Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
10. september 2020

Samovražda nie je sebectvo

Pri príležitosti Svetového dňa prevencie samovrážd si dovolím pár slov
Samovražda nie je sebectvo

Tento deň má svoj význam. Tento deň má svoje poslanie. Má za úlohu , a nie ľahkú úlohu , verejnosti povedať, že Je tu niečo viac.

Ľuďom, ktorí strácajú nádej, alebo si myslia, že ju nikdy nemali. Že ich život nemá význam, alebo že ho ani nikdy nemal. Má docieliť, aby ľudia prestali klamať samých seba. Každý život má význam . A každý človek má Nádej.

Ako "preživšia" niekoľkých rokov depresií a panických úzkostí viem, čo sa v človeku odohráva, keď pomýšľa na samovraždu. Ten človek má jediný cieľ: oslobodiť sa. Či už zo svojho vnútorného sveta, alebo sveta vonkajšieho. Sú ľudia, ktorí reagujú na životné udalosti citlivejšie, sú ľudia, ktorí si veci a ľudí okolo seba všímajú úzkostlivejšie, ktorých sa dotkne čokoľvek, čo naruší ich vnútornú integritu. Chcú sa oslobodiť, aby už nemuseli prežívať a cítiť to, čo prežívajú. Chcú odísť zo seba . A zistia, že sa to nedá . Pred sebou proste neutečieš. Keď máš úzkosť pre to, čo sa deje okolo teba, máš šancu uvoľniť sa, stačí vyhľadať pokojné miesto ďaleko od diania. Keď máš úzkosť zo svojej úzkosti, strácaš sa.

Pred pár rokmi som pri príležitosti prevencie proti samovraždám a ako reakciu na zvýšený počet ľudí, ktorí si siahli na život v krátkom časovom úseku po sebe, napísala svojím priateľom nasledujúce slová:

Ako to včera krásne včera pán doktor v modrom kostolíku pomenoval, ten stav a činnosť: Niekedy hľadáme šťastie a nevieme ho nájsť, hľadáme odpovede na naše trápenia a nie sú,voláme rôzne linky, ľudí, ale tú hlavnú SOS linku dostupnú 24 hodín hľadáme málokedy (samozrejme, že nebeského Otca)

Za jeden týždeň dve samovraždy okolo mňa. Vážení, toto nie je „sranda výrok“. Toto je vážny výrok.

Keď človek siahne na život druhému, hovoríme o skrate, o bezcitnosti, o zlobe. Keď siahne na život sebe, najviac sebecké a najhoršie je povedať a neznášam to: SEBEC

Lebo nemyslí na svoju rodinu, na svoje okolie a ako im môže ublížiť a do čoho ich dostane. Och. Toto snáď ani normálne nie je 🙈

Človek siahajúci si na život je človek ,ktorý v jednom momente prestane vidieť. Vidieť seba, svet, zmysel. To nemusí byť súvislé zlyhávanie , stavy, a už vôbec nie viditeľné. Povedia: Ale veď vyzeral byť tak šťastný. Mal rodinu, priateľov, úspech v práci. Otázne je: robilo ho to šťastným?

Pred dvomi mesiacmi vyšla kniha od Briana Houstona s názvom There is more. Je tu viac. Vyšla v čase mojej vlastnej krízy. Tiež som bola v stave: Nič ti nechýba. Tak prečo?

Lebo každý vo svojom živote hľadá Niečo viac. A to viac tu je. Len nie vždy sa nám darí nájsť to. Nie je to len o prítomnosti a blízkosti ľudí, nie je to o úspechoch a peniazoch. Je to o seba láske a seba porozumeniu. A to sa nám nedostáva vždy. Začína to úzkosťou a končí smrťou. Úzkosť vedie k depresii a depresia k seba poškodzovaniu. Či fyzickému, alebo psychickému. Človek sa snaží zaujať, alebo len volá o pomoc. To nemusí byť okaté. Stačí poznámka. A tá poznámka môže jednoznačne nabádať okolie na to, aby si všímali. A niekedy tie poznámky neprídu a jednoducho príde ten bod času, kedy človek úzkosti a depresii podľahne. Lebo prestane veriť, že je tu Niečo viac. Ale je.

Ako zabrániť blízkym, aby si siahali na život? Na toto odpoveď jednoznačnú nemám. Možno jedine prestať klamať a viac si všímať. Prestať klamať, že je všetko vo svete dokonalé. Že jeho stavy úzkosti, depresie sú hanbou, zlyhaním. Nie sú. Mnoho ľudí a čoraz viac(!) ľudí trpí depresiami. A nehovorí sa o tom. Lebo si myslia, že je to hanba a zlyhanie. Nie! Zlyhanie je nehovoriť o tom! Lebo keď to nepoviem ja, kto potom? Ako sa ten ďalší dozvie, že nie je jediný? Že sme viacerí. Že v tom nie je sám. Že mnohí hľadáme všetko a nenachádzame to. A možno aj Vďaka Bohu, že to nenachádzame. Tiež som bola mladšia, mala som sny a predstavy o živote. A pýtala sa: Prečo to všetko nemôžem mať? A naskytla sa mi odpoveď vo forme otázky: Keď to všetko dostaneš, čo potom? Presne podčiarkujem: Čo potom?! . Človek, ktorý sa chystá siahnuť si na život, o tom dopredu nepovie. Jednoducho to urobí.

