Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
10. august 2020

Tetovanie - symbol diabla?

Rád skúmam témy, o ktorých sa bežne nehovorí. A vždy sa to snažím preskúmať nestranne. Napríklad také tetovanie, o ňom sa bežne nehovorí. Poďme sa teda na túto tému pozrieť bližšie...
Tetovanie - symbol diabla?

Hneď na úvod musím povedať, že rozhodne nesúhlasím s tým, že tetovanie (generálne) je hriech. Myslím si, že je to indiferentný skutok, teda ani dobrý, ani zlý. To, čo z tetovania môže robiť hriech, je motív a zobrazený symbol. Teda dôvod, prečo si človek dá niečo vytetovať a to, čo si dá vytetovať. 

Je jasné, že ak si niekto dá vytetovať obrátený kríž a nad ním pentagram, že ide o hriech satanizmu. Tu nie je o čom. Aj keď to 99,9% ľudí urobí z dôvodu frajeriny, ale sú to diablové symboly. Tu sa nie je o čom baviť. Ak si ale niekto dá vytetovať motýla, kvetinu, dátum narodenia svojho dieťaťa, alebo dokonca nejaký nábožný citát, či obraz? Môžeme aj vtedy hovoriť o hriechu? Podľa mňa nie. 

Boh zakázal tetovať

V knihe Levitikus v kapitole 19 sa píše „Nevypaľujte si nijaké znamenia!“ Tým by to bolo jasné. Lenže skutočnosť je trošku iná. Bibliu musíme čítať v kontexte, inak si z nej povytrháme len to, čo nám vyhovuje a to nie je dôstojné, ani správne. V skutočnosti toto prikázanie malo nejaký zmysel. Izraeliti, ako vyvolený národ, žili uprostred iných národov, národov, ktoré konali modloslužbu, lebo nepoznali Jahveho. V takom živote Izraelitom neustále hrozilo, že mohli upadnúť v modloslužbu, teda bz opustili Jahveho a klaňali sa iným bôžikom. To sa prakticky aj stávalo v podstate celý starý zákon. Odkedy Mojžiš vystúpil na Sinaj, počas doby sudcov, počas doby kráľov, za Machabejcov, aj za Kristovho života. Boh teda dal Izraelitom také príkazy a zákony, aby eliminoval aj najmenšiu príležitosť uctievania iných bohov. Tetovanie, resp. vypaľovanie znamení do kože, spôsobovanie si zárezov, varenie kozliatka v mlieku starej kozy (to bola akási oslava "reinkarnácie", alebo niečo v tom duchu), všetky tieto veci boli zakázané. 

A čo dnes?

Dnes samozrejme, žijeme v inej dobe. Riziko, že niekto bude na základe nového tetovania obetovať svoje dieťa Molochovi je nulová. Áno, aj dnes existuje modloslužba a nie je jej málo, no šíri sa skôr  cez média, bôžikmi sa nám stávajú peniaze, vlastné telo, sláva, alebo orgazmus (hocikedy, s hocikým, hocikde, najlepšie vždy a všade). Je to smutné, ale je to tak. To, že dnes má niekto tetovanie, nerobí to z neho ani lepšieho, ani horšieho človeka. Ak sa to niekomu páči, nevidím dôvod, prečo by si ho nemohol dať.

Čo Boh raz zakázal, to platí naveky

Ak si to myslíš, tak potom zrejme nekonzumuješ bravčové lahody, si obrezaný a do synagógy chodíš v sobotu a nie v nedeľu do kostola. To, čo Boh prikázal Mojžišovi, platilo v časoch Mojžiša. V tej dobe. Iste, sú veci, ktorých platnosť je neobmedzená, ale zrovna tetovanie medzi nich nepatrí :) 

Telo je chrámom Ducha Svätého a tetovaním ho znesväcuješ

A keď si umyješ zuby, čistíš uši, striháš vlasy... to nie je zásah do tela? Alebo nie je znesväcujúci? A ak nie je znesväcujúci, tak prečo? A prečo tetovanie je?

