Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
03. september 2020

Kacírske úvahy o globálnom otepľovaní a klimaalarmizme I.

Kacírske úvahy o globálnom otepľovaní a klimaalarmizme I.

Jednou z najdôležitejších tém verejnej diskusie posledných rokov je nepochybne otázka klimatických zmien resp. globálneho otepľovania (GO). Táto téma je však väčšinou prezentovaná jednostranným a zjednodušeným spôsobom bez možnosti vecnej diskusie. Preto je zámerom môjho článku práve predstavenie argumentov druhej strany, ktoré v mediálnych diskusiách nezaznievajú a rád by som tiež poukázal na niektoré ideové a spoločenské súvislosti tejto problematiky. Kvalita diskusie o klimatických zmenách je u nás o dosť nižšia ako povedzme v susedných Čechách, čo je spôsobené tamojšou prítomnosťou viacerých známych klimaskeptikov (Napr. V. Kremlík), hlavne však V. Klausa a tiež vyššou kultúrou masmédií. Slovensko predstavuje v istom zmysle dobyté a stabilizované územie, kde zvíťazil jeden pohľad na príčinu klimatických zmien a tak diskusia u nás je v tomto smere takmer nulová. Nemáme tu žiadneho známeho odborníka alebo politika, ktorý by iný pohľad na príčinu klimatických zmien vnášal do verejnej diskusie. Slovenskí klimatológovia sú všetci na „správnej“ strane. Z politikov má taký triezvejší názor na túto tému len R. Sulík, ale nie je ho v tomto smere dosť počuť.

Píšem, lebo viem čítať

Po oznámení zámeru písať o GO, by sa ma mohol niekto opýtať: „Počuj, ty si klimatológ, že sa vyjadruješ ku GO?“ Nie, nie som klimatológ. Vyštudoval som filozofiu a históriu. Ale ako občan mám právo a snáď aj povinnosť zaujať k tejto dôležitej téme určitý postoj.

Keď bol na Slovensku Bill Warner, americký matematik, ktorý sa zaoberá kritickou analýzou islamských svätých písiem, tak sa ho redaktor Peter Bielik na TA3 opýtal, čo ho ako matematika oprávňuje, vyjadrovať sa k islamu. Warner odpovedal, že ho k tomu oprávňuje schopnosť čítať. To je skutočne lakonická odpoveď, lebo ak si viete prečítať nejaký text a máte analytické myslenie, ktoré ako matematik asi má, tak by nemal byť problém urobiť si o veci kvalifikovaný názor. Na druhej strane vedci, ktorí sa islamom zaoberajú profesionálne, majú často problém udržať si odstup od predmetu svojho výskumu. Videl som v jednej diskusii na RTVS religionistu  a špecialistu na islam z UK Attilu Kovácsa, ktorý islam obhajoval a kritické výhrady voči nemu zľahčoval. Jeho postoj už nebol postojom vedca, ale postojom sympatizanta a obhajcu. Vedci ako Kovács strácajú objektivitu a stávajú sa „agentmi“ islamského sveta na našom území. Potom môže mať väčšiu váhu svedectvo „neodborníka“ Warnera. Prinajmenšom ponúka dôležitý, doplňujúci pohľad.

Podobný jav sa vyskytuje aj v diplomacii. Veľvyslanec, ktorý dlho pôsobí v určitom štáte, sa tak s ním zžije, že už prestáva byť obhajcom záujmov svojej domoviny v hostiteľskom štáte, ale stáva sa agentom záujmov hostiteľského štátu vo svojej pôvodnej vlasti. Keďže je tento jav v diplomacii dobre známy, veľvyslanci po čase menia miesto pôsobenia.

Aj V. Klausovi niektorí vyčítajú, že sa vyjadruje ku GO, hoci nie je klimatológ. Lenže aj Klaus vie čítať a ako sa vyjadril, od doby, kedy sa začal zaoberať touto problematikou, prečítal si k nej stovky odborných článkov. Určite vie o GO viac než mladučká Greta Thunbergová alebo naša prezidentka, ktoré sa k nemu tiež vyjadrujú, ale keďže oni vyjadrujú „správny“ názor, tak ich mediálny mainstream, na rozdiel od neho, chváli. Aj ten, kto nevyštudoval atmosférickú fyziku, ale dvadsať tridsať rokov číta odborné publikácie z tejto oblasti, tak môže získať v problematike slušný prehľad a môže si dovoliť vyjadriť kvalifikovaný názor.

