Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
16. september 2020

Justičná gubernia Slovensko - argumentácia súdu v kauze Kuciak

Prvoplánovo nezmyslená argumentáciu súdu v kauze zavraždeného novinára Jána Kuciaka. Myslím, že prácu súdov treba komentovať, lebo dospejeme k dobe, keď súdy vyhlásia , že 2+2=5 a všetci sa budeme ticho tváriť, že výroky súdov sa nekomentujú Ctím princíp nezávislosti súdov, ak sú naozaj nezávislé, morálne a odborne na úrovni. Hmla, Plevel, Jankovoská, rozsudky Špeciálneho súdu zmenené Najvyšším súdom, Lindtner, vily v Rakúsku, cenník úplatkov… 4 neúspešní kandidáti na sudcov Európskeho súdneho dvora...korupcia, justičná mafia. Zaslúži si sudcovský stav (česť výnimkám – drvivevej menšine, nikto ma nepresvedčí, že slušní a rozumní tvoria väčšinu), aby sme si jeho prácu vôbec ctili?

Z argumentácie - zdôvodnenia súdu: 

"Súd nemôže vinu odvodzovať od výkladu zachytenej komunikácie aplikácie Treema, ktorú procesné strany predstierajú, že bola šifrovaná a mala iný než doslovný význam. V zásade platí doslovný význam textu, nemožno v otázke viny či neviny účelovo vytvárať komunikáciu, ktorá nemá doslovný gramatický význam. Preto správy o snehu, zuboch, strave, emotikonoch, ktoré mali byť inotaje a šifrované dorozumievania podľa názoru procesných strán, súd nemohol exaktne vykladať z pohľadu viny či neviny obžalovaných. Slovný aj písomný prejav v rámci neformálnej komunikácie môže mať rôzne verzie výkladu, v tomto prípade udalosti súvisiace s novinárskou činnosťou J. Kuciaka, trestným stíhaním Kočnera a jeho súdnymi konaniami neboli výlučnými témami komunikácie medzi Kočnerom a Zsuzsovou. Dôkazy svedčia o tom, že sa v tomto čase zaoberali aj zberom podpisov na založenie politickej strany CIEĽ... zaoberali sa aj modelingovými aktivitami dcéry Zs. Pokiaľ sa týka o zmienenenej 50 000 EUR, súd v kontexte ďalšej komunikácie nemohol vylúčiť, že sa v danom prípade jedná o náklady na politickú stranu či modeling dcéry Zsuzsovej (zdokladovanie), v čom spočívala i obhajoba obžalovaných. Komunikácia nie je vo vzťahu k vražde explicitná, obsahuje len náznaky, metafory, kódovaný jazyk. Nemožno ich vinu odvodzovať od viac či menej úspešného výkladu zachytenej komunikácie cez aplikáciu Treema tvrdiac, že táto komunikácia bola šifrovaná, t.j. mala iný než doslovný význam. V zásade totiž vždy platí doslovný význam zachytenej správy textunemožno za všetkým silene vidieť šifru či kódovanú komunkáciu, ktorá nikdy nemá mať doslovný gramatický význam a na základe toho si fabulovať vlastný pribeh. To platí o to skôr, že sa o takýto výklad pokúša osoba, ktorá nebola účastná tejto komunikácie a zmyselpoužitých slov či emotikonov si len voľne domýšľa. Okrem toho bolo pri skúmaní zachytenej komunikáciepotrebné vyvarovať sa účelovej selekcie správ podľa toho, či sú alebo nie sú vhodné na dotváranie nami želanej verzie deja. 50 soon lebka (21. 2. 2018 deň vraždy Kuciaka), zatial co obdobná správa (26.2.2020) 50 soon záchodová misa už bola prehliadaná...Nemôžme v otázke viny či neviny vychádzať z komunikácie, ktorá nemá doslovný gramatický význam."

