Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
21. august 2020

Umelá inteligencia a budúcnosť náboženstva

Do akej miery ovplyvní náboženské myslenie nastupujúca technologická revolúcia?
Umelá inteligencia a budúcnosť náboženstva

Môj prvý kontakt s mobilom a počítačom prišiel koncom 90. rokov 20. storočia. Odvtedy ubehlo dvadsať rokov, no dnes ľahko vidím priepastný rozdiel medzi úrovňou technológie vtedy a teraz. Nastupujúce technológie nepochybne ešte viac vstúpia do ľudského života a spojenie človeka s technikou bude ešte tesnejšie. Dnes už odborníci z takmer všetkých oblastí ľudského poznania skúmajú do akej miery ovplyvní umelá inteligencia oblasť ich výskumu. Ovplyvnia aj našu schopnosť veriť v Boha? 

Už v roku 1954 francúzsky filozof a sociológ Jacques Ellul vo svojej práci The Technological Society napísal, že „človek tvárou v tvár technologickému pokroku si pre seba vytvorí nové racionálne a technologické náboženstvo, aby si ospravedlnil svoju prácu.“ 

Historik Yuval Noah Harari v knihe Homo Deus: A Brief History of Tomorrow Ellulovu úvahu akoby rozvíja v tom zmysle, že ústrednými prorokmi zajtrajška môžu byť pokojne technologickí majstri zo Sillicon Valley. Harari toto kvázi-náboženstvo nazýva dataizmus. Dataizmus sa nepýši dogmami alebo mytologickými príbehmi, ale mocou dát a prísľubmi, ktoré so sebou nesie nástup umelej inteligencie. 

Kto komu má slúžiť?

Nie je ľahké predpovedať, aká bude budúcnosť v réžii umelej inteligencie. Je to ako, keď sa niekto namáhavo prediera pomedzi vrchy, kopce a lesy, pričom nevidí jasne, aký je vysoký ďalší kopec alebo čo v sebe skrýva nasledujúci les. Je ľahké zastaviť sa na mieste a nikam sa nepohnúť. A ešte ľahšie je vrátiť sa späť. 

Podobne tak robili aj kontrahnutia, ktoré sa v 18. či 19. storočí bránili zmenám vtedajšej priemyselnej revolúcie. Priemyselné stroje boli pre nich nepriateľmi, pretože ich pripravili o prácu. Podobne môže reagovať aj človek, ktorý hľadí na pre neho neznáme polia novej revolúcie, v ktorej určujúcou silou bude umelá inteligencia. Strach z budúcnosti je celkom obyčajná ľudská vlastnosť, veriacich nevynímajúc. 

Analogicky teda uvažujme aj v rovinách vzťahu náboženstvo/cirkev a spoločenské zmeny, resp. náboženstvo/cirkev a veda. Ako sú na tom v tomto smere teológovia? Bude kresťanstvo aj v prichádzajúcej dobe vplyvnou silou a bude tieto zmeny interpretovať v duchu vlastnej vierouky? Alebo sa pridá k spätným silám, ktoré budú až príliš brzdiť pokrok? 
Samozrejme, nič sa nedá zovšeobecňovať, aj v kresťanskom prostredí nájdeme mysliteľov, ktorí sa aktívne zamýšľajú nad budúcnosťou ľudstva. Za zmienku stojí napríklad kniha Artificial Humanity od katolíckeho kňaza a profesora na rímskej Lateránskej univerzite Philipa Larreyho.

Philip Larrey, vatikánsky futurológ a filozof. (Foto - www.philiplarrey.com)

Nesmieme však zabudnúť ani na príklady, kedy sa cirkevné a náboženské inštitúcie dostali do stretu s vedou, či novými spoločenskými prúdmi a veriaci neboli v tomto zápase úspešní. A aby toho nebolo málo, tieto strety neskôr zneužili protináboženskí ideológovia na svoje propagandistické ciele a na vykreslenie viery v Boha, ako nepriateľa poznania a vedeckého myslenia. 

Vo vede vidím partnera, s ktorým je možný vzájomne užitočný dialóg. Tento dialóg je možný aj v dobe robotiky a umelej inteligencie. Kresťana vo vzťahu k umelej inteligencii zaujíma niekoľko vecí. Okrem možností, ktoré so sebou prináša, je to najmä oblasť teologickej antropológie, konkrétne aký môže byť vzťah medzi človekom stvoreným na Boží obraz a ľudo-strojom s umelou inteligenciou? 

