Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
15. august 2020

Neodvolaný dar

Postupné nedeľné lekcie z listu Rimanom, ktoré sú z praktického dôvodu veľmi selektívne, nás priviedli k trom kapitolám (9-11), v ktorých apoštol Pavol rozoberá vzťah kresťanského evanjelia voči svojmu rodnému národu.
Neodvolaný dar

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele nájdete našej internetovej stránke tu.

Bratia, vám, pohanom, hovorím: Pretože som apoštol pohanov, robím česť svojej službe, aby som takto vzbudil žiarlivosť svojich pokrvných a zachránil z nich aspoň niektorých. Lebo keď ich strata je zmierením sveta, čím bude ich prijatie, ak nie život z mŕtvych?! Lebo Božie dary a povolanie sú neodvolateľné. Ako ste vy voľakedy neverili Bohu, a teraz ste dosiahli milosrdenstvo pre ich neveru, tak aj oni teraz neveria pre milosrdenstvo, ktoré sa vám dostalo, aby teraz aj oni dosiahli milosrdenstvo. Boh totiž všetkých uzavrel do nevery, aby sa nad všetkými zmiloval. (Rim 11, 13-15. 29-32) Zdieľať

Dôvodom bola už v jeho časoch značne sa črtajúca skutočnosť prijatia a odmietnutia hlásania o Ježišovi. Hoci bol Kristus poslaný od Boha hlavne pre Izrael, úspech kresťanstvo žalo oveľa viac medzi pohanmi. Zaujímavou otázkou sa tak stáva: Ako sa na to všetko pozeral ten, ktorý sa aj v našom konkrétnom texte označuje za „apoštola pohanov“? (porov. v. 13) Tento „titul“, ako je známe z Pavlových iných listov a hlavne zo Skutkov, vychádzal z Pavlovho vlastného rozpoznania povolania pre misiu aj mimo Izrael. Povrchná analýza by mohla viesť k pohľadu, že bývalý farizej Šavol patril k tej frakcii ranného kresťanstva, ktorá sa kvôli otvorenosti voči pohanskému svetu snažila od toho židovského čo najviac odkloniť. No aj práve čítané riadky ukazujú, že tomu tak vôbec nebolo. Pavol nám už pred týždňom veľmi emotívne ukázal, že táto otázka ostávala veľmi hlboko „zarezaná“ do jeho srdca. A hoci by na tento problém veľmi rád našiel odpoveď, výsledkom jeho rozjímania v liste ostal aj tak vo forme otáznika.

Hoci bol Kristus poslaný od Boha hlavne pre Izrael, úspech kresťanstvo žalo oveľa viac medzi pohanmi. Zdieľať

Poďme však na náš konkrétny text. Liturgia ho vyberá zo záveru bloku troch spomenutých kapitol. Apoštol v ňom svojim čitateľom ponúka niekoľko čiastočných záverov. Ponajprv je tu jasne vyjadrené, že väčšinové odmietnutie evanjelia zo strany židov sa nemá vykladať tak, žeby Boh svoj vyvolený národ zavrhol. Pavol ma jasné v tom, že „Božie dary a povolanie sú neodvolateľné.“ (v. 29) Ak raz Pán sľúbil Izraelu spásu a Mesiáša, tak sa tak raz musí stať. Ako budeme počuť už o týždeň, spôsob naplnenia posúva text listu do oblasti tajomstva. Možno z toho vyčítať, že „obrátenie židov“ pripisuje Pavol výhradne Božej kompetencii. Odpoveďou tak isto nie je zavrhnutie alebo porušenie zmluvy. Ukrýva sa v tajomnom Božom konaní. Ak už tak nepredstaviteľne prišiel Mesiáš prvý raz, prečo by tomu nemohlo byť podobne aj v tomto prípade.

Väčšinové odmietnutie evanjelia zo strany židov sa nemá vykladať tak, žeby Boh svoj vyvolený národ zavrhol. Zdieľať

Tento čiastočný záver nás zároveň privádza aj k druhej myšlienke čítania. Keďže Boh Izrael neopustil, kresťania pohanského pôvodu nemajú žiadne právo a ani dôvody sa od svojich „starších bratov“ nasilu dištancovať. Je pravda, a Pavol to aktívne podporoval, že kresťanstvo si vo viacerých ohľadoch našlo svoju špecifickú cestu. Bolo by však podstatnou chybou, ak by kresťania všetko čo bolo pred Kristom, vrátane samotného židovského národa, odvrhli. Pavol svojich „pohanokresťanských“ čitateľov povzbudzuje k rešpektu voči Izraelu. Jeho zlyhanie dokonca štylizuje do dôvodu, vďaka ktorému sa evanjelium dostalo aj mimo židovský svet. Vo veršoch, ktoré liturgia vynecháva (16-28) používa obraz vyvoleného ľudu ako olivy, z ktorej boli odťaté niektoré ratolesti (židia), aby boli namiesto nich naštepené ratolesti z planej olivy (pohania). Argument teda znie: „Veď ak si ty odťatý z planej olivy, na ktorú podľa prirodzenosti patríš, a si naštepený proti prirodzenosti do dobrej olivy, o čo skôr budú zaštepení do vlastnej olivy tí, čo sú z nej podľa prirodzenosti?!“ (v. 24)

Bolo by však podstatnou chybou, ak by kresťania všetko čo bolo pred Kristom odvrhli. Zdieľať

Ako kresťania sme všetci Bohom vyvolení. To nám však nedáva právo byť prehnane exkluzivistickými.

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Foto: wikimedia

Inzercia

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.abuke.sk

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.