A titul SEBEC si nezaslúži. Lebo možno práve tým činom chce oslobodiť. Seba aj druhých. Lenže potom kde je problém? Nie v tom, že vidíme slobodu v ignorácii?

Ja len: Ak toto číta niekto, kto je v stave úzkosti, depresie, núdze: Pamätaj, je tu viac! Neprestávaj hľadať! Prestaň sa väzniť sám v sebe! Lebo depresie sú presne o tom. O väzení. V sebe samom. Hľadáme únikové východy u druhých a nie sú. Lebo samy seba neoslobodíme. V tom to je. Hlavne: Maj VIERU. Veľkú. Ak si myslíš, že nie si dokonalý a že tu nič viac nie je, neklam sám sebe! Bol si stvorený Dokonalosťou! A tá neklame a nedáva limity ani hranice! Keď dosiahneš jedno, hľadaj druhé! Ten život nie je o obmedzeniach! Ten život je o slobode a nemožnostiach! Lebo si bol stvorený na to, aby si to nemožné pretvoril v možné. A čím nemožnejšie to vyzerá byť, tým viac si k tomu oprávnený!

Inzercia

Veľa krát počujem a čítam úvahy na tému: Dostane sa človek, ktorý si siahol na život, do neba? Podľa mňa určite áno. Pretože aj ľudia, ktorí prehrali boj so sebou, nemuseli podľahnúť neviere v Boha. Nepovedali im, že Boh je tu s nimi. Jednoducho im nikto nepovedal, že Je tu vážne viac!

 

Veľa ľudí si ešte aj dnes myslí, že človek siahajúci si na život je bez chrbtovej kosti, ale odpovede na riešenie jeho zúfalstva, ktoré sa v ňom živí, dať nevedia. Preto moje dávnejšie slová, myslím, majú svoj význam a uplatnenie aj dnes:

 

Byť v depresii znamená byť totižto vo väzení. Akurát že väzniteľom som bola ja sama.

Chcela som od seba utekať, ale nebolo kam. Pred sebou človek neutečie a keď sa ešte obklopí k tomu nesprávnymi ľuďmi, ktorí sa zo dňa na deň stanú tými povestnými držiteľmi kľúčov od vášho vnútra, únik je absolútne nemožný.

Prichádza stav beznádeje. Pretože z jedného väzniteľa sa stanú viacerí. Pritom stačí len si uvedomiť, že tie kľúče si tí ľudia nevzali samy, ale že ich dostali od vás. A keď ich získate späť, prichádza najväčšia výzva. Zbaviť reťazí samého seba. Utiecť. Počkať si na prvú svetlú chvíľku, ten moment, kedy uvidíte čo i len miniatúrny záblesk nádeje a svetielko, a v tom momente jednoducho využiť príležitosť a oslobodiť sa. Chytiť sa toho svetielka a nepustiť sa ho. Ono vás od seba odtrhne.

A potom sa ocitnete v druhej fáze vašej výzvy. Ocitnete sa na púšti. Žiaden smerodajný činiteľ, nič. Len vy a priestor, ktorý ste predtým nevnímali. Ako začať? Ono to príde. Postupne silou, ktorá sa začne vo vás prebúdzať, sadíte prvé stromčeky, o ktoré sa môžete oprieť. Pred vami sa začnú objavovať nové priestory, smery. Tma sa zmení na svetlo a väzeň sa stane slobodným.

 

Možno o tom ani nevieme, ale máme moc zabrániť tomu, aby človek prijímal klamstvá, ktorými je živený v čase svojej slabosti. Niekedy stačí začať počúvať aj v tichu, ktoré sa medzi slovami odohráva. Práve v ňom nám môže človek, s ktorým sa zhovárame, hovoriť o svojom trápení.

Je na čase, aby sme sa na utrpenie ľudí prestali pozerať z odstupu, a aby sme svojimi činmi , tak ako nám dal za úlohu Pán Ježiš, zvestovali evanjelium, Kráľovstvo Božie, do všetkých končín sveta. Nielen ľuďom ako takým, ale najmä ich dušiam.

 

https://pixabay.com/sk/photos/v-interi%C3%A9ri-%C4%BEudia-opusten%C3%BD-3278291/

Blogerka, Pro Life aktivistka, snažím sa pokryť rôzne sféry a oblasti. Píšem o kresťanstve ako takom, všímam si dianie vo svete, v kultúre atď.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Diakon z mesta: Poučenia z FB

Diakon z mesta: Poučenia z FB

Pri prehliadaní stránok na facebooku som našiel na ruskej stránke Православные смеются😊 Pravoslávni sa smejú :-) tento text. Rozhodol som sa ho preložiť, pretože si myslím, že je vhodný do tejto doby aj pre nás katolíkov. Stačí si slovo pravoslávni zameniť za slovo katolíci, alebo jednoducho kresťania.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.