Existujú ešte aj iné dôvody, prečo sa môže Klaus vyjadrovať ku GO. V prvom rade preto, že je vysokoškolským profesorom ekonómie. Riešenie dopadov klimatických zmien totiž bude niečo stáť, je to aj ekonomický problém. Preto je potrebné vyčísliť, aké prípadné škody nám GO spôsobí a koľko peňazí by sme mali investovať na zmiernenie týchto škôd. Napr. ak by klimatické zmeny mali spôsobiť škodu 100 miliárd, tak by asi nebolo rozumné, aby sme do riešenia investovali 200 miliárd, lebo by sme na tom prerobili. Takýto racionálny tón sa však v skôr emocionálne až hystericky ladenej diskusii o GO nenosí. Z racionálneho hľadiska je však takýto ekonomický pohľad na GO oprávnený. Kto si dal tú prácu, aby si prečítal tri Klausove knihy o GO (Modrá, nikoli zelená planeta; Modrá planeta v ohrožení; Zničí nás klima, nebo boj s klimatem?), tak vie, že veľkú pozornosť venuje práve ekonomickému rozmeru problematiky. Ak niekto používa proti Klausovi argument, že nie je odborník na klimatológiu, potom by sme zase mohli povedať, že klimatológovia nie sú odborníci na ekonómiu a teda nevedia posúdiť, aké opatrenia proti GO sú ekonomicky únosné.

Keď ekonómovia vyčíslia cenu riešenia dopadov GO a možnosti našej ekonomiky, potom sú tu ešte politici, aby urobili konečné rozhodnutia, aby rozhodli o investíciách verejných peňazí do konkrétnych projektov. A teda Klaus sa môže ku GO vyjadrovať aj ako politik. No a nepochybne si môže urobiť o GO názor aj ako občan, ktorý nebol zbavený svojprávnosti.

Ja sa tiež vyjadrujem k téme GO ako občan, ktorý si niečo prečítal (viem čítať) a urobil si názor (viem myslieť). Hubu držať nemienim.

Neradostný stav diskusie o GO pod Tatrami

Som len bežným sledovateľom médií, takže sa môžem v tomto ohľade aj mýliť, ale za posledné tri štyri roky, čo sa o túto tému zaujímam, som u nás v médiách nezaznamenal žiadnu diskusiu o klimatických zmenách, kde by boli zastúpení okrem klimaalarmistov aj klimaskeptici. Jediné médium, ktoré má odvahu priniesť od mainstreamu odlišný pohľad, je „Postoj“ a potom alternatívne médiá ako „Zem a vek“. (Pod klimaalarmistami rozumiem tých, ktorí sú presvedčení, že za zvyšovanie teploty je zodpovedný v prevažnej miere človek a robia rôzne katastrofické predpovede, čo nám v budúcnosti hrozí, ak neprijmeme drastické opatrenia v hospodárskej a energetickej sfére. Klimaskeptikmi označujem zase tých, ktorí považujú otepľovanie za prirodzený proces a úlohu človeka v tomto smere skôr za zanedbateľnú. Tiež veria v schopnosť človeka sa zmenám prispôsobiť. Preto sa na budúcnosť pozerajú skôr optimisticky. Ide o zjednodušené rozlíšenie pre účely tohto článku, lebo medzi klimaalarmistami a klimaskeptikmi sa vyskytujú rôzne názorové odtiene.)

Za modelovú diskusiu, ktorá dobre ukazuje, ako to pri tejto problematike u nás vyzerá, považujem reláciu „Večera s Havranom“ z 11. 9. 2018 so sugestívnym názvom „Zabije nás teplo?“ Zúčastnení boli Milan Lapin, Alexander Áč a Jozef Pecho. Neviem, či to bol zámer moderátora alebo sa to udialo náhodou, ale všetci účastníci diskusie, vrátane moderátora, mali na otázku klimatických zmien rovnaký názor a síce ten „správny“. Všetkých troch hostí by som označil ako klimaalarmistov.

Po relácii som Havranovi napísal mail, v ktorom som ho upozornil na nedostatky relácie. Upozornil som ho, že v relácii nebol zastúpený opačný názor, že mal osloviť nejakého klimaskeptika. Navrhol som mu, aby zorganizoval diskusiu medzi Bjornom Lomborgom a Milanom Lapinom a poslal som mu link na film „Kto môže za globálne otepľovanie“, ktorý zhŕňa argumenty klimaskeptikov. Problém diskusie bol aj v tom, že Havran zhodil ľudí s iným názorom tým, že ich dal na úroveň tých, ktorí šíria konšpiračné teórie o židojašteroch. To by moderátor verejnoprávnej televízie robiť nemal, lebo jednou z úloh takejto televízie je zabezpečovať v spoločnosti názorovú pluralitu. Napriek tomu, že som vo svojom maily nepoužil žiadnu nadávku, ani vyhrážku (obesením a pod.), čo sa podarí len málokomu, kto Havranovi píše, tak mi na mail neodpovedal. Ja som si to vyhodnotil tak, že kto mlčí, svedčí.