Ďalej môžeme spomenúť rôzne etické dilemy a nemožno zabudnúť ani na pokušenie idolatrie. Človek si postaví zlaté teľa menom technologická inovácia a nekriticky sa klanie jej prísľubom. Teológ nehovorí stop pokroku, ale dvíha pomyselný prst pred pomýleným rebríčkom hodnôt, v ktorom primát techniky, moci, úžitku, efektivity dostáva prednosť pred pomoci slabším a chudobným. Teológ dvíha prst pred snahou vytvoriť technologickú utópiu, ktorá nás má údajne všetkých zachrániť. Technika má slúžiť človeku, nie človek technike. Preto je potrebné neustále apelovať na bezpečnosť a zodpovednosť vo využívaní potenciálu, ktorý v sebe umelá inteligencia nepochybne nesie.

Imitácia života

Neautentickosť vzťahov môže vzniknúť vtedy, keď sa človek až príliš upne na techniku. Nemusí to byť nevyhnutne vzťah s robotom ako vo filme Ex Machina. Už dnes mnohí radšej vytvárajú vzťah s mobilným telefónom a počítačom, ako autentický vzťah s človekom. Veď čo iné je komunikácia cez sociálne siete, ako vytváraním vzťahu s technikou? Nehovorím, že sociálne siete sú apriori zlé, no zároveň platí aj to, že virtuálne vzťahy nemôžu prevýšiť autentické vzťahy. 

Človek, ktorý nahradí reálny život za život vo virtuálnej bubline, má problém vnímať skutočný svet. Žije v svojom výseku reality, v ilúziach. Pripomína to videoklip piesne Imitation of Life z roku 2001 od americkej rockovej skupiny R.E.M. Celý videoklip má síce dĺžku 4 minút, no reálne video trvá len 20 sekúnd. Divák si to sotva všimne. Tvorcom sa podarilo vďaka technike zostrihať a upraviť krátke video tak, aby vytvorili ilúziu o oveľa dlhšom snímku. Podobne iluzórne vidí svet a vzťahy človek, ktorý sa nechá ovládnuť technikou. 

Predstavme si však, že raz vytvoríme humanoidného robota, ktorý sa v ničom nebude líšiť od človeka. Bude to človek alebo iba jeho napodobenina? Ako sa na tohto robota bude pozerať kresťanská teológia? Mal by tento človek-robot dušu? Svedomie? Slobodnú vôľu? Umelecké nadanie? Ba dokonca náboženské cítenie? Na týchto otázkach môžeme dobre vidieť, že nová éra bude aj érou zápasu o tom, kým vlastne človek je. Aj v tomto zápase bude kresťanská teológia so svojou víziou človeka zohrávať dôležitú úlohu. Človek na rozdiel od potenciálneho humanoidného robota nie je iba súborom inteligencie, životných či psychických funkcií. Do človeka je totiž naprogramovaná duša a vtlačený obraz Boží, ktorý sa nedá len tak ľahko imitovať. 

Humanoidný robot Sophia bol vytvorený v roku 2016 hongkongskou spoločnosťou Hanson Robotics. (Foto - www.forbes.com)

Inzercia

Presbyteriánsky teológ Christopher Benek však ide v úvahach o UI ešte ďalej a zamýšľa sa nad tým, či je možné Kristovo vykupiteľské dielo aplikovať nielen na človeka, ale aj na autonómne stroje s umelou inteligenciou. Benek, ktorý je kresťanským pastorom a zároveň spoluzakladateľom Kresťanskej transhumanistickej asociácie hovorí, že „ak bude umelá inteligencia celkom samostatná, mali by sme ju povzbudiť, aby participovala na Kristových vykupiteľských zámeroch.“

Táto predstava môže vzbudiť nemalé rozpaky. Nie je náhodou robot iba ľudským výtvorom? Ako môže robot vytvoriť vzťah s Bohom, keď ho Boh nestvoril? Nebude to niečo podobne umelé, iba akože ľudské? Tieto otázky a úvahy vyznievajú čudne, no nie je vylúčené, že už o niekoľko desaťročí, možno storočí sa nimi (alebo možno presnejšie budúce generácie) budeme (budú) reálne zaoberať. 

Profesor James F. McGrath, autor knihy Theology and Science Fiction, raz zadal svojim študentom zvláštnu úlohu. Mali vyzvať McGrathovho osobného asistenta, umelú inteligenciu Siriho, aby sa za nich modlil. Siri bol ešte celkom v pohode s otázkou „čo je modlitba?“ Keď však dostal pokyn, aby sa modlil, stroho odvrkol: „Nie som na to naprogramovaný!“ Ako by však reagovala oveľa vyspelejšia verzia Siriho? Dokáže Boh reagovať na modlitby od inteligentnej bytosti, ktorá nie je v skutočnosti človekom? Napokon, ešte bizardnejšie pôsobí predstava, že sa umelá inteligencia vymkne spod kontroly a ovládne nás. Tým by si mohli vytvoriť vlastné náboženstvo s podobnými posvätnými textami, vieroukou, morálkou či liturgickou praxou. 

