Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
10. september 2020

Kacírske úvahy o globálnom otepľovaní a klimaalarmizme II.

Kacírske úvahy o globálnom otepľovaní a klimaalarmizme II.

 

Topiace sa ľadovce

V pokračovaniach tohto článku budem reagovať aj na rôzne nepravdy a polopravdy klimaalarmizmu, ktoré vďaka tomu, že už boli tisíckrát zopakované médiami, získali v mysliach ľudí štatút pravdy, ba viac ako pravdy, stali sa dogmami, o ktorých už nie je možná diskusia. Mojím cieľom je tieto novodobé dogmy spochybňovať a problematizovať. Začal by som hneď aktuálne reakciou na klimatický štrajk, ktorý sa pred niekoľkými dňami konal pri švajčiarskych ľadovcoch.

Videl som o tom reportáž v televíznych správach. Švajčiarsky demonštranti sa zhromaždili pri topiacich sa ľadovcoch, aby vyvinuli tlak na parlament, ktorý má rokovať o znižovaní emisií. V televíznej reportáži bola ukázaná aj fotografia, kvôli presvedčivosti, ako vyzeral ten ľadovec pred sto rokmi, aby sme to mohli porovnať s tým, ako vyzerá dnes. Mal by to byť jasný dôkaz GO, z ktorého demonštranti odvodili, že treba radikálne znížiť emisie CO2, lebo bude zle, lebo sa ten ľadovec úplne roztopí a to by bola katastrofa.

Klimaskeptici vnímajú otepľovanie a následné topenie ľadovcov ako prirodzený proces. Zhruba v prvej polovici 19. storočia sa skončil prirodzený klimatický cyklus nazývaný Malá doba ľadová a od vtedy sa klíma otepľuje, hoci nie kontinuitne. Ľadovce sa začali topiť ešte v prvej polovici 19. storočia, kedy boli emisie CO2 v porovnaní s dneškom na nízkej úrovni. B. Lomborg uvádza v knihe „Schlaďte hlavy!“ ako príklad ikonickú ľadovú čiapočku Kilimandžára, ktorej úbytok bol zaznamenaný už v druhej polovici 19. storočia.

Rast teploty je do veľkej miery prirodzený proces, ktorý súvisí najmä so zvýšenou aktivitou Slnka. Pri určitej teplote prirodzene dochádza k topeniu snehu a ľadu. Tento proces zažívame, alebo sme zažívali, každú jar v marci až apríli. Nie je v tom nič, čo by malo v nás prebúdzať paniku.V súčasnosti sa stáva, že v decembri napadne sneh a potom sa v priebehu pár dní roztopí. Takto to bolo aj poslednú zimu. Mali sme Vianoce bez snehu. Ja by som tiež uprednostnil biele Vianoce a nemal som radosť z toho, že sa sneh rýchlo roztopil, ale zase nebolo to so mnou až také vážne, že by som musel kvôli tomu vyhľadať pomoc psychoanalytika. To, že sa sneh topí, sa nám nemusí páčiť, môžeme proti tomu protestovať, sťažovať si, ale to je asi tak všetko, čo s tým môžeme robiť. Berme to realisticky. Podstata Vianoc napokon nie je o snehu.

Švajčiarske ľadovce sa vytvorili v ľadových dobách a keď príde ďalšia doba ľadová, ktorá pravdepodobne skôr či neskôr príde, tak sa budú tvoriť znovu. Ako som uviedol, posledné takéto chladné obdobie bola Malá doba ľadová, ktorá trvala od 15. do prvej polovice 19. storočia.

Demonštranti požadujú od vlády, aby pristúpila k radikálnemu znižovaniu emisií CO2. Švajčiarsko je malý štát. Keby aj znížilo emisie na nulu, tak v celosvetovom meradle je to zanedbateľné. Ďalší problém je, že to znižovanie emisií by malo zmysel len vtedy, keby sme mali jasný dôkaz, že práve emisie stoja za zvyšovaním teploty. Klimaskeptici však hovoria, že emisie majú v tomto smere podružný vplyv.

Ten štrajk vo Švajčiarsku je proti niečomu, čo človek nedokáže ovplyvniť. Je to podobné, ako keby Holanďania štrajkovali proti vetru, Londýnčania proti hmle alebo Filipínci proti cyklónom. My na Slovensku hovoríme, že proti vetru sa pľuvať nedá. Ľadovce sa budú topiť veľmi pravdepodobne ďalej bez ohľadu na to, aké budú emisie. Demonštrantom by som odkázal, že aj keby sa ten ľadovec úplne roztopil, tak to nebude katastrofa, lebo život pôjde ďalej a stále bude dosť vecí, z ktorých sa môžeme tešiť. Pokiaľ si len nenecháme určitými ľuďmi vnútiť pochmúrne apokalyptické nálady.

Klimatickí utečenci

V prvej časti článku spomínanej relácii Večera s Havranom s názvom „Zabije nás teplo?“ otvorili diskutujúci aj otázku klimatických utečencov. Že Afrika bude mať na konci storočia toľko a toľko obyvateľov a keď sa dá do pohybu takých 50 miliónov ľudí, tak ich nič nezastaví. Ale, že na Slovensku sú ešte xenofóbne nálady, takže to prijímanie klimatických utečencov nebude také ľahké. Partička diskutujúcich brala ako hotovú vec to, že desiatky miliónov ľudí z Afriky sa bude tlačiť do Európy a my ich proste budeme musieť prijať. Možno sa z toho dokonca tešili.

