Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
04. august 2020

EÚ – SEVER, JUH

Pokúsim sa poukázať na viaceré faktory, ktoré v rôznom priestore, čase, spoločenskom kontexte, v rôznom pohľade na všeobecne známe javy, a najmä v rôznom spoločensko-organizačnom modeli, môžu viesť k dlhodobo neželateľným, ....

KULTÚRA SPOLUPATRIČNISTI V EURÓPSKEJ ÚNII A JEJ DLHOVÁ SLUŽBA

Pokúsim sa poukázať na viaceré faktory, ktoré v rôznom priestore, čase, spoločenskom kontexte, v rôznom pohľade na všeobecne známe javy, a najmä v rôznom spoločensko-organizačnom modeli, môžu viesť k dlhodobo neželateľným, diametrálnym a rozdeľujúcim stavom jednotlivých národných spoločností v EÚ. Ak však potom vedú takéto rozdielnosti aj ku spoločenským konfliktom, rozbíjajúcim až globálnu, nielen európsku spoluprácu, nevyhnutne zasiahnu aj malé krajiny, akou je Slovensko. Chcem tiež poukázať na to, že pochopenie vyriešenia veľkých úloh a predchádzanie konfliktom si vyžadujú ponajprv pochopenie protichodností vo vlastnom myslení.

 

ŠTÁT A JEHO CELISTVOSŤ

Každý štát má hlavné mesto, a tiež svoju poslednú dedinu. Každý štát si stráži svoju územnú integritu, a preto sa stará aj o svoju poslednú dedinu. Nikoho v štáte ani len nenapadne odčleniť územie poslednej dediny a darovať ho susednému štátu len preto, že jeho posledná dedina je chudobná a pre štátny HDP nepodstatná. Národná hrdosť sa definuje aj cez tzv. integritu vlastného územia štátu. Za vlastné územia sa vždy bojovalo.

 

BÁJKA O ROZDIELOCH SEVER – JUH

Dlhová služba Európskej únie má vraj problém delenia medzi severom a juhom. V Európe radi hovoríme o lenivosti južanov s odôvodnením, že život na juhu je ľahší, má dve vegetačné obdobia a plody tam len tak samovoľne visia zo stromov. Siesta a sladké popoludňajšie ničnerobenie sú vraj dôsledkom spomenutého. Na juhu netreba ani kúriť. Európanom by som iba rád pripomenul, že v Ázii uvedené neplatí. Juh Číny, hraničiaci ešte južnejšie s krajinami juhovýchodnej Ázie až po Indiu, je výkonnejší ako sever. Ten hraničí s málopočetným Mongolskom a so Sibírou. Rovnako hraničia ku Číne historicky relatívne antagonistické územia, akými sú Japonsko a Južná Kórea. Je tam vidno podobný fenomén ako na juhu Európy, ktorej dlhodobo chýba silný, ekonomicky výkonný teritoriálny partner, sever Afriky. Ďalším zaujímavým fenoménom nepravdivej bájky o pohodlí juhu, evokujúcim nízku mieru aktivity tamojšieho žijúceho obyvateľstva, je Izrael. Tomuto štátu dokonca výsostne chýba aj hospodársky výkonné okolie. Napriek tomu predstavuje jednu z ekonomicky najaktívnejších zón sveta. Vrátane výrazného dôkazu, že spoločensko-kultúrne vzťahy sú dôležitejšie, než južná poloha štátu. Treba preto povedať pravdu, že samotné pojmy sever a juh a ich klimatické podmienky nesúvisia s pravými dôvodmi ekonomickej výkonnosti.

 

