Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
22. august 2020

Nulita manželstva - pohľad spoza Veľkej mláky

Nulita manželstva - pohľad spoza Veľkej mláky


Vyhlásenie nulity manželstva nedávno „spopularizovali“ niektoré osobnosti politického života (A. Danko, M. Majerský). Článok E. Čobejovej „Aká je teraz dôveryhodnosť Milana Majerského?“ vyvolal rozsiahlu diskusiu, v ktorej veľmi zarezonovalo tvrdenie autorky: „Podarilo sa mu dosiahnuť, že cirkevný súd skonštatoval nulitu jeho prvého manželstva.“

Položme si otázku: Je dovolené kriticky sa zamýšľať nad rozhodnutiami a konaním cirkevnej autority? Nie je to prejav nedôvery v Katolícku cirkev samotnú, ak máme nedôverou v nositeľa jej cirkevného úradu? Alebo máme všetko prechádzať mlčaním – ľudovo povedané: Roma locuta, causa finita?

Pozitívnym vzorom toho, že vecná, odborná, rozumná a konštruktívna kritika, vo všetkej úcte voči autorite, je možná, a niekedy aj žiaduca služba tejto autorite, je americký cirkevný právnik Edward N. Peters (*pozn. pod čiarou). V USA je veľmi známym a často citovaným autorom (napr. 100 odpovedí na Vaše otázky o nulite). Viac ako desať rokov bol cirkevným sudcom a v súčasnosti prednáša kánonické právo v Seminári Najsvätejšieho srdca v Detroite. Bol aj dlhoročným spolupracovníkom kardinála Burkeho, bývalého prefekta Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry.

Petersove články čítavam asi osem rokov. Aj o zložitých právnických otázkach vie písať zrozumiteľne pre laickú verejnosť a pritom zaujímavo. Je vlastne popularizátorom kánonického práva. Samozrejme vo svojich článkoch sa veľakrát venoval aj téme nulity manželstva. Pokúsim sa v nasledujúcom texte čitateľovi sprostredkovať niektoré jeho pohľady, ktoré považujem za aktuálne v našej diskusii. Najprv si ale v krátkosti priblížme situáciu v USA.

Čísla – ak stojíte, držte sa

Podľa štatistických údajov za posledných 35 rokov je podiel počtu anulovaných manželstiev voči počtu cirkevných sobášov ročne v rozmedzí 15-20 %. Trend je stabilný a vykazuje iba mierny pokles.


Obr. Počet uzavretých sviatostných manželstiev a žiadostí o nulitu manželstva podľa rokov. Zdroj Center for applied Research in the apostolate

Pozn.: Pre porovnanie som chcel uviesť podobné údaje pre Katolícku cirkev na Slovensku, ale nenašiel som žiadne štatistiky ani na stránke kbs.sk, ani na inom portály. Možno som len nehľadal dostatočne dlho. ☹

Údaje v tabuľke sú počty za jeden (!) rok, ktorý predchádzal danému roku. Vychádzajú zo štatistických dát Konferencie katolíckych biskupov USA (USCCB). Ako sa uvádza na ich stránke, napríklad v roku 2014 bolo prijatých 23302 žiadostí o anulovanie manželstva, z ktorých rozsudok v prospech nulity dosiahlo 21079 prípadov, t.j. 90 %.

Čitateľa asi neprekvapí, že pri takýchto číslach čelia cirkevné tribunály v USA dlhodobej kritike sprava aj zľava. Peters sa vo svojej rozsiahlej analýze nestavia ani na stranu kritikov, ani do pozície obhajcu cirkevných sudcov. Snaží sa čo najobjektívnejšie opísať daný stav a vsadiť ho do širšieho kontextu. Rozlišuje tri kategórie, resp. oblasti, ktoré sú zvyčajne predmetom kritiky.

  1. Za posledných 45-50 rokov sa udiali signifikantné zmeny v kánonickej procedúre (v USA) schválené Rímom, ktoré bezpochyby prispeli k drastickému nárastu vyhlásení nulity manželstiev: napr. eliminovanie zastaralých regulácií, čo sa týka typu použitých dôkazov, počtu svedkov, časových rámcov. Vypĺňanie žiadostí sa stalo jednoduchším, zmenili sa kritériá pri posudzovaní žiadostí výrazne v prospech ich schválenia a iné.
     
  2. Ďalej sa americkým cirkevným tribunálom vyčíta vysoký pomer počtu súhlasných rozsudkov voči počtu žiadostí. Hodnota dlhodobo osciluje okolo 95 %. Cirkevní sudcovia sú označovaní za príliš pro-nulitných. Pre porovnanie, Rímska rota má tento afirmatívny podiel asi 60 %.
     