Tri možné scenáre spolužitia

Debrah Lee Charatan v článku How will AI affect my faith and religion in general? píše o troch modeloch možného vzťahu umelej inteligencie a náboženstva. Prvý model harmonicky zlučuje vieru v Boha s pokrokom v oblasti umelej inteligencie. V druhom technológia ovládne ľudstvo a potenciálne vytvorí vlastné náboženstvo. Napokon, v treťom možnom scenári informatizácia, globalizácia a všeobecný technologický a vedecký pokrok natrvalo podkope náboženské cítenie a náboženstvo bude dobré tak akurát pre marginalizovanú menšinu.   

Podobnú víziu však prorokovali už v 19. storočí ideológovia sekularizmu: veda prevalcuje náboženstvo a dopomôže k vytvoreniu raja na zemi bez Boha. Táto vízia však v 20. storočí tragicky zlyhala. Podľa prieskumu The Global Religious Landscape z roku 2012 sa až 84% ľudí identifikuje s nejakým náboženstvom alebo spiritualitou. Aj dnes však niektorí filozofi a vedci z času na čas živia predstavy o svete bez náboženstva. Stačí spomenúť napríklad známeho ateistu a evolučného biológa Richarda Dawkinsa. 

Dawkinsovej knihe Boží blud oponovali nielen seriózni náboženskí myslitelia, ale jeho argumenty proti náboženstvu sparodoval aj animovaný seriál Mestečko South Park. V jednej z epizód je znázornený svet z roku 2546, v ktorom sa naplno presadil ateizmus, racionalita a veda nad náboženskými poverami. Raj však nenastal. Tento svet je totiž poznačený ničivými vojnami medzi znepriatelenými frakciami ateistov. Hoci sa s formou tohto seriálu príliš nestotožňujem, súhlasím však s tým, že lepší svet bez náboženstva je iba ilúzia. 

Jedným z mysliteľov, ktorý v novoveku ohlasovali smrť Boha" bol aj nemecký filozof Friedrich Nietzsche (1844-1900). (Foto - wikipedia.sk)

Umelú inteligenciu nevnímam ako hrozbu, práve naopak, vidím jej obrovský potenciál pre rozvoj ľudstva. No zároveň je potrebné vnímať vzťah človeka k technológiam v jeho celistvosti. Človek je morálny a spirituálny tvor, schopný vytvárať autentické vzťahy, nesie v sebe prirodzenú túžbu po zmysle a istote. A túto túžbu mu náboženstvo môže uspokojiť, či to bude v 21. alebo 27. storočí.  

Koniec koncov, podobné revolúcie sme tu už mali a náboženstvo ich prežilo. Kopernikovská revolúcia zmenila status človeka a planéty Zeme vo vesmíre. Už sme neboli viac tým privilegovaným stredom vesmíru, ale odkotúľali sme sa kdesi do zdanlivo bezvýznamného kúta rozsiahleho vesmíru. Darwinovská revolúcia zase ukázala miesto človeka v rámci prírody. Človek už nebol tým nadradeným tvorom, prišlo sa na to, že jeho príbuzenstvo so prírodnou rodinou je ďaleko užšie než sme si dovtedy mysleli.

Základným statusom človeka ako Božieho dieťaťa to však neotriaslo, iba sa prehĺbilo poznanie o vzťahu Boha, človeka a ostatného stvorenstva. Preto by sme sa novej technologickej revolúcie nemali ako veriaci obávať. Nakoniec, v kontexte týchto úvah môžeme pripomenúť slávny a nadčasový Einsteinov výrok, že „veda bez náboženstva je chromá, náboženstvo bez vedy je slepé." Nech si obidve oblasti ľudského poznania podajú ruky a nech spolu vykročia odvážne vpred voči výzvam.

Zdroje
Remington Tonar: The Church of Artificial Intelligence: A Religion in Need of a Responsible Theology. (Dostupné tu: https://medium.com/@AItheist/the-church-of-artificial-intelligence-a-religion-in-search-of-a-theology-fa7e73f46900) 
Debrah Lee Charatan: How will AI affect my faith and religion in general? (Dostupné tu: https://thenextweb.com/contributors/2018/10/13/ai-effect-on-faith-and-religion/)
Jonathan Merritt: Is AI a Threat to Christianity? (Dostupné tu: https://www.theatlantic.com/technology/archive/2017/02/artificial-intelligence-christianity/515463/)

Titulný obrázok 

https://thenextweb.com/contributors/2018/10/13/ai-effect-on-faith-and-religion/

 

Venuje sa spoločenským, kultúrnym a náboženským témam. Člen Spoločenstva Ladislava Hanusa. (Foto - MarraM photography)

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.