Z jednej strany Havrana chápem, lebo keby bol v tej relácii prítomný aj klimaskeptik, potom by hrozilo, že by mohol spochybniť argumenty klimaalarmistov a ukázať, že na klimatické zmeny sa môžeme pozerať aj inak, a to Havran nemohol riskovať. Nemohol pripustiť, aby mu diskusnú idylku, keď všetci hostia, vrátane moderátora, majú rovnaký, a síce ten „správny“, názor, niekto narušil. Aké verejnoprávne!

Vlani 16. 9. sa vo „verejnoprávnom“ rozhlase v relácii „Z prvej ruky“ tiež konala diskusia o klimatických zmenách. Moderátorka Agáta Staneková si, a opäť neviem, či to bol zámer, alebo to len tak náhodou vyšlo, pozvala Jozefa Pecha a aktivistku Danielu Piršelovú, oboch zo správnymi klimaalarmistickými názormi. Hrkútali si ako tri holúbky (Jožko sem, Jožko tam). Takým vrcholom relácie, aspoň pre mňa, bolo, keď D. Piršelová označila ľudí s iným názorom na klimatické zmeny a Gretu Thunbergovú, ako má ona, za šíriteľov dezinformácií, na čo Staneková ako moderátorka „verejnoprávneho“ rozhlasu nezareagovala, čo by sa dalo chápať aj tak, že sa s daným tvrdením stotožnila.

Piršelová povedala aj: „Ja som veľmi smutnú reakciu počula aj od doktorky, keď som ja v mojej redaktorskej práci sa pýtala, či si doktori uvedomujú počas tých horúčav v lete, že čo to ľuďom spôsobuje a žiaľ pani doktorka ma prekvapila svojou odpoveďou, keď povedala, že nemusíme sa báť, veď ľudský organizmus sa prispôsobí , že to neznamená, keď budú tieto obrovské horúčavy, na ktoré nie sme zvyknutí v našom pásme, že budú ľudia zomierať. Vôbec to neznamená to, ale ľudský organizmus sa prispôsobí. Ale odborníci dobre vedia, že vysoké horúčavy a vysoká vlhkosť znamená pre ľudský organizmus obrovský problém.“ (minutáž 15:47 – 16:19)

Piršelová bola smutná z doktorkinej odpovede, lebo to nebola odpoveď v katastrofickom duchu, akú by ona očakávala, v zmysle: „Pre Boha ľudia, niečo už robme, lebo sa tu všetci zaživa upečieme!“ A vyzerá to tak, že ani nepovažuje onú doktorku za odborníčku na ľudské zdravie, lebo podľa nej odborníci, tí skutoční odborníci, vedia, že horúčavy a vlhkosť sú pre organizmus obrovský problém. Teda ona považuje za odborníkov len tých, ktorí hovoria to, čo si ona želá.

Piršelová sa podareným spôsobom preriekla, keď povedala, že tá téma (GO) sa dostáva do médií veľmi často. Potom sa opravila, že veľmi ťažko. Platí však prvá možnosť.

Liberál by sa tu mohol opýtať: „A čo je na tom zlé? Veď žijeme v slobodnej krajine a Havran ako aj Staneková sú slobodní ľudia a môžu si do relácie pozvať, koho chcú.“ Ak by išlo o súkromné médium, tak by to bolo tak, ale v prípade verejnoprávneho média je situácia iná.

Činnosť verejnoprávnych médií je vymedzená Zákonom o rozhlase a televízii Slovenska. V §3 tohto zákona odsek b) a c) sa uvádza:

Inzercia

b) poskytujú nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozumiteľné a vo svojom celku vyvážené a pluralitné informácie o dianí v Slovenskej republike i v zahraničí na slobodné utváranie názorov.

c) rozvíjajú národné povedomie a kultúrnu identitu obyvateľov Slovenskej republiky bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vek, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie tak, aby tieto programy odrážali rozmanitosť názorov, politických, náboženských, filozofických a umeleckých smerov a aby podporovali rozvoj občianskej a vedomostnej spoločnosti.