  3. Kritici často zdôrazňujú, že hoci americkí katolíci predstavujú len 5 % svetovej katolíckej populácie, zaberajú až 80 percentný podiel na všetkých anuláciách vo svete. Peters zdôrazňuje skutočnosť, že vo všeobecnosti sú Američania oveľa viac zameraní na práva, povinnosti, súdne procesy atď. Jednoducho ich právne povedomie je oveľa vyššie ako je všeobecný priemer vo svete a preto sa viac sústreďujú aj na svoj právny status v rámci Cirkvi.

Laicky môžeme povedať, že Američania „vedia, ako na to“. Ak ich manželstvo postihla nezvratná kríza, neváhajú využiť možnosti, ktoré im cirkevné právo ponúka. Veriaci vedia o týchto svojich možnostiach, lebo o.i. cirkevní právnici sa výrazne častejšie vyjadrujú vo verejnom priestore a neuzatvárajú sa iba do svojich odborných či vedeckých kruhov.

Každý prípad manželskej nulity predstavuje predovšetkým osobnú ľudskú tragédiu, v ktorej sa často spolu kombinujú viaceré ľudské tragédie. Zlé správy však musia byť osadené do kontextu. Uvedené vysoké čísla nie sú niečo, na čo by mala byť Amerika hrdá. Tie čísla diagnostikujú rozsah choroby rozvodovosti a poukazujú na prebiehajúci kolaps Americkej katolíckej rodiny.

V zásade nulita manželstva môže byť vyhlásená na základe týchto (skupín) dôvodov:

  1. manželské prekážky (kán. 1083 – 1094 CIC);
  2. nedostatok (defectus) manželského súhlasu (kán. 1095 – 1103 CIC);
  3. nedostatok kánonickej formy uzatvárania manželstva (kán. 1108 CIC).

Spomedzi asi dvadsiatich možných dôvodov, pre ktoré môže byť priznaná nulita, je v USA jednoznačným „favoritom“ kán. 1095, ktorý sa týka osobnostnej zrelosti a individuálnej integrity snúbencov.

Kán. 1095 - Uzavrieť manželstvo sú neschopní tí: 1. ktorým chýba dostatočné používanie rozumu; 2. ktorí majú vážny nedostatok rozoznávacieho úsudku ohľadne podstatných manželských práv a povinností, ktoré treba navzájom odovzdávať a prijímať; 3. ktorí z dôvodov psychickej prirodzenosti nedokážu vziať na seba podstatné záväzky manželstva.
CIC/1983


Na druhom mieste je nedodržanie kánonickej formy, ktorá sa vyžaduje na uzavretie sviatostného manželstva. Napríklad v roku 1991 malo z celkového počtu 63900 deklarácií nulity takmer 18700 prípadov práve tento dôvod. Zjednodušene povedané: podľa CIC sa musia katolíci „sobášiť v kostole“ pred kňazom alebo diakonom, ktorý má príslušnú kánonickú misiu, musia byť prítomní aspoň dvaja svedkovia atď. O tom, ako je možné narušiť uvedené nutné podmienky, bude pojednané ďalej. Zdroj1

2014-15: Synoda o rodine a nulite

Počas mimoriadnej Synody o rodine sme možno kvôli prílišnému zameraniu sa na otázku prijímania Eucharistie rozvedenými a znovu zosobášenými katolíkmi dostatočne neregistrovali, že prebiehajúca synoda riešila aj otázky manželskej nulity. Nulita je vlastne integrálnou súčasťou nového prístupu, ktorý mala synoda ambíciu uviesť.

Vo cirkevnom priestore sú vlastne dve skupiny: Jedni vravia, že je príliš veľa vyhlásení nulity. Iní zasa tvrdia, že ich je ešte príliš málo. Táto druhá skupina vôbec nie je marginálna ani počtom, ani významom svojho hierarchického postavenia.

V máji 2014 odpovedal kardinál W. Kasper v rozhovore pre americký časopis Commonweal na otázku:

Redaktor: „Vo vašom príhovore konzistóriu (počas otváracieho zasadnutia synody, pozn. autora) ste nastolili otázku: Ako môže Cirkev pokračovať v sobášení párov in bona fide, ak predpokladá, že mnohí z nich v skutočnosti neboli schopný vstúpiť do sviatostného manželstva, pretože, ako ste to spomenuli na inom mieste vo vašom príhovore, boli iba „pokrstení pohania“?"

