Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
10. august 2020

Dobrodružky na východe alebo za Andy Warholom cez celú republiku

Človek sa vraj celý život učí a ja som sa iba nedávno dozvedela o Warholovi, keď som prostredníctvom sesternice tak trochu pričuchla k umeniu. Smutné či smiešne, že mi to trvalo vyše 20 rokov, ale pre prírodovedca je táto oblasť tak trochu mimo kolaj. Prekvapujúce bolo však zistenie, že tento svetoznámy americký pop-artový umelec má korene na Slovensku a na východe sa nachádza jeho veľké múzeum. Viete, v ktorom meste?
Dobrodružky na východe alebo za Andy Warholom cez celú republiku

Neviem, či je normálne presúvať sa cez celú republiku kvôli jednému múzeu, ale v Medzilaborciach som nikdy v živote nebola a to ma napĺňalo veľkou túžbou zmeniť to. Nakoniec sa z návštevy múzea vykľulo malé dobrodružstvo a videli sme vďaka nečakaným okolnostiam aj viac, ako sme chceli. Neviete, čo so sebou? Nájdite si na mape miesto, kde ste predtým nikdy neboli, najlepšie na opačnom konci republiky a vydajte sa tam výlet, stojí to vážne za to!

Múzem moderného umenia Andyho Warhola 

V Bratislave sme pred polnocou nastúpili do nočného spacieho vlaku, vystreli sa na lôžko, zakryli perinou a zobudili sa ráno v Humennom. Keďže sme nemali lístky na nadväzujúci vlak do Medzilaboriec, využili sme situáciu a za dve hodinky do ďalšieho odchodu vlaku sme si pozreli mesto Humenné. Základom dobrého výletu je využiť každú situáciu, ktorá nastane, aj na úkor toho, že večer si ľahnete do postele nadovšetko unavené. Nebudeme predsa dve hodiny stonať na vlakovej stanici, že sme nestihli vlak.

 Humenné je okresné mesto na východe našej krajiny, kde o siedmej ráno na námestí okrem dvoch nevyspatých turistiek stretnete samých bežcov. Keďže v túto skorú rannú hodinu nie je ešte nič otvorené, prechádzame sa námestím až prídeme k renesančnému kaštieľu, v ktorom sídli Vihorlatské múzeum. Park  v okolí kaštieľa je voľne prístupný a otvorený zrejme nonstop. Pri kaštieli nás na hradnej bráne víta lev s levicou a pod ich ochranou sa na lavičke prebúdzajú niektorí z domácich. Za kaštieľom nachádzame menší skanzen – expozíciu ľudovej architektúry a bývania, ktorá je tiež zatvorená, ale namiesto vysokého múru je iba plot a popri ňom vedie chodník. Takže niečo sa dá vidieť aj spoza plota. Tieto miesta určite stoja za našu návštevu, ale dnes to nepôjde, nakoľko sú otvorené od deviatej a je len sedem.

Kaštieľ v Humennom - Vihorlatské múzeum

Podľa uja Googla zisťujeme, že neďaleko sa nachádza františkánsky kostol a observatórium. Kostol nachádzame otvorený, tak do neho nahliadame. Zaujímavý je svojou vnútornou výzdobou so pseudogotickými prvkami. Nie som študent umenia, ale gotika mi niečo hovorí. Observatórium sa pred nami skrýva za tabuľkami notárskych kancelárií, no neskôr z väčšej diaľky si na budove všímame aj kupolu.

Vraciame sa smerom k železničnej stanici. U nás doma nie sme zvyknutí, že okresné mestá majú dve vlakové zastávky, ale teda v Humennom nájdete Humenné aj Humenné mesto. My mierime k tej druhej, ktorá je bližšie k centru. Na druhej strane železničnej zastávky nachádzame malú tržnicu, čo nás celkom teší a kupujeme si chutné marhule, kukuricu by sme si totiž nemali kde pripraviť.