Keď mali spolu s Jánom Čarnogurským pozvaného na Slobodnom vysielači aj jedného Sýrčana, ktorý žije dlhšie na Slovensku, ale stále sa do Sýrie vracia, poslal som mu mailom takúto otázku: „Akú úlohu hrajú v migrácii zo Sýrie klimatické zmeny? Novinári na Slovensku (Dobšinský a iní) píšu, že ľudia zo Sýrie migrujú z dôvodu klimatických zmien.“ Jeho odpoveď na moju otázku bola stručná: „Žiadnu. Novinári si napíšu, čo chcú.“ Aj klimaskeptik V. Kremlík na svojej stránke www.klimaskeptik.cz písal, že úroda pšenice bola pred vypuknutím občianskej vojny v Sýrii v norme. Teda novinári realitu nielen opisujú, ale ju aj vytvárajú. Vytvárajú problém klimatických utečencov, ktorý by bez nich možno neexistoval.

K situácii v Saheli (oblasť južne od Sahary) V. Kremlík píše: „Inokedy OSN mylne tvrdila, že africký Sahel vraj „trpí najhoršími dopadmi klimatických zmien na svete“...Časopis New Scientist (2002) si ale všimol niektoré nezrovnalosti: „Na kongrese v Johannesburgu v auguste 2002 UNEP (Ekologický program OSN) varoval, že 45% Afriky trpí dezertifikáciou a najhoršie je vraj postihnutý Sahel... Vedecké správy však opisujú iný obrázok... Piesok ustupuje pred šíriacou sa vegetáciou v širokom páse od Mauretánie až na brehy Eritrei na 6000 km vzdialenom pobreží Červeného mora... Burkina Faso je dnes opäť natoľko zelená, že rodiny, ktoré kedysi pred suchom utiekli do vlhkejších pobrežných krajín, sa začínajú vracať domov. V skutočnosti v oblasti Sahary a Sahelu zrážkam oteplenie svedčí. Zrážok tam naopak ubúda, keď sa oceán ochladzuje. Porovnanie satelitných snímok z rokov 1982 až 2002 potvrdzuje, ako sa široký pás Afriky vrátane Čadu a Sudánu zazelenal vďaka otepľovaniu.... „Dôvodom zmien môže byť, že teplejší vzduch je viac schopný udržať vlhkosť, z ktorej sa potom tvorí dážď,“ vysvetľuje Martin Clausen z nemeckého ústavu Maxa Plancka pre meteorológiu v Hamburgu.“ (Kremlík 2019, 68)  

Aby bolo jasné, ja nepopieram fakt, že ľudia migrujú. Nedeje sa to však z dôvodu klimatických zmien, alebo to aspoň nie je hlavný dôvod migrácie. Najväčší problém Sýrie alebo Afriky nie sú klimatické zmeny. To len tí, ktorí by chceli zničiť Európu národov a zmeniť etnické zloženie Európy (Neomarxisti?), zneužívajú klimatické zmeny ako zámienku na ospravedlnenie prijímania más migrantov, ktorí však v drvivej väčšine migrujú z ekonomických dôvodov. Väčším problémom Afriky a Sýrie je preľudnenie a to nesúvisí s GO (že by sa v teple ľudia viac rozmnožovali?), ale je hlavne výsledkom zníženia detskej úmrtnosti vďaka využívaniu západnej medicíny. Afričania aj v minulosti mali viac detí, ale mnoho z tých detí sa nedožilo dospelého veku. Vysoká pôrodnosť kompenzovala vysokú úmrtnosť, aby sa populácia udržala na určitej úrovni. Keď sa však úmrtnosť znížila a pôrodnosť zostala na rovnakej úrovni, tak zrazu začal stúpať počet obyvateľov.

Afrika má potenciál, pokiaľ ide o hospodárstvo a poľnohospodárstvo, uživiť určité množstvo ľudí. Ak túto hranicu prekročí, nastanú problémy ako nezamestnanosť, nárast chudoby, hlad a v dôsledku preľudnenia môže dôjsť k občianskym vojnám a genocídam. Afrike hrozí, že spadne do Malthuziánskej pasce. Kto by to mal riešiť? Európa, ktorý trpí pocitom viny za svoje bohatstvo? Európa iste môže pomôcť, ale len do určitej miery, lebo jej možnosti nie sú neobmedzené. Prijať 50 miliónov, alebo aj viac, Afričanov, tiež nemôže, pokiaľ chce zostať Európou a pokiaľ európske vlády nechcú riskovať vzburu svojich občanov.  A keby aj Európa prijala 50 miliónov Afričanov, čo je silne prehnané číslo, tak je to len kvapka v mori, lebo pri vysokej pôrodnosti Afrika ten počet rýchlo nahradí a potom čo? Ja by som povedal, že Afrika si musí pomôcť v prvom rade sama s tým, že Európa a zvyšok sveta jej môžu byť v určitej miere nápomocné. Byť zodpovedným africkým politikom, tak by som rozmýšľal, ako znížiť pôrodnosť na prijateľnú hranicu dvoch troch detí. Afrika je povestná skorumpovanými politikmi, takže mám obavu, či je tam takýchto zodpovedných politikov dosť. Odkaz Európy smerom k Afrike by mal byť: „Menej detí.“ Vzhľadom na pomery, ktoré v Afrike vládnu, však nebude ľahké uskutočniť tento cieľ.