"Lebo tetovanie je trvalé"... nuž, kamko, tak poďme ešte ďalej - keď ti vyberú slepé črevo, alebo amputujú nohu s dekubitmi a ganrenou, transplantujú srdce, či pečeň, nie je to trvalé? A ani vo sne by ti nenapadlo považovať to za znesväacujúce. Napriek tomu, že tá noha skončí v biologickom odpade ako použivé striekačky, obväzy a iný biologický odpad...

Inzercia

A ďalšia vec, tetovanie nemusí byť trvalé, dnes už existujú spôsoby, ako sa tetovania zbaviť. Áno, sú drahé a bolestné. Ale dá sa to.

Evanjelizácia tetovaním

Za tento odstavec ma bude väčšina ľudí asi nenávidieť. Ale nevadí. Je to môj názor, urobte si svoj... 

Osobne si myslím, že tetovanie môže byť aj nástrojom evanjelizácie. Ako to môže pôsobiť, ak stojíš v rade na zmrzline a na niekoho ruke si prečítaš vytetovaný citát "Ja a môj dom, my budeme slúžiť Pánovi"? Alebo "V teba, Pane, som dúfal, nebudem zahanbený naveky". Môže byť toto azda hriechom? Väčšina obrátených satanistov, čo sú potetovaní pentagramami od hora dole, si napokon dala všetky tieto znaky pretetovať na kríže, alebo iné náboženské symboly. A už to samé o sebe vydáva svedectvo, nehovor, že nie. Vydávať svedectvo je dnes veľmi dôležité. Takže dokonca by som si dovolil považovať takéto náboženské tetovania (ak sú vykonané za účelom svedectva na verejnosti) za dobré skutky. Ale teraz ma už naozaj nenávidite :)

Čo je však dôležitejšie...

je to, aký je človek a nie, či má tetovanie, alebo nie. V roku 2014 som pracoval a žil v Košiciach. Pri jednej ceste v napchatej električke sa stalo, že pri Dargove nastúpila starenka, určite už mala po osemdesiatke. Tu sa ti zrazu postavilo dajaké monštrum - v ušiach tunely, v nose a obočí pirsing, potetovaný azda všade. Myslel som, že jej chce ukradnúť kabelku, alebo čo. Naklonil sa k nej a povedal "Mladá pani, sadnite si, nech sa páči". Potom sa ešte tri zastávky s ňou prívetivo zhováral a potom zaželal pekný deň a vystúpil. Jasné, že to bol dobrý človek a urobil by to aj bez toho, aby bol potetovaný. Ale chcel som skôr zdôrazniť, že nie sú to tetovania, ktoré robia človeka dobrého, alebo zlého. Ak sa to niekomu naozaj páči a dá na to prachy, nevidím dôvod, prečo by to mal byť hriech. Fakt nevidím. 

 

Ilustračný obrázok pochádza z free fotobanky pixabay.com

Inzercia

K viere ma od malička viedli rodičia. V puberte som ju začal zveľaďovať, študovať a skúmať do hĺbky a vtedy som sa pre ňu aj sám rozhodol. Od roku 2006 pôsobím ako chrámový organista a verím, že túto službu budem konať až do smrti. Som obdarený (alebo potrestaný?) naturálnym spôsobom vyjadrovania, čo sa premieta aj do mojej blogerskej činnosti.

Inzercia

Odporúčame

Blog
O Bielorusku trocha ináč

O Bielorusku trocha ináč

Aj bieloruské voľby v r. 2015 vyhral Lukašenko, s 80% hlasov. Hneď potom v NR SR odznelo svedectvo nášho poslanca, pozorovateľa volieb, že tieto voľby boli zmanipulované. Prekvapilo ma to, odkiaľ to vie? Táto situácia sa v našich médiách stále opakuje od volieb v r. 1994.  Arcibiskup Dominik Hrušovský, ktorý bol tri roky apoštolským nunciom v Bielorusku mi o situácii v tejto krajine rozprával ináč. V svojej memoárovej knihe "Roztratených zhromažďovať" (Post Scriptum, 2018) píše ako priamy svedok o svojich zážitkoch. V ďalšom pripomeniem svoje myšlienky o Bielorusku, ktoré vznikli pred 14 rokmi.