Nastupujeme do vlaku a vezieme sa smer Medzilaborce, ale predtým navštívime v obci Krásny Brod Monastyr - zrúcaninu starého kláštora. Cestu vlakom do Monastyru nám spríjemňujú bociany. Bociany na poliach, bociany krúžiace vysoko na nebi a bocianie hniezda plné mláďat, v každej dedine aspoň dve. V našom kraji je nezvyčajné vidieť tieto zvieratá, ktoré sú indikátorom čistého ekologického poľnohospodárstva, no tu na východe sa s nimi asi roztrhlo vrece. S týmto kútom krajiny však máme podobnú inú vec, dvojjazyčné názvy. Akurát u nás na juhozápade sú okrem slovenských aj maďarské a tu zasa písané v azbuke, zrejme po rusínsky. Je to dosť zaujímavé.

Zrúcanina kláštora Monastyr v Krásnom Brode

 Vystupujeme na zastávke Monastyr a za 5 minút sme už aj pri zrúcanine kláštora. Naozaj krásne miesto. Trávime tu nejaký čas a potom zisťujeme spoj do neďalekých Medzilaboriec. Vlak by bol najlepšou voľbou, keby chodil častejšie ako každé dve hodiny. Tak sa vyberáme hľadať autobusovú zastávku. Keďže to tu nepoznáme a ani internety nepomáhajú v nájdení tej správnej zastávky, pýtame sa na cestu jednej starenky. Nakoniec sa podľa dobrej rady po 15 minútach dostavíme do cieľa našej zastávky a čakáme tu na autobus. Čakanie sa nám predĺži o 15 minút, nakoľko sa vodič autobusu asi nikam neponáhľa a mešká.

Z autobusu vystupujeme priamo pred múzeom Andyho Warhola a plné očakávaní ideme v ústrety ku vchodu. Vstupenka pre mládež s ISICom je 2 eurá. Motáme sa múzeom asi hodinu a pol plné  nadšenia z diel tohto pop-artového umelca. Dozvedáme sa o jeho živote, pôvode a jeho tvorbe. V múzeu nám však trochu chýba výklad. Plusom ale je, že v múzeu je Wi-fi, a tak, čo nás viac zaujme, vyhľadávame na internete. Múzeum nás ohúrilo a sme spokojné, že sme sa sem vybrali.

Inzercia

Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach

Mesto Medzilaborce by sa kľudne mohlo volať aj Warholovce alebo podľa originálneho slovenského znenia priezviska Andyho rodičov, ktorý pochádzali z okolia Medzilaboriec, Varcholovce. Hlavná ulica v meste sa nazýva ulica Andyho Warhola, penzión oproti múzeu sa volá Andy a SOŠ v meste nesie názov taktiež po tomto umelcovi. Paradoxom je, že Andy v tomto meste a ani na Slovensku nikdy v živote nebol. Oproti múzeu sa nachádza pravoslávny chrám, ale už nie Andyho Warhola, ale sv. Ducha, ktorý však nachádzame zatvorený.

Na naše prekvapenie nás na ulici slušne zdravia rómske deti a pracovnici mesta taktiež z rómskej komunity nás s ochotou usmerňujú na vlakovú zastávku. Máme z nich dobrý pocit, to niekedy veľmi veľa spraví v očiach turistov. Keďže máme ešte dostatok času, putujeme ďalej do miniskanzenu hneď vedľa vlakovej stanice, kde si pod stromami v tieni vychutnávame sendviče z prvej triedy ZSSK (nejakou chybou na stránke ZSSK pri predaji lístkov sme za cenu 2. triedy dostali lístky prvej triedy, ktoré nám zabezpečili chutnú desiatu). V miniskanzene sa platí párcentové vstupné a nachádzajú sa v ňom malé repliky domov ľudovej architektúry a replika drevenej cerkvi.

