac trpia vždy deti. Rodičia by sa mali snažiť o zachovanie manželstva či vzťahu tak, aby v ňom nechýbala láska a úcta a aby zabezpečili výchovu detí. Keď to zlyhá, je to na svedomí oboch partnerov. Dovnútra vzťahov vidí naozaj len Boh. Rozpady a rozvody ma mrzia o to viac, že deti tak strácajú príklad fungujúcich manželstiev a rodín. Kde robíme chybu? 

Teda - kde?

Naozaj si netrúfam hodnotiť príčinu rozpadov vzťahov a rozvodov manželstiev. Ale veľakrát sa to aspoň zvonku javí tak, že sa to dalo zachrániť. Ale keď už došlo k takémuto nešťastnému koncu, vždy je dôležité neprestať komunikovať a nezabudnúť, že manželmi už nie sme, ale rodičmi sme zostali. Sú v tom však veľké rezervy.

Ako by mala žena nahrádzať svojim deťom otca, ak z nejakého dôvodu v rodine chýba?

Odborníci tvrdia, že chýbajúceho otca by si dieťa malo nahradiť inou podobnou vzťahovou osobou, napríklad starým otcom alebo krstným otcom. Ak sa to dá, začal by som pri týchto „otcoch“. 

Inzercia

Chlap sa musí pre otcovstvo rozhodnúť

V máji roku 2019 si založil blog otcom.sk. Prečo vznikol?

Uvedomil som si na základe vlastnej skúsenosti, že chlap sa musí otcovstvu trochu naučiť, musí si to cielene osvojiť. Žena sa stane matkou v podstate hneď biologicky, chlap sa musí pre otcovstvo rozhodnúť. To ma ako novinára viedlo k tomu, aby sme začali písať o otcoch a pre nich. Myslím si, že otcovia sú tak trochu zabudnutá „kategória“. Ak chceme vyjsť z tak často omieľanej „krízy otcovstva“, musíme pre otcov aj niečo spraviť. Tento blog je len skromný a zatiaľ pomerne neúspešný pokus ponúknutia inšpirácií a myšlienok pre ďalších otcov (úsmev).

Skromný a neúspešný... Vidíš ale predsa nejaký úspech a budúcnosť? 

Blog otcom.sk budem písať, dokým ma to bude baviť. Je tam ešte veľa práce a nie som si istý, či mám v sebe na to energiu robiť to sám. Za úspech budem považovať to, ak nájdem nielen čitateľov, ale aj spolupracovníkov otcom.sk. 

Predsa len, prečo by si ľudia mali kliknúť na otcom.sk?

Bol by som rád, ak by si klikli všetci tí, ktorých zaujímajú témy ako manželstvo, rodina, vzťahy – a otcovstvo. A našli tam energiu a povzbudenie pre obyčajný, napríklad bežný manželský život. Ale nech tam neklikajú príliš často, toľko článkov tam zas nepribúda (úsmev).

Čo potrebujú otcovia počuť?

Netreba sa báť stať sa otcom. A už vôbec sa netreba báť stať sa dobrým, milujúcim a starostlivým rodičom, manželom a otcom. 

Otcovstvo nie je len nejaká zručnosť či schopnosť alebo ďalší kamienok na prívesku úspechov, ale je to život, jeho zmysel a podstata. Byť otcom znamená vzťah: vzťah k manželke, deťom, ľuďom, práci, prírode. Ako otec ste aj priateľ a kamarát, vychovávateľ, učiteľ, ochranca, ale aj živiteľ, sparing partner a spoluhráč. Ste niekým, na koho sa dá spoľahnúť, a preto ste výborný spoločník.

Toto chceme otcom povedať prostredníctvom otcom.sk.

Mamičkovské stránky sa zaoberajú aj, a väčšinou, praktickými vecami – aké plienky, čo pri horúčke... Toto otcovia neriešia? Je tu niekde rozdiel medzi poslaním matky a otca?