Naratív o klimatických utečencoch je aj preto falošný, lebo teplota sa nezvyšuje všade rovnako.  V zásade platí, že smerom k rovníku sa teploty zvyšujú menej ako v severných oblastiach. Televízie nám síce prinášajú sugestívne obrazy popukanej zeme v Afrike, ale keby sme mali možnosť pozrieť sa na to isté miesto pred 500 alebo 1000 rokmi, tak by sme tam veľmi pravdepodobne uvideli to isté.

Hlavným dôvodom migrácie nie sú klimatické zmeny, ale preľudnenie a ekonomické dôvody. Pre mňa je predstava, že Európa by sa mala stať akýmsi odbytiskom ľudí, ktorí sú v Afrike a Ázii nadbytoční, neprijateľná. Neviem, na základe akého práva by to Európa mala robiť. Snáď len pre ten pocit viny. A pokiaľ ide o to, či sa dajú masy migrantov zastaviť, o tom rozhoduje v prvom rade vôľa. Kde je vôľa, tam je aj cesta, to znamená, že keď sa chce, technické možnosti na zastavenie migrácie sa nájdu, ako nám to ukazuje príklad Maďarska. Obávam sa však, že súčasné európske multikultúrne naladené elity nevnímajú masovú migráciu z Ázie a Afriky ako problém, ale ako šancu (takto sa vyjadril v OSN náš exminister Lajčák) na vybudovanie (prekrásneho?) nového sveta. A my Európania by sme sa mali stať v tomto ich pokusnými králikmi.

Zelená prorokyňa 

Gréta Thunbergová patrí k najpozoruhodnejším zjavom súčasného sveta. Získala si obrovskú popularitu, načúvajú a tlieskajú jej svetoví politici, má vyhradené prvé stránky svetových novín a časopisov. Som sklamaný z toho, aká prehnaná pozornosť sa venuje tomuto pomýlenému dievčaťu, ktoré, ako je to pre ľudí s obsedantno – kompulzívnou poruchou typické, má aj svoju utkvelú myšlienku. Verí, že ak hneď (alebo aspoň v priebehu desiatich rokov) radikálne neznížime emisie oxidu uhličitého, príde koniec sveta, lebo sme svoj uhlíkový rozpočet už dávno vyčerpali. Jej popularita však vypovedá niečo aj o duševnom stave nášho sveta, hlavne o úbytku zdravého rozumu vo svete. V rámci klimatického náboženstva plní Gréta funkciu svätice alebo prorokyne.

Médiá z nej urobili nekritizovateľnú ikonu. Najmä na Západe. Každý ju musí chváliť a beda tomu, kto by si ju dovolil kritizovať. Ten bude hneď označený za „kacíra“ a mediálne „upálený“. Martin Mojžiš v Týždni napísal, že keď sa pýtal viacerých slovenských vedcov na Thunbergovú, tak sa odmietli vyjadriť. Zo strachu. Boja sa povedať, čo si o nej myslia. Ale za toto, aby sa ľudia báli vyjadriť svoj názor, sme predsa v 89 nebojovali. Pýtam sa: Čo to vypovedá o súčasnom svete, o súčasnej spoločnosti, keď vedci sa boja verejne vyjadriť svoj kritický názor na švédsku stredoškoláčku? Vytvára sa tu atmosféra, že všetci musia mať jeden názor, všetci musia písať modrým perom, akýsi tatarkovský démon súhlasu, hoci nie presadzovaný takými brutálnymi prostriedkami ako v 50. rokoch minulého storočia.

Gréta nepochádza z bežnej švédskej rodiny. Jej starí rodičia boli známi herci. Otec Svante je tiež herec, zároveň má dve firmy a pôsobí aj ako manažér svojej manželky Maleny Ernmanovej, ktorá je opernou speváčkou. Malena reprezentovala Švédsko na Eurovision Song Contest 2009. Ide o, vo Švédsku, známu a relatívne bohatú rodinu.

