Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
08. august 2020

... a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh.

Ono bolo na počiatku u Boha. (Jn1-2) Nádherný, poetický zvrat.

Slovo bolo na počiatku, Slovo bolo u Boha, Slovo bolo Boh. Stále rozmýšľam nad významom výrazu „na počiatku“. Hovorí o nejakom začiatku alebo hovorí o trvaní od vekov?

Pojem Boha sa v dejinách ľudstva stále vyvíja. Starí Číňania, Egypťania, Peržania, Indovia a iné národy si pod pojmom Boh predstavovali rôzne bytosti, sily a energie. Vždy to bolo niečo mimoriadne silné, niečo čo bolo nemožné zdolať ľudskými silami, niečo nezraniteľné. Niekto, kto sa nemusel báť zániku. Jedine ak likvidácie zo strany iného boha. Ale vždy mal ten boh, tá energia nejaký začiatok, ktorý začínal niekde v temnotách dejín. Niečo ako superman. V mnohých (takmer vo všetkých) starých náboženstvách bolo bohov viac. V niektorých (budhizmus) zasa bohom bolo čosi neosobné v univerze. Židia prišli s úplne dôslednou vierou v jediného Boha. Ich viera tiež začína začiatkom univerza: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem“.

Podľa toho On už musel byť pred počiatkom. Takto ja chápem Jánov začiatok: Na počiatku bolo Slovo. Nie v zmysle „Slovo začalo na začiatku“, ale v zmysle „Keď vznikal svet a anjeli, keď to Boh stvoril, Slovo tu už bolo, Slovo bolo pred počiatkom, bolo u Boha a bol to Boh. U Boha bol Boh.

Konštatovanie: „Keď má všetko začiatok, musí ho mať aj Boh,“ nemá logiku, lebo zákony hmoty chceme uplatňovať na nehmotnú Bytosť. Nie je to logické, lebo ak má Boh začiatok, nemôže byť Bohom. Bol by konečný a jeho tajomnosť by sa časom dala odhaliť. Ale tajomstvo Boha je nepreniknuteľné, lebo je nekonečné. Ešte raz upozorňujem na slovo počiatok - počať. Ten, Ktorý vykonal akt počatia, tu už pred aktom počatia Je. Ten, Ktorý Je. Ako Sám Seba definoval Mojžišovi: Ja Som, Ktorý Som. Alebo ako hovoria filozofi: „On je číre Bytie.“ (Slová, ktoré označujú Boha, píšem s Kapitálkou.)

Z minulosti sa zachovali staré náboženstvá veľkých národov - hinduizmus, budhizmus, konfucionizmus. Vieme o gréckych a rímskych božstvách, o bohoch Egypta či Peržanov. Objavujeme slovanských, germánskych bohov, bohov Keltov, Inkov... Okrem náboženstiev Číny a Indie dnes nejestvujú prakticky žité staré náboženstvá vo významnejšom rozsahu. Islam a kresťanstvo zaraďujem k novým.

Zo starých dôb dnes existuje už len jedno špecifické náboženstvo, ktoré sa vymyká pravidlu starých náboženstiev - spojeniu s pretrvávajúcou, starobylou civilizáciou. Je to náboženstvo Židov, ktorí, (hoci rozptýlení po celom svete,) svoje náboženstvo udržali do súčasnosti. Napriek tomu, že tisícročia žili mimo svojho štátu. Je to potvrdenie výnimočnosti židovského Boha.

V skutočnosti nám Ján hovorí o spoločenstve v Bohu. Je Boh a je aj Boh-Slovo. Je to nezrozumiteľné?

Aj tak sa dá povedať. Ale vzhľadom na to, čo by malo patriť medzi Božie vlastnosti (veľkosť, moc, pravdivosť, láska, pokora, radosť, spravodlivosť ....), presnejší výraz je „ľudským rozumom zatiaľ - v tomto hmotnom živote - nepochopiteľné“.

Inzercia

Odporúčame