Zo zákona vyplýva, že verejnoprávne médium by malo poskytovať pluralitné informácie, aby si na základe nich divák alebo poslucháč mohol urobiť vlastný názor. Programy by mali odrážať rozmanitosť názorov. Keďže v spomenutých dvoch diskusiách nebol zastúpený opačný názor, porušili Havran aj Staneková zákon. Poznajú ho vôbec? Výhovorka, že na Slovensku žiadny významný klimaskeptik nie je, neobstojí, lebo v RTVS sú do relácií bežne pozývaní aj hostia z ČR a v ČR klimaskeptici sú.

Ak sa čudujete, prečo píšem slovo „verejnoprávny“ v súvislosti s RTVS v úvodzovkách, tak pre toto. Otázka klimatických zmien však nie je jediná téma, kde RTVS nedáva priestor iným názorom. Povedal by som, že v RTVS sú diskusie, kde majú všetci účastníci, vrátane moderátora, ten istý, „správny“, žiadúci názor, úplne bežné. Je to štandard. Aj česká verejnoprávna televízia čelí kritike, ale tá aspoň takú elementárnu vec, ako je to, že treba dať priestor rôznym názorom, dodržiava.

Keď sa stal riaditeľom RTVS J. Rezník, dúfal som, že nastane nejaká zmena k lepšiemu. Rezník je vlastne mäsiar. Očakával som, že urobí česť svojmu menu a spraví nejaký radikálny rez. Nepredstavoval som si to priamo tak, že bude v bielom mäsiarskom plášti so sekáčikom na mäso naháňať teológa Havrana alebo angažovanú reportérku bc. Kovačič (ovú) – Hanzelovú, ktorá v tom čase ešte v RTVS pracovala, po chodbách televízie v Mlynskej doline, aby urobil niečo, čo by sme mohli nazvať „verejnoprávny“ masaker sekáčikom na mäso. Očakával som skôr, že pod jeho vedením, keďže sa o ňom hovorilo ako o človekovi blízkom SNS, bude „verejnoprávna“ RTVS viac verejnoprávnejšia, viac názorovo vyváženejšia, viac pluralitnejšia, objektívnejšia, viac pronárodnejšia a redaktori nebudú divákom podsúvať svoje vlastné politické a ideové presvedčenie ako ten „správny“ názor.

Hanzelová a Dobšinský z RTVS odišli, Havran zostal. Nevadí mi, že Havran má také názory, aké má. Skutočne verejnoprávna televízia by mala dávať priestor aj takýmto názorom. Otázka skôr je, či sa môže moderátor „verejnoprávnej“ televízie správať tak, ako to robí Havran. Mám na mysli napr. to, keď o Vajanskom povedal, že to bol zaprdený hlupák. Vajanský mal niektoré názory, najmä pokiaľ ide o Židov, ktoré by už v dnešnej dobe boli neprijateľné, ale stále platí, že je to vodcovská postava nášho národa z konca 19. a začiatku 20. storočia a takýmto postavám máme prejavovať úctu, aj keď neboli dokonalými ľuďmi, a nie ich vo svojej obmedzenosti zhadzovať. Vajanský je dôležitá postava našich dejín a našej kultúry, ktorá bude súčasťou učebníc aj o sto rokov, čo o Havranovi neviem, či bude platiť.

Havran má šťastie, že Vajanský už nežije. On vedel byť prchký a asi by si to s ním vybavil ručne stručne. Viem si predstaviť, že ich osobné stretnutie by dopadlo tak, ako dopadlo stretnutie postavy, ktorú hral J. Kodet s postavou, ktorú hral J. Dušek v českom filme Brlôžky.

Alebo keď Sulíka označil za trapnučkého fašistu. Keď mu Sulík potom napísal list, kde žiadal vysvetlenie, tak sa naňho oboril, že on je kresťan a počas adventu sa pripravuje na narodenie božieho syna, čo si to ten Sulík dovoľuje ho vyrušovať. Najprv nahádže na druhých špinu a potom, keď si uľaví, sa ako bohabojný kresťan pripravuje na príchod Pána. Podarené. Keď Denník N zorganizoval diskusiu medzi ním a Sulíkom, tak Havran ani nevedel vo svojej nadradenej póze intelektuála definovať, čo to vlastne ten fašizmus je a tváril sa otrávene, ako keby diskusia s takým ľudským červom ako je Sulík bola pod jeho úroveň.