Thunbergs family - Taká normálna rodinka

Keď mala Gréta 11 rokov, objavili sa u nej depresie, trpela nechutenstvom, uzavrela sa do seba, nekomunikovala a prestala chodiť do školy. Ukázalo sa, že dôvodom jej stavu bolo znepokojenie z klimatických zmien, klimatická úzkosť. Bola nespokojná so životným štýlom svojej rodiny, ktorý negatívne vplýval na klímu. Jej rodina totiž jedla mäso, lietala lietadlom, vlastnila dva domy, jazdila na veľkom aute a kupovala si rôzne veci. Svante si vďaka dcére uvedomil, že takýto spôsob života nie je udržateľný, že ich spôsob života je súčasťou problému.  Gréta sa stala akýmsi zeleným svedomím svojej rodiny. Ukázala rodičom štatistiky o emisiách CO2 a globálnom otepľovaní. Tak ich postupne primäla k tomu, aby svoj neudržateľný životný štýl zmenili. Rodina kvôli nej prestala jesť mäso. Najprv sa stali vegetariánmi. Ale ani to nebolo pre Grétu dosť uspokojivé, preto sa stali vegánmi. Keď sa mama Malena vrátila z umeleckého zájazdu v Japonsku, Gréta ju napomenula, že svojimi letmi tam a späť spotrebovala uhlíkový rozpočet 2O ľudí žijúcich v západnej Afrike. Gréta jej povedala, že toto už viac nemôžu robiť. Preto prestali lietať. Malena sa rozhodla, že bude vystupovať len vo Švédsku, aby nezvyšovala uhlíkovú stopu. Školáčka Gréta teda riadila život rodiny. Dalo by sa povedať, že bola, a je, hlavou rodiny. Gréta tiež rozhodla, že nemôžu mať bežné auto. Preto si zaobstarali elektromobil. Ale ani toto ju neuspokojilo a bola stále viac frustrovaná. Thunbergovci sa tak museli vzdať aj elektromobilu s odôvodnením, že ak chceme udržať rast teploty pod 1,5 °C, tak nemôžeme používať osobné autá. Sledujete? Nie, to nie sú bláznivé  a stále sa stupňujúce nápady rozmaznanej švédskej školáčky z bohatej rodiny, je to čistá veda, tvrdé fakty, čísla, grafy a štatistiky. Nemali by sme jesť mäso, lietať lietadlami, používať autá, cestovať do zahraničia. A čo ešte?

Thunbergovci nie sú tradičná rodina, kde dospelí sú dospelí a deti sú deti. Tata Svante ako správny progresívny otec poslúcha svoju nedospelú dcéru na slovo. Len aby nebola nespokojná, len aby zase neprepadla depresiám. Ale ona aj tak nie je s ničím spokojná. Žiadne opatrenia pre ňu nie sú dosť dobré. Za starých dobrých čias by otec odpásal remeň a hneď by bolo po klimatickej úzkosti. Skúsenosť učí, že keď neustále ustupujete dieťaťu, keď mu chcete vo všetkom vyhovieť, tak ho nakoniec skazíte. Vychováte z neho malého diktátora.

Grétina mama Malena nezaprie vikingské gény.

Gréta teda pochádza z hereckej resp. umeleckej rodiny. Herci zvyknú mať osobnostnú charizmu, pôsobivé vystupovanie a často aj výrazný zjav, ktorý reprezentuje rôzne ľudské typy (princ, princezná, osudová žena, matka, zlosyn a pod.). Niečo z toho zdedila po svojich predkoch aj ona. Jej tvár nie je pekná, ani nepôsobí inteligentne, ale je to výrazná a zapamätateľná tvár. So svojou vizážou by sa mohla presadiť aj ako herečka, hoci jej výzor by ju skôr predurčoval hrať záporné postavy. Typologicky by som ju (na základe tváre) charakterizoval ako drsnú, húževnatú, zemitú a menej inteligentnú severskú sedliačku. Vedel by som si ju predstaviť aj v úlohe rozmaznaného zlomyseľného sebeckého dievčaťa (Niečo ako Marfa z Mrázika).

"Je ti teplo dievčatko? Teplo ti je?" 

Inzercia

"Čo ti šije, ty hlupák starý?!" (Klimaskeptický humor)

Prečo vôbec riešim jej výzor? Preto, lebo je dokázané, že ak nejaká osobnosť je pekná alebo má výrazný zjav, tak jej to pomáha získavať sympatie alebo sa ľahšie vryje do pamäte ľudí. A v určitom zmysle platí aj to, že tvár nám niečo môže prezradiť o povahe človeka, pokiaľ v nej dokážeme čítať. Na základe výzoru by sme mohli Grétu hodnotiť skôr negatívne, ale zase treba povedať, že výzor nie vždy korešponduje s vnútornou povahou človeka.

Hoci Grétina tvár nevyžaruje inteligenciu, ona ako osoba je nepochybne inteligentná. Prejavujú sa u nej sklony k idealizmu. Je to čistá duša (Ako povedal vo vydarenej paródii na youtube Jakub Prachař. Ak si to chcete pozrieť, nájdete to ako „Greta Thunberg – Československo má talent 2019“). Medzi jej vlastnosti patrí aj húževnatosť a vytrvalosť. Keď si niečo zoberie do hlavy, tak sa toho len tak ľahko nepustí. Veď svojmu mesianistickému poslaniu sa venuje už 6 rokov. Podľa toho, ako sa správa v rodinnom prostredí, sa dá povedať, že je zvyknutá veci riadiť, chce presadiť svoju vôľu. Zrejme má diktátorské sklony. Svedčí o tom aj jej emotívne vystúpenie v OSN. Keď nie je po jej, vie dať najavo svoju nespokojnosť.