Kard. W. Kasper: „Hovoril som o tom s pápežom a ten mi povedal, že verí, že 50 % manželstiev nie je platných. Manželstvo je sviatosť. Sviatosť predpokladá vieru. Ak snúbenci chcú len okázalú ceremóniu v kostole, pretože je to krajšie, romantickejšie, ako civilný obrad, musíme sa pýtať, či tam je viera a či naozaj akceptujú všetky podmienky platného sviatostného manželstva – jednotu, výlučnosť a nerozlučiteľnosť.“


Peters ku tomu píše: Keby bol býval kardinál povedal „50 % všetkých kňazský vysviacok je neplatných“ neotriaslo by takéto tvrdenie kňazmi a biskupmi na celom svete? Obzvlášť tými, ktorí momentálne prežívajú krízu svojho povolania. Nepovedali by si takýto kňazi, že moje ťažkosti v povolaní sú iste dôsledkom neplatnej vysviacky a jednoducho by to vzdali? Akým právom hovorí kardinál laikom, že 50 % ich manželstiev je neplatných, hoci by to povedal aj sám pápež? Zdroj2

Inzercia

Podrobnejšie vysvetlenie, ako to vlastne kardinál (a pápež?) myslel(i), nájdeme v Kasperovom prejave pred zhromaždenými kardinálmi a biskupmi z celého sveta na začiatku mimoriadneho zasadnutia Synody o rodine (porov. Evanjelium rodiny, Dobrá kniha, 2014):

Mnohí duchovní pastieri sú presvedčení, že mnohé cirkevnou formou uzavreté manželstvá neboli platne uzavreté, keďže manželstvo ako sviatosť viery predpokladá  vieru v podstatné vlastnosti manželstva – jednotu a nerozlučiteľnosť – a súhlas s nimi. No môžeme v súčasnej situácii predpokladať, že snúbenci majú vieru v tajomstvo vyjadrené sviatosťou a skutočne chápu a akceptujú kánonické podmienky svojho manželstva? (porov. kán 1101, pozn. autora) Nie je presumptio iuris (právny predpoklad), z ktorého cirkevné právo často vychádza, často len fictio iuris (právna fikcia)?
***
Keďže má manželstvo ako sviatosť verejný charakter, nemôžu o jeho platnosti rozhodnúť zúčastnení iba podľa vlastného uváženia. Ale môžeme si položiť otázku, či jediným riešením problému môže byť súdna cesta, ktorá nie je iure divino (božského práva), ale výsledkom historického vývoja, alebo či je možné aj iné, skôr pastorálne a duchovné konanie. (str. 39)
***
Téza, podľa ktorej na platnosť manželstva stačí úmysel uzavrieť manželstvo v takej podobe, ako to robia kresťania, zaostáva za touto minimálnou požiadavku (implicitnej viery). Keďže takýto úmysel zahŕňa u „kultúrnych kresťanov“ len úmysel uzavrieť manželstvo podľa obvyklého cirkevného obradu, čo mnohí nechcú preto, že veria, ale preto, že v porovnaní s civilným sobášom má cirkevný sobáš slávnostnejší a sviatočnejší ráz. (str. 46)
***
Vzhľadom na širší kontext potrebujú cirkevnoprávne procesy v manželských otázkach novú duchovnú a pastoračnú orientáciu. [Nie v zmysle] laxnejšieho narábania a rozšírenia rámca vyhlásení manželskej nulity, ale zjednodušenia a urýchlenia týchto procesov. (str. 59)

 

Kán. 1101 - § 1. Predpokladá sa, že vnútorný súhlas sa zhoduje so slovami alebo znakmi, použitými pri slávení manželstva. § 2. Ale ak niektorá stránka alebo obidve stránky pozitívnym úkonom vôle vylučujú samo manželstvo alebo niektorý podstatný prvok, alebo niektorú podstatnú vlastnosť manželstva, uzavierajú ho neplatne.
CIC/1983


V júni 2016 počas otváracej ceremónie Pastoračného kongresu rímskej diecézy bol po príhovore pápeža vyhradený pomerne dlhý čas na otázky a odpovede. Jeden laik položil pápežovi otázku týkajúcu sa krízy manželstva, ako jej čeliť, resp. ako majú katolíci pomôcť mladým vo výchove k láske a k pochopeniu sviatostného manželstva. František odpovedal:

Istý biskup mi nedávno hovoril, že stretol mladého muža, čerstvého absolventa univerzity, ktorý mu povedal: "Chcem sa stať kňazom, ale iba na desať rokov." Toto je kultúra provizória. A to sa stáva všade, v kňazskom, rehoľnom i manželskom živote. Sú chápané ako provizórne a kvôli tomuto je veľká väčšina našich sviatostných manželstiev neplatná. Pretože oni hovoria „Áno, až do konca môjho života!“ ale nevedia, čo hovoria, pretože majú odlišnú kultúru. Povedia to, majú dobrú vôľu, ale nevedia, čo to je nerozlučiteľnosť.