- - - - - -

Súd argumentuje v rozpore so zdravým rozumom, jazykovedou a logikou. Prekrúca zrejmú realitu. Svojvoľne vylučuje istú možnosť, ktorú nie je dôvod vylúčiť. To, čo treba vyvrátiť dôkazmi, argumentami, vyvracia mylným predpokladom. Rezignuje na dokazovanie. Predpokladá, čo treba dokázať, resp. v prepoklade vyvracia, čo treba vyvrátiť dôkazom.

 

Nemožno vylúčiť metaforický význam

Súd svojvoľne a v rozpore so zjavnou skutočnosťou rozhodol, že slová treba chápať v ich prvotnom význame. Tým protirečí zrejmej realite, každodennej jazykovej skúsenosti ľudstva a popiera evidentnú skutočnosť, že slová v reálnom živote mávajú doslovný aj prenesený význam. Žiaden z nich nemožno vylúčiť. 

Ľudia používaju tie isté slova v rôznych a ľubovoľných významoch, ich význam nie je podmienený teoretickým delením významov na prvotné a druhotné, všetky sú rovnako prípustné. Gramatická, lexikálna prvotnosť a druhotnosť významu sú len jazykové kategórie, ktoré nedeterminujú pravdepodobnosť použitého významu vo vete. Na základe ľudského hovoreného i písomného prejavu je preukázateľne mylné a zavádzajúce tvrdenie o neprípustnosti alebo nižšej pravdepodobnosti použitia metaforického významu slov.

Metaforický význam v komunikácii nemožno vylúčiť.

Argot - tajná reč

Jazykoveda rozoznáva v jazyku slang, argot, žargón, ktoré sú súčasťou vyjadrovania istých skupín, vrátane zločineckých. 

Citácia zo Slovníkového portálu Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV:

argot -u m. reč protispoločenskej skupiny, v kt. vyjadrovacie prostriedky majú utajiť komunikované skutočnosti; tajná reč niektorých okrajových, spoločensky izolovaných skupín, napr. väzňov, bezdomovcov, narkomanov… 

slovník priamo uvádza “zločinencký argot”, “zločinecký žargón”, “zlodejský argot”

Pri analýze textu obvinených, u ktorých je preukázaná ilegálna činnosť (sledovanie novinárov, vyhrážanie sa novinárovi, obvinenie v inom súdnom procese) je odôvodnené predpokladať, že takýto jazyk používajú (hoci by aj neboli oficiálne odsúdení)Súd nielenže nemal dôvod vylúčiť iný ako prvotný význam slov, naopak, vzhľadom k povahe obvinených a jazykovednej definícii argotu mal iný ako prvotný význam pokladať za pravdepodobnejšíDruhotný význam a šifry, ktoré súd zamietol, majú v celkovom situačnom kontexte a vychádzajúc z jazykovednej teórie pravdepodobnejšiu možnosť interpretácie.

d svojvoľne ignoroval realitu, lingvistickú teóriu a prax. Takéto svojvoľné vylúčenie interpretácie slov vzdbudzuje podozrenie z neférového procesu. 

 

Situačný kontext a dôkazné bremeno

Slovo má zmysel len v kontexte. Inak by nebolo možné analyzovať žiaden text. Apriórne vylúčenie istých významov bráni objektívnej analýze a pochopeniu textu. 

Súd sa ani len nesnažil pochopiť význam komunikácie, nepripúšťa zistiteľnosť významov. 

Inzercia

Pri pochopení významu slov treba vychádzať nielen z kontextu tvoreného textom, ale z celkového situačného kontextu. Aj pri analýze literárneho, historického textu vedci vychádzajú zo všetkých dostupných prameňov, ktoré môžu presnejšie vysvetľovať text, teda nie len z textu samotného. 

Predpokladajme, že písaných aj situačných kontextov môže byť viac. 

To ale nesmie byť dôvod nehľadať pravdu – do akého kontextu dané slová patria. 

Ak súd tvrdí, že “Komunikácia nie je k obsahu vraždy explicitná, obsahuje len náznaky, metafory, kódovaný jazyk”, ona nemusí byť explicitná ( od kriminálnikov sa to očakávať ani nedá), kontext môže dať neexplicitnej informácii explicitný význam. 