Niektorí prirovnávajú Thunbergovú k Jane z Arku. Nejaké podobnosti medzi nimi sa dajú vidieť, ale sú tu aj výrazné rozdiely (K Jane z Arku prirovnal T. Halík aj Z. Čaputovú). Podobné má Gréta s Janou vek (Vo veku 17 rokov viedla Jana dobíjanie mesta Orleans), panenstvo, schopnosť strhnúť davy a určité mimoriadne schopnosti. Jana z Arku mávala mystické vízie. Zjavovali sa jej svätá Katarína, svätá Margaréta a svätý Michal, ktorí ju inšpirovali k jej mesianistickému poslaniu. Dokázala hneď spoznať dauphina Karola VII., hoci sa ju snažili oklamať a potom, keď ju súdili, viedla ako nevzdelané dedinské dievča rovnocennú debatu s majstrami teológie z parížskej Sorbonny.

Na počiatku Grétinho pôsobenia bolo niečo, čo by sme mohli označiť ako posvätná choroba alebo posvätné šialenstvo spojené so zasvätením (iniciáciou). Podobne to býva aj u šamanov a niektorých mystikov. Pôsobí to zvláštne, keď jedenásťročné dievča je znepokojené katastrofickými predpoveďami klimatológov a štatistikami, odmieta jesť, nekomunikuje, zhorší sa mu kvôli tomu zdravotný stav. Je to určitá forma posadnutosti. V pozadí môže byť enviromentalistický egregor (Egregor je duchovný útvar, ktorý je vytváraný skupinovými predstavami, ideami, pocitmi, rituálmi. Každé skupinové hnutie má svoj egregor), ktorý si ju vybral ako nástroj svojho pôsobenia vo svete, ako nástroj zväčšenia svojho vplyvu. Nepochybujem, že úmysly Gréty sú dobré, chce zachrániť svet, ale ako sa hovorí, cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. Aj komunisti chceli lepší svet a vieme, ako to nakoniec dopadlo. Keby sa realizovali jej návrhy, výsledkom by bol civilizačný kolaps a veľká časť sveta by bola postihnutá hladom.

Vedľajším dôsledkom jej pôsobenia môže byť nárast vplyvu určitej ideológie prerastajúcej až do náboženstva, ktorá vytlačí všetky ostatné ideológie, ďalej nárast vplyvu určitých mocenských, najmä transnacionálnych (OSN, EÚ...) politických štruktúr  (ide o veľa, národná suverenita a demokracia musia ísť bokom) a nárast vplyvu určitých obchodníkov, ktorí naskočili na tento nový trend alternatívnych a zelených technológii, ktoré sú často neefektívne, a preto musia byť dotované z verejných rozpočtov. (Jeden z najväčších „tunelov“ v Čechách, ak nie vôbec najväčší, sa týkal fotovoltaiky.)

Grétine obavy sú prehnané. Strach má veľké oči. Človek, ktorý sa bojí, zveličuje nebezpečenstvo. Zároveň platí, že strach nie je dobrý radca a človek by mal zásadné rozhodnutia robiť s pokojnou, jasnou mysľou. Práve tu sa prejavuje vplyv jej „posvätného“ šialenstva.  Jej konanie je do veľkej miery motivované strachom z konca sveta. Vieme, že očakávania konca sveta sú typické skôr pre náboženských než svetských ľudí. Náboženskí ľudia však zároveň veria, že koniec sveta nie je niečo absolútne, ale že po ňom bude nasledovať nejaká iná vyššia forma existencie. Preto sa u nich očakávanie konca spája aj s nádejou. Toto však u Gréty nie je, a o to viac je jej vízia konca pochmúrna a desivá. Uzavrel by som to tak, že Gréta vo veku 11 rokov prešla zasvätením a stala kňažkou či prorokyňou nového zeleného náboženstva. Pohľad na ňu ako na kňažku je oprávnený. Dostala moc či charizmu pôsobiť na ľudí a to od bežných ľudí až po vrcholových politikov. Dokonca ju podporili aj pápež a Dalajláma.

Pokiaľ ide o mimoriadne schopnosti, tak jej mama Malena sa vyjadrila, že Gréta má schopnosť vnímať oxid uhličitý, pričom pre bežných ľudí je to plyn bez farby a zápachu. Na rozdiel od Jany ale Gréta  nie je svätica v pravom slova zmysle, hoci v určitých kruhoch tak môže byť vnímaná. V prípade Jany z Arku svedčia o tom, že nebola duševne chorou osobou a jej inšpirácia bola pravá, jej skutky. Toto jednoduché dievča dokázalo zachrániť Francúzsko pred pohltením Anglickom, čo sa nepodarilo predtým elite francúzskeho rytierstva. Aké je to jednoduché, keď vás inšpiruje a ochraňuje nebo.

Grétina popularita nie je náhodná. Určite má na tom podiel aj to, že pochádza zo známej umeleckej rodiny. Navyše, od začiatku jej s propagáciou pomáhal Ingmar Rentzhog, ktorý je expertom na PR a podnikateľom v ekologickom obchode. Rentzhog mal na starosti aj propagáciu knihy Grétinej mamy o klimatickej téme, ktorá zhodou okolností vyšla 4 dni po tom, čo vtedy ešte neznáma švédska školáčka začala štrajkovať za záchranu planéty. (Sokol 2019, 35) Rentzhog má ako obchodník záujem na tom, aby do zelenej ekonomiky išlo čo najviac peňazí.