Moderným osobným vlakom z eurofondov sa vezieme späť do Humenného a presadáme na ďalší osobák do Sniny. Vlakové spojenia na tejto trase sú pomerne časté, každé dve hodiny a vlaky sú nové a čisté, čo je veľké plus. V Snine máme ešte v pláne navštíviť kaštieľ a večer si spestriť cestovateľským kinom v tzv. obývačke mestského strediska. Kaštieľ však o 16:30 nachádzame už zatvorený, hoci na internete aj na tabuli z vonku je písané, že je otvorený do 18:00 a podľa internetu je posledný vstup 17:30. Na inej tabuli v areáli už však čítame, že posledný vstup je o 14:30. To im teda nevychádza. Ak tam pôjdete, dajte si na to pozor. Je to škoda, mohli by si to zjednotiť. Kaštieľ je zvonku opravený a ak sa v Snine ešte niekedy objavíme, určite ho nevynecháme.

Kaštieľ v Snine

V centre mesta sa snažíme nájsť nejakú reštauráciu a až jednu tu nachádzame, dokonca sa zdá byť celkom na úrovni. Objednávame si podľa lístka vraj čapovanú kofolu, ale tá teda nestojí za nič a na bryndzové halušky majú zrejme v Snine iný, veľmi korenistý recept.

Na základe fejsbúkovej udalosti sme sa dozvedeli, že práve dnes v Snine budú v cestovateľskom kine rozprávať o svojej ceste južnou Amerikou Peťo s Peťou, tak si to nemôžeme nechať ujsť. Veľký rozdiel medzi Bratislavou a Sninou je v tom, že lístky na podobné podujatie v Bratislave stoja toľko ako film v poriadnom kine a je plné nadšencov a v Snine je takéto podujatie bezplatné a sú radi, ak tam príde zopár ľudí. A teda v malom zoskupení po dlhom dni uťahané si sadáme do kresiel, aby sme si jedným uchom vypočuli prednášku o tom, ako sa dá cestovať low cost po južnej Amerike. Rozprávanie je však také pútavé, že zostávajú otvorené obe uši aj oči a my rozmýšľame, kde vziať peniaze na letenku.

Cestovateľské kino v "Obývačke" mestského strediska v Snine

Plné nových túžob sa poberáme domov, najskôr smer Humenné, kde prestupujeme na vlak Zemplín a líhame si na pohodlné lôžko slovenských železníc. Ráno nás zobúdza sprievodca s horúcou kávou a my sa vraciame do reality uhorkovej sezóny na Podunajskej nížine. Výlet sme stihli priam na jednotku. Za jeden deň sme pochodili aj viac ako sme chceli a kvôli časovej tiesni sme nemohli zostať dlhšie v tomto čarovnom regióne Slovenska, hoci by sme chceli. No vďaka železniciam sme sa dopravili do cieľa aj späť pomerne rýchlo aj bez toho, aby sme si tú diaľku uvedomili, keďže sme celý čas vystreté spali. Výlet opäť študentsky vyšiel lacno a videli sme toho naozaj viac než dosť – mesto Humenné – kaštieľ a skanzen zvonku, Krásny Brod – Monastyr, mesto Medzilaborce – múzeum Andyho Warhola a mesto Snina – kaštieľ zvonku a kus južnej Ameriky na premietacom plátne. Možno pre niekoho je to na jeden deň veľa, ale my sme sa len snažili využiť všetok voľný čas medzi dvomi nočnými spojmi.  

Inzercia

Vyštudovaná učiteľka biológie a geografie so zmyslom pre dobrodružstvo. Rada by som sa s vami podelila o zážitky zo sveta, ale aj nášho krásneho Slovenska a tak vás možno inšpirovala k objavovaniu nepoznaného u nás a vo svete.

Inzercia

Odporúčame

Blog
Za umením do Modrého Kameňa

Za umením do Modrého Kameňa

Zahraničie sa nám stalo zo dňa na deň menej dostupným a my sme museli honbu za talianskou kultúrou vymeniť za dostupné slovenské múzeá a atrakcie. Ale v skutku som za to rada. Toto leto sme sa rozhodli navštíviť miesta na Slovensku, na ktorých sme nikdy neboli. V tomto článku vám ponúkame náhľad na náš low-cost študentský výlet na hrad Modrý Kameň, ktorý sa možno aj pre vás stane námetom na výlet pre malých či veľkých.