Vlani som chcel publikovať v našich novinách článok s názvom Klimatické zmeny z pohľadu klimaskeptika. Najprv som ho poslal do Sme, lebo v týchto novinách som už v minulosti publikoval viacero článkov. Redaktor mi odpísal, že oni v Sme považujú to, že GO spôsobuje človek za rovnako isté, ako je dobytie Bastily. Liberálny redaktor teda zaujal postoj dogmatika. Ak je tvrdenie, že GO spôsobuje človek emisiami CO2, vedecká hypotéza a nie pseudonáboženská alebo ideologická dogma, nemal by byť problém o takejto hypotéze diskutovať. Dobytie Bastily, pokiaľ viem, nespochybňuje žiadny historik a asi ani neexistujú žiadne relevantné argumenty, ktoré by takéto spochybňovanie oprávňovali. Na druhej strane, pokiaľ ide o otázku príčiny GO, existujú aj vedci, ktorí spochybňujú rozhodujúci podiel človeka na GO. Prinajmenšom by sme ale mohli diskutovať o tom, či podiel človeka na GO je 10, 20, 50 alebo 80 percent. Sme však túto diskusiu odmietlo. Ich postoj pripomína skôr postoj náboženských fanatikov než postoj moderných otvorených liberálov. Tvrdenie, že GO spôsobuje človek svojou aktivitou nie je určite tak isté ako tvrdenie, že Bastila bola dobytá.

Otázka je, prečo nechce Sme pripustiť diskusiu o príčinách GO? Zhodou okolností, k odmietnutiu môjho článku došlo tesne pred tým, ako boli v Sme publikované články o pedofílii a slabej pornogramotnosti našich žien. Teda diskusia o pedofílii a pornografii je prijateľná, diskusia o príčinách GO je už za čiarou, resp. je pod úrovňou tohto denníka.

Naposledy som publikoval v Sme kritický článok o EÚ. Bolo to ešte v dobe, keď v Sme pracoval Márius Kopcsay. Odpísal mi, že s mojím názorom na EÚ nesúhlasia, ale že článok uverejnia a aj ho naozaj, po určitých prieťahoch, uverejnili. V rubrike „Názory“, kde by nemal byť problém uverejniť aj odlišný názor, aký má redakcia. Čitatelia v diskusii pod mojím článkom reagovali, že ešte to nie je so slobodou v Sme až tak zlé, keď dokázali uverejniť aj takýto článok.

Už Tatíček Masaryk povedal, že demokracia je diskusia. Demokrat a liberál by nemal mať s diskusiou teda problém. Ako to povedal Voltaire? „Nesúhlasím s vami, ale budem bojovať za to, aby ste mohli vyjadriť svoj názor.“ Noviny Sme pri otázke GO nielenže nepripustili diskusiu, ale záleží im na tom, aby sa iný názor ani nedostal k ich čitateľom. Nechcú dať inému názoru, ako majú oni, priestor. V tomto už prestali byť liberálmi. Skôr by sme ich mohli označiť ako vlastníkov a hlásateľov jedinej pravdy.

Po odmietnutí v Sme som ten článok poslal do Denníka N a do Pravdy. Z Denníka N sa mi neozvali, z Pravdy mi odpísali, že článok uverejnia, ak ho skrátim. Skrátil som už aj tak krátky článok a čakal na odpoveď, ktorá neprichádzala. Tak som sa mailom pripomenul a odpísali mi, že sa má vrátiť z dovolenky kolega, ktorý sa tejto téme rozumie a že on môj článok posúdi. Kolega, ktorý tomu „rozumie“? Hmm. Tu som už mal zlé tušenie. Domyslel som si, aký názor bude mať ten kolega, ktorý tomu „rozumie“ a teda, že článok s najväčšou pravdepodobnosťou neuverejnia. Keď sa vrátil kolega z dovolenky, opýtal sa ma redaktor, s ktorým som komunikoval, či som klimatológ a či som publikoval tieto veci v odborných klimatologických časopisoch. Odpovedal som, že nie, ale dodal som, že sa opieram o názory klimatológov, ktorí v odborných časopisoch publikujú. Takáto odpoveď im však nestačila a môj článok neuverejnili. Oficiálny dôvod bol, že nie som klimatológ a nepublikujem v odborných časopisoch (Podľa tejto logiky by mohol článok o kultúre napísať len kulturológ a článok o politike len politológ, ktorí publikujú v odborných časopisich). Ja si ale myslím, že ma len potrebovali nejako odbiť, zbaviť sa pre nich nepohodlného kacírskeho článku, lebo o niekoľko mesiacov na to uverejnili článok Radovana Geista o GO, teraz už „pravoverný“, so „správnym“ názorom, hoci ani Geist nie je klimatológ (je politológ) a nepublikuje v odborných klimatologických časopisoch. Netrúfli si uverejniť môj článok. V demokratickom štáte s ústavne zaručenou slobodou názoru.