Nápad na piatkové štrajky zase pochádza pravdepodobne od radikálneho ľavicového aktivistu Bo Thoréna.„Bo Thorén vyhľadal G. Thunbergovú po tom, čo si všimol, že táto dcéra slávnych rodičov vyhrala už na jar minulého roku v jednom z najväčších švédskych denníkov esejistickú súťaž o klíme. Neskôr sa ukázalo, že práve tento rebel bol zrejme skutočným autorom nápadu na klimatický školský štrajk.“ (Sokol 2019, 36)

„Práve obaja muži, ktorí stáli pri zrode následného Grétinho mýtu vo Švédsku, sú ideálnymi symbolmi dvoch protichodných prúdov či síl, ktoré ho čoskoro začali predávať aj v celosvetovom meradle – na jednej strane rastúce odvetvie klimatického byznysu, ktorý potrebuje podobné kampane, aby sa tlačilo na presmerovanie verejných peňazí do „zeleného“ odvetvia, na strane druhej progresivistická a krajná ľavica, ktorá chce využiť klimatickú tému k prevráteniu, alebo aspoň „oprave“ západných demokracií a obmedzeniu trhového hospodárstva... Na druhej strane šíreniu mýtu o švédskej školáčke pomáhal dnes už veľký klimatický priemysel, ktorý za morom asi najlepšie stelesňuje bývalý viceprezident a veľký bojovník proti klimatickým zmenám Al Gore... Toto všetko určite neznamená, že súčasná klimatická vlna je len umelou kampaňou. Napokon taký názor je v niektorých západných štátoch už vlastne verejne nevysloviteľný, ako by o tom vedela rozprávať bývalá flámska ministerka pre klímu, ktorá musela odstúpiť, keď si dovolila verejne vyhlásiť, že vie, kto za celou klimatickou kampaňou poslednej doby v skutočnosti stojí... Najmä mladá a mladšia generácia si v klimatických štrajkoch a protestoch našla svoj generačný protest...Bude zaujímavé sledovať, kam táto vlna dospeje a či na jej krídlach do cieľa doletí skôr doletí klimatický priemysel so svojím snom o miliardách z vreciek daňových poplatníkov, ktoré sa použijú na klimatické „čisté“ investície, alebo naopak krajná ľavica, ktorá sa chce na jej základe konečne vysporiadať s trhom a štandardnou demokraciou.“ (Sokol 2019, 36)

Keď sa stretla Thunbergová s B. Obamom, tak mu povedala, že to, čo hlása, je predsa veda. Tieto jej slová mi pripomenuli staré časy. Veď aj marxizmus - leninizmus sa u nás vyučoval ako jedine správna vedecká filozofia. Mali sme tu vedecký komunizmus aj vedecký ateizmus. Vyzerá to tak, že dnes  bol vedecký marxizmus - leninizmus nahradený vedeckým klimaalarmizmom. Aby sme boli presní, nejde o žiadnu vedu, ale o ideológiu, ktorá účelovo pracuje z kontextu vytrhnutými vedeckými poznatkami.

Táto švédska záškoláčka dáva zlý príklad nielen našej mládeži, držiteľke rána, ale mládeži na celom svete. Za normálnych okolností by mala mať zníženú známku zo správania a keby to nepomohlo, mala by byť vylúčená zo štúdia za neospravedlnené hodiny, ľudovo povedané, chodenie poza školu. Bolo by zaujímavé zistiť, koľko má vymeškaných neospravedlnených hodín. Chcel by som však vidieť toho riaditeľa školy, ktorý by si trúfol túto celosvetovú celebritu vylúčiť zo štúdia. Hneď by čelil tvrdej kritike z celého sveta a nakoniec by pod tlakom musel ešte sám odstúpiť. Rozumejte ma správne. Ja neupieram Thunbergovej právo na štrajk. Nech si štrajkuje, nech si buntoší koľko chce, len si myslím, že by mala štrajkovať v sobotu (Saturdays for future), kedy nemá školu, a nie v piatok. Našu mládež nečaká skvelá budúcnosť vtedy, keď bude v piatok chodiť poza školu, ale vtedy, keď bude v pracovné dni sedieť v škole a učiť sa. Smutné je, že mládež v tomto počínaní často podporujú aj ich rodičia a učitelia, lebo tí by ako dospelí už mohli mať rozum, keď ho ich deti nemajú.

Gréta inšpirovala celosvetové protesty mládeže s názvom Fridays for future. Je zvláštne, že o hospodárstve a najmä energetike by mali rozhodovať stredoškolské deti. Deti, ktoré keďže sami nemajú deti, nenesú za nikoho zodpovednosť, nikoho nemusia živiť, nechodia do práce a neplatia dane. To, že veková hranica pre aktívne volebné právo je u nás od 18 a pre pasívne od 21 rokov, má zrejme nejaký dôvod. Na základe spoločenského konsenzu predpokladáme, že zhruba od tohto veku je človek zrelý na to, aby sa zodpovedne vedel rozhodnúť resp. bol schopný zastávať nejakú volenú funkciu. Pri funkcii prezidenta je veková hranica posunutá dokonca až na 40 rokov. Tak isto mladiství majú zníženú trestnú zodpovednosť. Preto názory 16 alebo 17 ročných detí by sme mali brať práve ako názory 16 alebo 17 ročných detí. Deti sa dajú ľahko zmanipulovať a v minulosti sa to aj často dialo. Naposledy sme to mohli v masovom meradle vidieť v Sovietskom zväze alebo Maovej Číne. Nedochádza aj tu k zneužívaniu detí na presadzovanie určitej ideológie? Predstavu, že svet by mali riadiť deti, považujem za jedno z moderných bláznovstiev. Človek by povedal: „Osvietené 21. storočie.“ A vidíte.