Keďže moje deti už prestali používať plienky ani ich už nevozíme v kočíkoch, nemám potrebu o tom písať pre otcom.sk (úsmev). Asi budeme skôr vyberať bicykle alebo školské potreby..Je však pravda, že u nás doma všetky mamičkovské praktické otázky riešila moja drahá manželka a ja som buď len ticho súhlasil alebo občas krútil hlavou, do akých detailov sa dá zájsť a koľko najrôznejších „odborných“ facebookových skupín existuje (smiech). Keďže nie som sám veľmi praktický, asi nebudeme dávať ani na blogu praktické rady, ale časom sa to môže zmeniťV našej rodine sa deťom najviac obetovala moja manželka a verím, že raz bude za svoju odmenu hojne odmenená. Zaslúži si to, je nesmierne šikovná, skromná a pracovitá. Veľmi mi pomáha.

Je niečo, čo ťa v rozhovoroch na stránke Otcom.sk zaujalo, oslovilo...?

Napríklad naposledy ma zaujal rozhovor na našom blogu otcom.sk s ekonomickým analytikom a otcom šiestich detí Vladimírom Pikorom. Na stránkach českej tlače sa nebojí zastať sa mnohopočetných rodín a vôbec sa nehanbí ani za svoju početnejšiu famíliu. Nakoniec, prečo by sa mal hanbiť... O hodnotách súčasnej spoločnosti sa vyjadril dosť kriticky:„Pro mě je matka šesti dětí větší sportovkyně než majitelka šesti medailí. Porod i výchova dětí jsou daleko náročnější disciplínou, která má na rozdíl od té vteřiny ve sportu smysl.“ 

Na záver – aké deti by si chcel vidieť, keď budú ako dospelé odchádzať z domu?

Zrelé, múdre a čestné, schopné žiť samostatne a postarať sa o seba a svoje deti. Verím, že sa v živote nestratia. Nech sú vnútorne slobodné! Veľmi si však prajem, aby sa raz ako dospelí museli čo najmenej odnaučiť rozličným zlozvykom, ktoré po mne chtiac-nechtiac prevezmú. 

Fotografie: Martin Buzna

Matúš Demko: Po štúdiách žurnalistiky v Bratislave a Ružomberku založil v roku 2005 Postoy.sk a v roku 2019 blog Otcom.sk. Je šťastne ženatý a stal sa otcom troch detí. Je autorom viacerých kníh, ale aj dokumentárnych filmov a dlhoročným spolupracovníkom zastolom.sk.

Jana Solárová

Autorka článku skončila magisterské štúdium žurnalistiky a bakalársky stupeň štúdia náuky o rodine na teologickej fakulte. S manželom a dcérkou žijú v Žiline. Chovajú dva kone a je im blízka karmelitánska spiritualita.

Blog Zastolom.sk vychádza v spolupráci s denníkom Postoj, pripravuje ho občianske združenie Slovenská asociácia kresťanských rodín (SAKRO). Našu činnosť môžete podporiť nákupom v našom eshope alebo finančným darom.

Portál www.zastolom.sk sprevádza kresťanské rodiny na ceste viery. Robí tak prostredníctvom online magazínu, rozširovaním zoznamu odporúčaných psychológov, budovaním Facebookovej komunity, vymýšľaním a vyrábaním konkrétnych nástrojov na slávenie liturgického roka v rodine, ktoré ponúka vo svojom eshope. Nové články od septembra 2020 publikuje na Postoji.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Moc vyžaduje zodpovednosť

Moc vyžaduje zodpovednosť

Tento týždeň sme sa v parlamente venovali obdobiu komunistickej totality. Opäť. A opäť sa našli aj takí, ktorí sa pýtali, či sa musíme komunizmom a jeho zločinmi zaoberať ešte aj 30. rokov po páde tohto režimu. Podľa mňa áno. Preto som jednou zo spolupredkladateliek tohto zákona.