Paradoxne, v tom istom príhovore, František povedal aj toto:

Väčšina párov, ktoré navštevujú predmanželskú prípravu, už spolu bývajú. Preferujú kohabitáciu a to je (pre Cirkev) výzva a zároveň úloha: Čakať a pomôcť im dozrieť. Pomôcť vernosti, aby dozrela. (...) V severnej Argentíne majú katolícke páry dieťa a žijú spolu, hoci majú len civilný sobáš, v čase keď dieťa vyrastá, chodí do školy... A keď sa stanú starými rodičmi, potom sa zosobášia v kostole. Tento životný štýl je niečo ako povera. Manželstva sa boja najmä muži. Túto poveru musíme prekonať. Videl som toľko vernosti v týchto kohabitáciách a som si istý, že toto je reálne manželstvo, oni majú milosť reálneho manželstva pre ich vernosť.


Peters tieto vyjadrenia komentuje veľmi kriticky: Už niekoľko tisíc rokov sa manželstvo chápe ako zmluva. To, že Františkove vyjadrenia neboli len „verbálne pošmyknutie“ a pravdepodobne vychádzajú z opomenutia zmluvnej povahy manželstva, dosvedčujú aj slová, že „spolu bývajúce páry sú v reálnych manželstvách, už majú milosť manželstva (hoci ešte nemali cirkevný sobáš, pozn. autora)“. „A prečo nie?“, kladie si Peters rečnícku otázku a odpovedá na ňu s dávkou irónie: Ak manželstvo nie je zmluva a nevyžaduje si žiadny vonkajší inauguračný akt, t.j. sobáš, ktorý obvykle znamená začiatok manželstiev, prečo by sa nemohli kvality manželstva vyskytovať aj medzi disponovanými kohabitujúcimi pármi? Sú vari kohabitujúce páry neschopné lásky a sebaobetovania sa jeden pre druhého? Majú vari manželské páry monopol na milosť?

O tom, ako je to naozaj, píše: Manželstvo je predovšetkým prirodzený ľudský vzťah ustanovený Bohom pre takmer všetkých dospelých ľudí ako normálny spôsob, ktorým prežijú väčšinu svojho života. Boh žehná manželstvu a pomáha zosobášeným ľuďom žiť v súlade s prirodzenou povahou tohto krásneho životného stavu. Ak naviac vstúpia do tohto kvintesenčného ľudského vzťahu pokrstené osoby, Kristus im dáva osobitnú milosť sviatosti. Ňou pomáha zosobášeným kresťanom byť znamením/odrazom tej večnej snúbeneckej lásky a jednoty Krista s jeho Nevestou – Cirkvou.

Povedať, že „veľká väčšina našich sviatostných manželstiev je neplatná“, znamená tvrdiť, že veľká väčšina kresťanov nebola schopná vstúpiť do najprirodzenejšieho ľudského životného stavu a minula s aj účinkom špeciálnej sviatosti, ktorú Kristus ustanovil práve na to, aby im pomáhal. Žeby naozaj bola ľudská prirodzenosť až natoľko skazená a Kristove sviatosti až tak nemohúce, aby „veľká väčšina“ kresťanov nebola schopná uzavrieť manželstvo? Zdroj3, Zdroj4, Zdroj5

"Blbosť!", hovorí v podstate Peters. Veľmi rýchlo si to zrejme uvedomili aj vo Vatikáne, pretože v oficiálnom prepise pápežových slov na vatican.va boli pôvodné Františkove slová dodatočne editované pár dní po ich prvom zverejnení: Zmenili „veľká väčšina našich sviatostných manželstiev“ na „časť našich sviatostných manželstiev“:

E per questo una grande maggioranza dei nostri matrimoni sacramentali sono nulli.
VIDEO, čas 1:14:31
E per questo una parte dei nostri matrimoni sacramentali sono nulli.
Zdroj press.vatican.va