Je tu prítomný aj osteň generačného konfliktu a protestu: Naši rodičia zhumpľovali svet a teraz my deti, držitelia rána, to napravíme. Lenže realistické riešenia chýbajú. Keby sa tieto deti dostali do funkcií a mali rozhodovať o záchrane sveta, veľmi rýchlo by narazili na ekonomickú a prírodnú realitu a pochopili by, že podľahli utopickým predstavám o uhlíkovo neutrálnom svete.

V minulosti mohla byť mládež proti židoboľševizmu, proti svetovému židovstvu a plutokracii, proti fašizmu, proti imperializmu, kolonializmu, proti vojne vo Vietname... Organizovala sa v skautingu, v Hlinkovej mládeži, v Hitlerjugende, v Komsomole, v pionierskej organizácii, v Socialistickom zväze mládeže, v Červených brigádach, v hipísáckych komúnach a pod. Naša mládež nemá nič. Mladí však majú potrebu sa vymedziť, byť proti niečomu (lebo takto si formujú svoju identitu), aj za tú cenu, že sa priklonia k nejakej zjednodušujúcej, a v konečnom dôsledku totalitnej, ideológii. Tak si našli nepriateľa aspoň v CO2. Z tohto hľadiska je pochopiteľné, že sa chopili tých piatkových protestov, aj keď je to celé nezmysel.

G. B. Shaw povedal: „Ak má človek dvadsať a nie je komunistom, potom nemá srdce, ale ak má päťdesiat a stále je komunistom, potom nemá rozum.“ Na našu situáciu by sme tento výrok mohli parafrázovať nasledovne: „Ak má niekto dvadsať a nie je proti emisiám CO2, potom nemá srdce, ale ak má 50 a ešte stále je proti emisiám CO2, potom nemá rozum.“

Za čo vlastne štrajkuje mládež sveta? Chcú zníženie emisií oxidu uhličitého. Lenže naše hospodárstvo a náš blahobyt sú založené na uhľovodíkových palivách. Vzdať sa ich bez toho, aby sme mali adekvátnu náhradu, by znamenalo vrátiť sa na predindustriálnu úroveň. Možno by pomohlo, keby sme prestali jazdiť na autách a vrátili sa ku konským alebo volským povozom. Thunbergovci sa už auta vzdali. Ale kone a voly tiež produkujú CO2, takže neviem, kde to nakoniec skončí. So znižovaním emisií CO2 to nie je také jednoduché. Dá sa to docieliť dvoma spôsobmi:

1. Buď budete benzín, naftu, elektrinu, plyn dávať ľuďom (a firmám) na prídel (Zelený komisár vám určí, koľko môžete spotrebovať za mesiac. Ak si miniete svoj prídel elektriny, tak budete až do začiatku nového mesiaca bez elektriny. Čítal som, že takto to funguje v Číne na vysokoškolských internátoch.)

2. Zvýšiť ceny. To by znamenalo, že budeme za benzín, elektrinu, lietanie atď. platiť viac. Bohatých by sa to nedotklo, ale čo chudobní? Vieme, aké protesty boli vo Francúzsku, keď chcel Macron zvýšiť ceny pohonných hmôt.

Vedia teda naše deti, za čo vlastne štrajkujú? Za to, aby buď dostávali ich rodičia elektrinu, benzín... na prídel, alebo, čo je pravdepodobnejšie, aby platili za tieto veci viac. V minulosti to bolo vždy tak, že ľudia štrajkovali vtedy, keď boli ceny príliš vysoké, aby sa znížili. Dnes mládež štrajkuje za zvýšenie cien. Veď kto by nemal radosť z toho, že môže zaplatiť väčší účet za elektrinu. Svet je hore nohami.

Boj proti emisiám CO2 znamená spomalenie či prepad ekonomiky. Najviac to postihne chudobné štáty.

Našej civilizácii sa podarilo do veľkej miery odstrániť chudobu. Je to najmä vďaka využívaniu vedy a techniky v priemysle, energetike a poľnohospodárstve. Veci však nie sú čiernobiele. Máme blahobyt, ale za to platíme znečistením životného prostredia. Keby niekto vedel zabezpečiť rovnakú životnú úroveň, ako máme teraz, bez znečistenia, tak by proti tomu iste nikto neprotestoval, ale zatiaľ nikto neprišiel na to, ako by sa to dalo urobiť.

