Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
12. september 2020

Keď nás pochytí túžba chytiť druhého pod krk

Evanjeliový úryvok najbližšej nedele (Mt 18, 21 – 35) je pokračovaním Ježišovej reči o vzťahoch vnútri spoločenstva veriacich.
Keď nás pochytí túžba chytiť druhého pod krk

V novozákonných evanjeliách Pán Ježiš používa viackrát vtedajší spôsob židovského vysvetľovania, keď na priamu otázku nedáva priamu odpoveď, ale používa príklad – podobenstvo, aby sa v ňom poslucháč identifikoval a sám našiel odpoveď. Podobne postupuje pri svojej odpovedi o potrebe odpustiť nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz,čo muselo vyvolať na Petrovej tvári prekvapenie. 

Rabínsky vplyv? 

V traktáte Joma, čo je súčasť Mišny, ktorá bola dokončená okolo roku 220 po Kr., sa uvádza výrok židovského rabína Yosei bar Yehudu: „Ak sa osoba raz dopustí hriechu, bude jej odpustené, ak sa druhý raz dopustí, bude jej odpustené, ak sa tretí raz dopustí, bude jej odpustené. Ak sa však štvrtý raz dopustí hriechu, nebude jej odpustené, lebo sa píše: „Pre tri hriechy Izraela, ba pre štyri – neodvolám to.“(Am 2, 6) A je povedané: „Nuž tak, všetko toto len Boh urobil človekovi druhý raz aj tretí raz.“ (Jób 33, 29)“ Ak takýto prístup prevládal už v čase Ježiša Krista, apoštol Peter sa domnieval, že odpustiť blížnemu sedemkrát je veľkorysá ponuka. Pán Ježiš však ide oveľa  ďalej. 

Apoštol Peter sa domnieval, že odpustiť blížnemu sedemkrát je veľkorysá ponuka. Zdieľať

Znásobenie počtu zo sedem na sedemdesiatsedem nachádzame aj v Starom zákone. V knihe Genezis sa v rodokmeni Kaina uvádza:  „Sedem ráz pomstený bude Kain, Lamech však sedemdesiatsedem ráz.“ (Gn 4, 24) Ak v prípade Kaina a jeho potomkov sa hovorí o bezhraničnej pomste, Ježišovi učeníci sú vyzvaní k bezhraničnému odpúšťaniu.

Nereálny prísľub

K podobenstvu o dvoch dlžníkoch uvediem niektoré poznámky. Podobenstvo je postavené na porovnaní vzťahu sluha – kráľ a sluha – spolusluha. Od začiatku je jasné, že dlžnú sumu voči kráľovi (10 000 talentov) sluha, ktorý pred ním kľačí,  nikdy nebude schopný splatiť. V prepočte predstavuje dlh, ktorého odpracovanie si vyžaduje približne 200 000 rokov práce. Pri slovách sluhu: „Pozhovej mi a všetko ti vrátim“ sluha aj kráľ vedia, že prísľub vrátenia je nereálny.

Kráľom je Boh, sluhom, ktorému kráľ odpustil dlžobu, je každý z nás.  Zdieľať

Kráľ mu odpúšťa dlžobu nie kvôli navráteniu dlžoby, ale „pretože si ma prosil.“ 

Reálne splatenie

Dlžná suma spolusluhu je malá. 100 denárov predstavuje približne 4 mesiace práce. Spolusluha použije rovnaké slová a rovnaké gestá, aké použil sluha pred kráľom. Navyše dlžnú sumu je možné poľahky splatiť, čo iste obaja vedia. Preto tvrdá reakcia sluhu, ktorému sa len pred malou chvíľou dostalo odpustenia, je priam nepochopiteľná, čo mu v záverečnom rozsudku kráľ pripomenie: Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?“ Podobenstvo má jednoduchú aplikáciu pre náš život. Kráľom je Boh, sluhom, ktorému kráľ odpustil dlžobu, je každý z nás. 

Vzájomné zľutovanie je jeden z nosných pilierov vzťahov vnútri kresťanskej komunity. Zdieľať

Dlžníkom je každý z nás

Taliansky biblista Massimo Grilli komentuje podobenstvo o dvoch dlžníkoch nasledovne: „Prvý základný prvok je: ty si človek, ktorému sa odpustilo; druhý: ty si povolaný k zodpovednosti za brata, ktorý hreší; tretí: ty si povolaný odpustiť.“ 

Vzájomné zľutovanie je jeden z nosných pilierov vzťahov vnútri kresťanskej komunity. V ňom sa odráža Boží postoj ku každému jednému z nás a zároveň overuje úprimnosť našej viery. 

Inzercia

Odporúčame