Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
11. september 2020

Príbeh fotky malého Jurka

Keby sa ma spýtal niekto, čo je to láska, tak po tom, čo ukážem na Ukrižovaného Pána, ukážem túto fotku.
Príbeh fotky malého Jurka

Čiernobiela fotka. Na nej malý Jurko. Jurko má 4 roky. A niečo navyše. Downov syndróm. Jurko býva na Liptove. Neviem, aký Jurko je, alebo čo má rád. Nepoznám ho. Ale pohľad na neho , sediaceho malého človiečika vedľa pána bez domova, mi o ňom napovedá veľa. Ba priam až všetko. Jurko ľúbi. Tak, ako sa naozaj má ľúbiť.

Jurko nesúdi, Jurko nemá predsudky. Napadá mi, či Jurko nezacítil, že aj pán sediaci neďaleko miestneho nábrežia nie je v spoločnosti príliš vítaný. Teda, samozrejme, nájdu sa ľudia, ktorí ľudí bez domova ľúbia. Ale nájdu sa aj takí, ktorí sa na neho pozerajú ako na príťaž...Ako niektorí ľudia na deti podobné Jurkovi. Jedného život skúšať ešte len bude, druhého už skúša....

Pozerám na fotku a je mi do plaču. Cítim neuveriteľné dojatie, blaženosť. Malý Jurko a jeho veľká Láska. Takto si predstavujem lásku. Nevinnosť, odovzdanosť, neha. Občas si vravím, že ak Boh vidí, že niekde chýba láska, pošle tam dieťatko s Downovým syndrómom. Prečo sa ľudia tejto lásky tak boja?

Je to láska čistá. Jurko je čistý. Srdiečko ma čisté, ba až priezračné, lesknúce sa od čistoty. Hľadím na fotku a pripomínam si slová Pána Ježiša. Toto sú tí maličkí....Namerané nám bude podľa toho, ako sa k ním správame.

Napadá mi, koľko ľudí bez domova človek stretne počas svojho života. Niektorým pomôžeme jedlom, niektorým peniazmi. Jurko nedal ani cent. No predsa len dal viac, než ktokoľvek iný. Seba, svoju lásku, svoj čas, svoj dotyk, svoje srdce.

Inzercia

Netreba veľa slov, treba túto fotku precítiť. Všetko nám predostiera. Všetko nám hovorí.

Jurko, ďakujem ti

 

https://www.facebook.com/downovsyndrom.sk/photos/a.308173502376/10157398664762377

Odporúčame