Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť (uznesenie č. 158/2011 z 2. 3. 2011) je jedným z troch poradných výborov vlády SR, zakotvených v kompetenčnom zákone. Výbor pre rodovú rovnosť je stálym výborom Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.

Výbor je stálym odborným orgánom Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť (ďalej len „rada“) pre otázky týkajúce sa rodovej rovnosti a pre oblasť implementácie Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ďalších medzinárodných dohovorov ukladajúcich povinnosť eliminovať diskrimináciu z dôvodu pohlavia a rodu a legislatívy Európskej únie v tejto oblasti. Výbor plní funkciu konzultatívneho orgánu vo veciach rodovej rovnosti v zmysle Ústavy Slovenskej republiky. Výbor je zostavený zo zástupcov organizácií vlády, školstva a mimovládnych organizácií, obmieňa sa spravidla po nástupe novej vlády.

V lete členovia Výboru pre rodovú rovnosť mali možnosť pripomienkovať:

1. Správa o plnení Národného Akčného plánu na prevenciu a elimináciu násilia na ženách na roky 2014-2019 

2. Súhrnná správa o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2019

3. Správa o plnení úloh vyplývajúcich z Celoštátnej stratégie rodovej rovnosti a Akčného plánu rodovej rovnosti na roky 2014-2019

Pre jasnosť treba pripomenúť, že ani jeden dokument nie je správou o činnosti Výboru pre rodovú rovnosť. Považujem za korektné, aby všetci členovia Výboru dostali materiály, kde by mali byť zapracované ich pripomienky, nakoľko sa zúčastňovali na konkrétnych prácach v tejto oblasti.

Či pripomienky boli zapracované, alebo nie, to sa dá zistiť z priložených nových textov. Tieto dokumenty hovoria o projektoch za minulé obdobie. Teraz sa členovia Výboru majú vyjadriť k zapracovaným pripomienkam. Očakávali diskusiu, kde by sa dali hlasovaním pretlačiť niektoré z pripomienok. Corona dôkladne zamiešala v tomto prípade karty, a preto obvyklé zasadanie nie je možné uskutočniť v súčasných priestorových možnostiach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Namiesto toho bude hlasovanie per rollam. Je to štandardný nástroj nielen v mimoriadnych okolnostiach. Na druhej strane časť členov Výboru pre rodovú rovnosť z osobných dôvodov by sa opäť pre coronu zasadania nemohla zúčastniť.

Prudkú reakciu niektorých členov Výboru bolo možné očakávať, nakoľko mnoho úloh malo zmenené názvy tak, aby boli v súlade s medzinárodnými zvyklosťami, a tým sa snažili odstrániť ideologizáciu problematiky. Správy vyhodnocujú projekty, ktoré sú často nesplnené, prípadne splnené čiastočne. Málokedy je pri projektoch napísaný dôvod neplnenia, alebo  čiastočného neplnenia. Ani pri jednom projekte nie je uskutočnená finančná analýza, hovoriaca o efektivite projektu. Je známe, že boli podporené projekty mimovládnych organizácií z toho istého košiara. Ostatní jednoducho nemali to šťastie.

Skutočnosťou zostáva, že prvá alternatíva textu zohľadňuje viaceré námietky, ktoré ani po opätovnom predkladaní a odvolávaní sa na medzinárodné dokumenty Výbor nemienil akceptovať. Teraz sa napráva táto dlhodobá "krivda".

Ako dlhoročný člen Výboru som rád, že prebehla mobilizácia. Na druhej strane musím pripomenúť aj radikálne dlhodobé zamietanie niektorých tém.

Osobne sa nepovažujem za držiaceho stranu niektorej zo skupín. Dlhé roky iba sám ako delegát Klubu mnohodetných rodín zastupujem vo Výbore problematiku tzv. neplatenej práce,  a preto sa oprávnene pýtam - čo urobil Výbor v prospech tejto chudobou ohrozenej skupiny?  Čo urobil Výbor v prospech rodinných opatrovateľov, kde som niekoľkokrát žiadal, aby aspoň na www stránke MPSVR SR bola zverejnená Charta rodinného opatrovateľa (autor COFACE FAMILY)? Prečo sme dodnes  nepodporili European Women's Lobby pri zákaze surogátneho  materstva alebo pri smernici ochrany tehotných a dojčiacich žien? Prečo dodnes patríme ku krajinám s najväčším rozdielom príjmu medzi mužmi a ženami? TOTO SÚ OTÁZKY, KTORÉ MA TRÁPIA, odzrkadľujú sa v našich peňaženkách a najmä v postavení veľkej časti obyvateľstva. Vzrastajúca chudoba žien je alarmujúca! Všetky tieto otázky som na zasadaniach Výboru prednášal a zostávali bez odpovede. Okrem toho som položil rad iných vážnych otázok, nechceli sme si ich všimnúť. Preto považujem nespokojnosť so správami za neopodstatnenú, naopak, budem žiadať, aby správy zodpovedané aj otázky, najmä tie, ktoré nevyžadovali finančné krytie.

Ako ďalej? Navrhujem niekoľko opatrení:

1. Všetko niečo stojí a jedine kontrola finančného krytia projektov a ich efektivity, najmä MVO to môže objasniť.
2. V teréne je zúfalý nedostatok zariadení pre týrané ženy.
3. Riešenie nezhôd v partnerských vzťahoch je veľmi často odporúčaným rozchodom.
4. Malá pozornosť je venovaná dôkladnej príprave na manželstvo a potom celoživotnému sprevádzaniu.
5. Preventívne činnosti sú tak isto veľmi málo pokryté a sú málo podporované oficiálnymi zdrojmi. 
6. Legislatíva musí pokrývať postupy pri eliminovaní násilia v akejkoľvek forme.
7. Dieťa nesmie byť predmetom vzájomného vydierania partnerov pri narušených partnerských vzťahoch. Musia sa rešpektovať práva dieťaťa aj v takých oblastiach, ako striedavá starostlivosť rodičov po rozvode (zverejňovať podrobné štatistiky aj s analýzou, aby sa mohol zlepšiť stav), pri výsluchoch, súdoch a pod.
8. Príprava ľudských zdrojov zameraných na problematiku rovnosti mužov a žien (napr. neplatenej práce, rodinných opatrovateľov, dobrovoľníctva a pod.) formou riadneho, prípadne postgraduálneho štúdia vrátane dizertačného na univerzitách tradične orientovaných.