Ak obžaloba preukáže indície poukazujúce na jeden kontext, potom ho treba spochybniť nie vágnym vyhlásením “mohlo to byť aj inak”, ale zasadením slov do iných kontextov. 

Súd sa nemôže vyhýbať hľadaniu pravdy a tváriť sa, že z dostupného materiálu nič nemôže vedieť. Tvrdenie, že súd ani obhajoba nie sú povinní vymýšľať a dokazovať alternatívne scenáre, je zavádzajúce. Jednak nejde o vytváranie alternatívnych scenárov, jednak ide o formalistické a chybné uplatnenie princípu dôkazné bremeno spočíva na prokuratúre (EU 2016/343 čl. 6 (1)), akoby obvinená strana nemusela počas celého procesu nič dokazovať, vyvracať. 

Princíp dôkazného bremena spočívajúceho na prokuratúre má svoj význam.

No v samotnom procese je prípustné presunutie dôkazného bremena (shifting the burden of proof), viď judikáty EÚ, napr. Murray vs Great Britain týkajúci sa trestného právakde sa od obžalovaného očakáva reagovať - vyvrátiť fakt, konkrétne dôvodné  podozrenie. Ak to neurobí, vníma sa to ako priťažujúca okolnosť.

Dôkazné bremeno by bolo neúmerné, ak by sa jednalo o nemožnosť vyvrátitiť tvrdenie. Obžaloba však predniesla dôkazy, ktoré, ak boli naozaj mylné, bolo možné vyvrátiť (rebut presumption), matéria bola dostupná, mohli byť požadované dôkazné úkony, resp. zdôvodnenie významu  slov v inom kontexte:

Ak zmienky o zuboch, 50 000 EUR nesúviseli s vraždou Kuciaka, prečo súd nepožadoval vyvrátenie tvrdenia dôkazmi, že patria do iného kontextu? Aby súd dokázal, že slová treba chápať v doslovnom, prvotnom význame a mohli súvisieť s inými témami, prečo nedal na potvrdenie svoho tvrdenia prešetriť chrup Zsuzsovej, či jej naozaj vypadol zub a ďalší sa kýval? Keď súd pripustil, že suma 50 000 EUR mohla súvisieť s politickou stranou CIEĽ alebo modelingovými aktivitami, prečo nepožadoval príslušný účtovný doklad o použití  sumy? Aký význam má spojenie soon 50 emotikon lebky vo vzťahu k modelingu alebo politickej straneCIEĽ?

Prečo pri dostupnej matérii súd neoveroval overiteľné? 

Ak by obvinená strana počas celého súdneho procesu nič nemusela preukázať, jasne vyvrátiť či dokázať, súdny proces by sa stal fraškou – hrou na blbých, v ktorej by stačilo opakovať “mohlo to byť inak”, ako verne zobrazuje súdny formalizmus, v ktorom je veľmi jednoduché skĺznuť do iracionálneho sveta, kde je všetko spochybniteľné.

 

P.S.: Pre tých, ktorí neuvažujú, čo z textu vyplýva a nevyplýva: podstata nie je, že by súd mal odsúdiť iba na základe správ. Podstata blogu spočíva v tom, ako nelogicky a neodôvodnene súd vopred vylúčil isté významy, aby správy preventívne, apriórne zneplatnil ako vedľajší dôkaz bez toho, že by skúmal význam slov, hoci hľadanie významu bolo skúmateľné. 

Odporúčame

Blog
Pulitzerky o červenej rozprávke

Pulitzerky o červenej rozprávke

Pulitzerovu cenu založil v USA v roku 1917 maďarský emigrant József Pulitzer. Odovzdáva sa vo vyše 20 kategóriách, za literatúru, hudbu,  výučbu a žurnalistiku. Naposledy menovaná kategória je verejnosti najznámejšia. Pulitzerova cena je naozaj prestížne ocenenie. Tento blog je o dvoch Pulitzerových cenách udelených za témy týkajúce sa totalitného sovietskeho Ruska.