Každá postsocialistická krajina sa musela s porevolučným vývojom sama vyrovnať. Recept pre postkomunistické krajiny dodaný Západom bola trhová ekonomika a šoková terapia. Podmienky MMF neboli terapiou ale šokom: devalvácia meny, zvýšenie daní, voľné ceny, privatizácia, obmedzenie úverov, uľahčenie importu, krátenie rozpočtu v sociálnej oblasti, školstve, kultúre, zdravotníctve. Zvýšilo to sociálne napätie - vlády disidentov padli a bývalí komunisti sa v rôznych dresoch dostali zasa k moci.
Bielorusko, krajina s vyše 10. mil. obyvateľstva, ktorá je nezávislým štátom od augusta 1991, riešila tieto rozpory po svojom. Nezrelosť národa vyriešila silnou autoritou prezidenta A. Lukašenka, ktorý je pri moci od r. 1994. Zabránenie opakovania chýb Západu vyriešil obmedzením stykov s ním a odmietnutím ponúk MMF. Vyvolalo to vlnu kritiky, najmä po jeho znovuzvolení za prezidenta v r.2006. Viedlo to až k odmietnutiu víz pre neho a jeho funkcionárov do krajín EÚ. Iné krajiny, ktoré majú väčšie problémy s demokraciou, Západu nevadia. S Čínou chcú všetci obchodovať, nevadí im, že 4.6.1989 sa stal masaker na námestí Nebeského pokoja v Pekingu.
V roku 2005 pri mojej diplomatickej rozlúčkovej večeri s Talianskom som pozval aj veľvyslanca Bieloruska A. Skripka. Bol mojim dobrým priateľom, mladým diplomatom s perfektným vystupovaním a znalosťami mnohých jazykov. Od neho som sa dozvedel, že Bielorusko malo pohnutú históriu, v ktorej bolo 2,5 mil. ľudí zabitých. Tragické udalosti v Černobyle ešte stále odoberajú štvrtinu štátneho rozpočtu. Krajina exportuje 65% svojich výrobkov do zahraničia, odmietla pôžičky MMF a iných bánk, dnes má zadlženosť iba 700 mil. dolárov. Pretože šoková terapia vyvolala všade chaos, Bielorusko dalo prednosť evolučným reformám s cieľom, aby ľudia veľa netrpeli. V krajine je 40% Rusov, 80% pravoslávnych a 14% katolíkov, podľa veľvyslanca tam vládne náboženská tolerancia. Prezident Lukašenko nebol komunistom, je u obyvateľstva obľúbený. Jeho vysoká podpora v prezidentských voľbách nebola zmanipulovaná.
Mentalitu národa - mať nad sebou silného jedinca, ktorý za neho vyrieši všetky problémy, sme videli aj u nás počas mečiarizmu. Nezrelým, najmä postkomunistickým národom vyhovuje autoritatívne vedenie. Na druhej strane, aj keby im vládol Archanjel Gabriel, ľudia by neboli spokojní.
Nedávno v Bielorusku zakázali premietať film o Da Vinciho kóde. Je to ďalšia rana demokracii alebo americkým kapitalistom?