Cesta, ktorú nám ukazuje Greta je cesta do otroctva, do zelenej totality. Museli by sme žiť v spoločnosti, kde by nejakí nevolení zelení úradníci s pomocou kalkulačky a Excelu rozhodovali o tom, koľko čoho môžeme spotrebovať, koľko áut sa môže vyrobiť, predať a komu atď. Mnohé tie bombastické vyhlásenia o výraznom znižovaní emisií oxidu uhličitého, o uhlíkovej neutralite, podľa mňa, zostanú práve len na úrovni programov a vyhlásení. Ekonomika má svoje zákonitosti, ktoré sa nedajú oklamať. Stačí sa pozrieť, ako je to v Nemecku. Na ČT 24 som počul jedného českého experta na energetiku hovoriť, že Nemci zvyšujú emisie oxidu uhličitého. Je to preto, lebo sa chcú vzdať úplne jadrových elektrární a niekde tú energiu musia nahradiť, lebo tie veterné a slnečné elektrárne sú málo efektívne. Teda Nemci by chceli znižovať emisie, namiesto toho ich zvyšujú. Vitajte v reálnom svete!

Pozoruhodné je, že klimatická prorokyňa nepovstala niekde v Indii, Bolívii alebo v Ugande, ale vo Švédsku. V tom Švédsku, v ktorom by sa pri nepravdepodobnom oteplení o 4 stupne, ktorým nás strašia, stalo podnebie veľmi príjemným. Ako to vysvetliť? Podľa mňa to súvisí s tým, že Švédsko je bohatá a postkresťanská krajina. Švédi už nebojujú o prežitie, v Boha neveria a tak hľadajú nejaký náhradný životný program a náhradnú vieru. Žiadne indické dievča by nerobilo to, čo Gréta, pretože India je v porovnaní so Švédskom chudobná. Indické dievča vie, že keby India znížila emisie oxidu uhličitého, tak by to tento štát uvrhlo do ešte väčšej biedy, než v akej sa nachádza dnes. Hoci Grétino snaženie pôsobí na prvý pohľad ušľachtilo, je vlastne sebecké, lebo neberie ohľad na to, že mnohé štáty sveta v Ázii, Afrike, Latinskej Amerike, kde je veľká chudoba, by sa v prípade ambicióznych ekologických programov nikdy nemohli z chudoby vymaniť alebo by sa mohli ekonomicky prepadnúť ešte viac. Boj za znižovanie emisií, to je taká kratochvíľa bohatých. Indické dievča vie, že obmedzenie cestovania napr. zo Švédska do Indie by Indiu ochudobnilo.

Keď si bohatý Švéd povie, že nebude cestovať ako turista do Indie, aby nezvyšoval uhlíkovú stopu, tak tí Indovia, ktorí mu poskytujú služby, a z toho potom žijú, stratia príjem. Čo asi povie potom chudobný indický predajca suvenírov, ktorý je odkázaný na to, čo mu zaplatia turisti zo Švédska, Nemecka atď., svojím deťom, keď budú večer kričať od hladu? Hádam len nie: „Deti, dnes večer síce pôjdete spať hladné, ale nech vás hreje aspoň pocit, že planéta bude zachránená.“ Alebo si predstavte, že by nejaký malý Ind svojmu otcovi, ktorý sa má čo obracať, aby uživil svoju rodinu, povedal, že chce len vegánsku stravu, alebo že by otec mal prestať jazdiť na aute, lebo tým prispieva k zvyšovaniu emisií oxidu uhličitého. Asi by to dieťa zobrali k nejakému miestnemu exorcistovi, aby z neho vyhnal zlého ducha.

Dnešný svet, presiaknutý rôznymi variáciami progresivizmu (neomarxizmu) a prehodnocovaním všetkých hodnôt, je voči tomuto švédskemu dievčaťu bezbranný. Nikto, alebo len málokto, si trúfne povedať, že Gréta je „nahá“. Dnešný svet nemá duchovné a intelektuálne prostriedky, ktoré by mu umožnili rozpoznať ju ako falošnú prorokyňu. Keby tu bol ten zdravý rozum, ktorý tu nie je, tak by predsa musel generálny tajomník OSN Guterres povedať, že svet nemôže riadiť 17 ročné dievča. Najsmutnejšie na celej veci je, že Gréta je v tomto celom pravdepodobne len zneužívanou obeťou. (Pokračovanie nabudúce) 

Literatúra:

Kremlík, V. (2019): Obchodníci se strachem. Prúvodce skeptika po klimatické apokalypse. Dokořán.

Sokol, P. (2019): Greta Thunbergová: Hlas mladé generace a dvou mužú v pozadí. In: Reflex. č. 35.

Odporúčame

Blog
Ako ďalej rodová rovnosť? Je vôbec potrebná?

Ako ďalej rodová rovnosť? Je vôbec potrebná?

Občas sa treba pozrieť dozadu, aby sme vedeli správne načrtnúť budúcnosť. Máme niekoľko oblastí, ktoré často vyvolávajú negatívne emócie, hoci by sme sa mali tešiť, že sú otvorené. Vládna moc v demokracii má mandát od väčšiny. To ale neznamená, že nemá byť otvorená dialógu. Teraz je obdobie participácie na vytváraní nových plánov, stratégií a pod. Samozrejme, že pred tým je potrebné zhodnotiť doterajšie práce. V poslednej dobe sa mení pohľad na problematiku rodovej rovnosti (rovnosti príležitostí mužov a žien) a preto pri vyhodnocovaní je správne sa pozrieť aj na efektivitu vynakladaných prostriedkov pre jednotlivé programy a ich prínos pre spoločnosť.