A tak som mal možnosť sa na vlastnej koži presvedčiť, že v súkromných, ani „verejnoprávnych“ médiách na Slovensku nemôže zaznieť názor, podľa ktorého sú klimatické zmeny prirodzené a človek má na nich len malý podiel. Prečo je tento názor taký nebezpečný, že je kladený až na úroveň konšpiračných teórií o židojašteroch (Havran) a je ešte menej prijateľnejší než diskusia o pedofílii a pornografii (Sme)? Máme tu dočinenia s novým náboženstvom? S novým dogmatizmom? Alebo s gigantickou konšpiráciou globálnych rozmerov?

Tu by mohol niekto namietnuť: „Čo fňukáš? Čo fňukáš? Máš blog, tak si to uverejni tam.“ Áno, som rád, že mám blog, na ktorom môžem (zatiaľ) slobodne publikovať svoje názory. Je tu však jeden podstatný rozdiel. Keby bol môj článok uverejnený v Sme alebo v Pravde, prečítalo by si ho niekoľko desaťtisíc ľudí a pre mnohých čitateľov, ktorí sú kŕmení jedinou „správnou“ pravdou o GO, by mohol znamenať aj šok a precitnutie, kým na blogu si ho prečíta maximálne pár tisíc ľudí. Je to dosť dôležitý rozdiel, lebo mne išlo práve o čo najväčší dopad môjho článku. Teraz sa musím uskromniť. Ale ako som napísal, som vďačný aj za možnosť publikovať na blogu.

Raz, keď som si v Bystrici vykračoval po Kapitulskej ulici (to je dole pod námestím SNP), ma zastavil jeden člen spoločnosti Svedkovia Jehovovi. Bol to päťdesiatnik, slušne oblečený, v bielej košeli, pod pazuchou mal tie ich brožúrky. Opýtal sa ma, či som už niekedy rozmýšľal o zmysle života a o Bohu. Ja som mu odpovedal popravde, že som už rozmýšľal, lebo som filozof. Na to urobil on krok dozadu a už ho nebolo. Ja som sa potešil, že sa môžem porozprávať s niekým o zmysle života a o Bohu, lebo ľudí, s ktorými sa dá hovoriť o takýchto veciach nie je veľa, dokonca ani medzi vysokoškolskými učiteľmi, a on mi ušiel. Rozmýšľal som nad tým, prečo sa diskusii so mnou vyhol a napadlo mi, že to bolo zrejme preto, lebo sa bál, že by som mohol spochybniť niektoré články jeho viery.

Svedkovia Jehovovi vyžadujú od svojich členov, aby šírili ich vieru a získavali nových stúpencov. Táto viera totiž obsahuje aj veci, ktoré sú pre kriticky zmýšľajúceho človeka ťažko prijateľné. Aby ich človek mohol prijať, musí v sebe potlačiť kus zdravého rozumu. Takže čím viac ľudí, týmto veciam verí, tým viac pôsobia uveriteľnejšie. Ale to je len klam, lebo to, že niečomu verí veľké množstvo ľudí, tak to ešte nemusí byť len preto pravda. Tým, že človek presviedča iných, tak zapudzuje vlastné pochybnosti. Svojím spôsobom to majú dobre vymyslené.

Neochota konfrontovať sa s inými názormi je jedným z prejavov sektárstva. Sektárstvo však nie je len problém Svedkov Jehovových, ale aj kresťanov, moslimov, židov, či stúpencov určitých politických ideológií. Keď v minulosti kresťania (moslimovia...) prenasledovali príslušníkov iných náboženstiev či konfesií, bol to prejav sektárstva. Sekta je výlučným vlastníkom pravdy a to oprávňuje jej členov, aby sa na ľudí „tam vonku“ pozerali zvrchu. V skutočnosti je to však tak, že pravda je roztrúsená v rôznych náboženstvách, filozofických smeroch, ideológiách atď., hoci v rôznej miere. Niekde jej môže byť viac, niekde menej. Patent na pravdu ale nikto nemá. (Pokračovanie nabudúce)   

Zdroj obrázku: Archív Zem a vek

Odporúčame