Sv. John H. Newman, prezývaný aj Učiteľ svedomia (Doctor Conscienciae), hovorí

Ak by pápež hovoril niečo proti svedomiu veriacich, bolo by to ako jeho samovražda. Zbavil by sa pôdy pod nohami. Jeho poslanie spočíva v tom, aby ohlasoval mravný zákon, chránil a posilňoval ono „svetlo, ktoré osvecuje každého človeka prichádzajúceho na tento svet.“ (porov. Jn 1, 9) Na svedomí a jeho posvätnosti sa totiž zakladá pápežova autorita a jeho skutočná moc. Boj za mravné svedomie je jeho raison d'être.
Zdroj teologicketexty.cz

František ako pápež je najvyšším zákonodarcom v Cirkvi (porov. kán. 331n CIC), ale to z neho nerobí právnika. Jeho vyššie uvedené názory na to, čo konštituuje a čo nie také „technické veci“ ako sú platnosť manželstva a nulita, jednoducho nemožno brať za nominálnu hodnotu. Predovšetkým však ak je podľa Františka veľká väčšina manželstiev neplatná, tak manželským párom, ktoré sa vo svojom vzťahu boria s ťažkosťami a hľadajú chlieb duchovnej a sviatostnej posily, boli ponúknuté kamene beznádeje: „Tvoje manželstvo je veľmi pravdepodobne neplatné, vzdaj to čím skôr a získaš viac času a vyhneš sa mnohým starostiam.“, pokračuje Peters. Zdroj6

Praktické dopady - Mitis Iudex Dominus Iesus

Závery Synody o rodine týkajúce sa nulity manželstva, ale vlastne aj vyššie naznačené úvahy kardinála Kaspera a pápeža Františka, sa prakticky zhmotnili v apoštolskom liste (motu proprio) Mitis Iudex Dominus Iesus, ktorým boli reformované kánony Kódexu kánonického práva týkajúce sa procesu na vyhlásenie neplatnosti manželstva. Tento dokument počnúc decembrom 2015 uvádza päť nových kánonov, v ktorých František oprávňuje diecéznych biskupov vypočúvať a rozhodovať, a to osobne a veľmi expresne (Peters uvádza hrubý odhad – jedna desatina času, ktorý je potrebný na rozhodnutie riadnym procesom) určité typy žiadostí o nulitu manželského zväzku. Takže o nulite manželstva môže po novom rozhodnúť už nie len tribunál majúci svoje presne definované procedúry, ale v skrátenom konaní za určitých podmienok aj diecézny biskup. (viď kán. 1683n v Mitis) Zdroj7

Záver

Vo svetle týchto úvah sa dá povedať, že zovšeobecnená formulácia redaktorky E. Čobejovej „niekomu sa podarilo dosiahnuť, že cirkevný súd skonštatoval nulitu jeho prvého manželstva“ v zmysle vynaloženia istého dobre cieleného úsilia, nie je zas až tak celkom varenie iba z vody. Asi to bude znieť škaredo, ale ak má človek vôľu/potrebu anulovať svoj cirkevný sobáš a pritom má určité cirkevno-právne know-how, a naviac má dobré vzťahy napríklad s biskupom, potom má o čosi väčšiu šancu dosiahnuť to, čo chce. Legálne a veľmi rýchlo. Američania sú toho dobrým (?) príkladom.

Nie je to ale už prekročenie pomyslenej hranice „Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje!“ (Mk 10, 9) a neocitli sme sa v stave, o ktorom hovorí Evanjelium „Šikovne viete zrušiť Božie prikázanie pre svoje obyčaje, pokrytci.“ (Mt 15, 3; Mk 7, 9)?

Celé sa to javí tak, že sa nachádzame uprostred veľkého zápasu o charakter rodiny a útokov na manželstvo. Nielen zvonka, ale aj zvnútra Cirkvi. Nech čitateľ posúdi sám. Možno opäť nastala doba, o ktorej kedysi nejaký svätý bol povedal: „Uši veriacich boli svätejšie, ako srdcia ich pastierov.“

 

____
*) Čitatelia niekdajšieho Postoy-a sa už mohli stretnúť s E. N. Petersom pri spracovaní témy o odvolávaní biskupov.

Úvodný obrázok: PantherMedia.net

Autor (1973) je bývalý matfyzák, oázista, futbalista, univerzitný učiteľ... súčasný manžel, otec, IT-špecialista pendler, univerzálny športovec amatér, podporučík v zálohe... budúci (ciele nie sú zoradené podľa priority) vlastník rodinného domu, starý otec, malý farmár, motorkár, občan neba - ideálne mučeník...

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.