JUH EÚ A JEHO GEOGRAFICKÁ DANOSŤ

Vrátim sa teda k juhu Európy a ďalej uvažujem o skutočnej podstate problematiky dlhovej služby Európskej únie, spôsobovanej fenoménom jej južných štátov. Pozorujeme tu viacero faktorov naraz. Napríklad chýbajúci, bezpodmienečne pozitívny cit pre územnú integritu EÚ, prechádzajúci naprieč celým územím európskych štátov. Úplne rozdielne historické a teritoriálne danosti území EÚ a ich vzájomné ekonomicko-kultúrne previazanosti. Juh Európy, obmývaný Stredozemným morom, ktoré predstavovalo pred tisícročiami a stáročiami nosnú dopravnú infraštruktúru medzi regiónmi – vtedajšími štátmi, a potom neskôr aj hlavné spojenie s globálnym svetom, je dnes iba čiastočne dopravne relevantný faktor. Opačne, Stredozemné more stále delí južné územia EÚ od severu Afriky a predstavuje ekonomickú i kultúrnu bariéru. Dnes už dokonca neplní ani funkciu automatickej hraničnej ochrany. Snáď už od porážky Kartága Rímom sa prestali integrovať sever Afriky a juh Európy. Juh Európy má síce v Afrike silný potenciál partnerstva, ale v časovom kontexte aktuálnych vývojov medzikontinentálnych spoločenských vzťahov snáď o 200 až 500 rokov.

 

JUH EÚ A KONKURENČNÝ MODEL

Inzercia

Pokúsim sa zhrnúť zopár ďalších hlavných problémov dlhovej služby EÚ vo vzťahu k juhu Európy. Súvisí s tým aj vplyv nášho hlavného ekonomického modelu, založeného na voľnej hospodárskej súťaži. Najlepšie asi predstavuje popísané vzťahy kontrast hospodárstva severu Talianska voči Sicílii. Koľko ráz sa už dokonca hovorilo o secesii severu Talianska. Lega Nord je jeho politickým nosičom. Talianske banky by zrejme najlepšie vedeli popísať problematiku úverovania juhu v porovnaní s výkonnosťou bankovníctva severu Talianska. Ale aj pozitívum väčšieho talianskeho trhu, siahajúceho od Bari až po Brenner. A talianske automobilky zas lepšie popíšu ich tvrdú súťaž s nemeckými. Pre sever Európy sa juh Európy stal dobrým odbytišťom produktov a zároveň regiónom, na ktorého hlavu radi spúšťame prúd kritiky za takzvanú  lenivosť a finančnú nezodpovednosť. Kto z nás vie pritom vzájomne posúdiť a nebodaj až riešiť všetky mnou popísané fenomény vo ich vzájomnej súvislosti? A dokonca naraz...? Žiaľ, vôbec nevieme okamžite vyriešiť problém Afriky, a tým ani vznik pozitívnych a bezproblémových regionálnych partnerstiev pre juh EÚ. Krátkodobo nevieme vyriešiť ani problematiku infraštruktúry, spájajúcej odľahlé regióny EÚ s jej ekonomickým jadrom bez zvýšených transportných časov a nákladov. Konkurenčnú dikciu aktuálne výhodnejšej teritoriálnej polohy Nemecka, ale aj Slovenska oproti Grécku, juhu Talianska a Španielska, bez technologických zmien prosto nezmeníme. Aktuálne riešime tieto konkurenčné fenomény diferenciáciou príjmov obyvateľstva. Tú má však ešte výhodnejšiu centrálna a východná Európa. Možno práve rozvoj tejto časti EÚ vzal konkurenčný vietor z plachiet južnej Európy. Uspokojivé riešenie nám, žiaľ, neposkytne zatiaľ ani kompenzácia takejto situačnej a polohovej nevýhody letným turizmom Nemcov, Švédov, Holanďanov a zopár Slovákov. Počas pandémií, za ktoré juh EÚ navyše naozaj nemôže, už vôbec nie. 

 

TERITORIÁLNY NACIONALIZMUS V EÚ

Tieto teritoriálno-systémové diferencie, žiaľ, krátkodobo riešiť nevieme a bude nám to ešte dlho trvať, kým náš osobný, ako aj národný cit aj ku poslednej dedine na juhu Talianska bude ten istý, než náš slovenský ku obciam Ubľa a Streda nad Bodrogom. Teda k našim najvýchodnejším a najjužnejším obciam. Tento fenomén bude preto ešte dlho živiť bájku o usilovnosti severu a lenivosti južanov. Neefektívne nás to síce dezintegruje, ale zároveň to našej myšlienkovej pohodlnosti vyhovuje. Mohli by sme to nazvať aj nacionálnym sebapoškodzovaním sa, bez teritoriálneho integračného citu. Napriek neobíditeľnej existenčnej potrebe pri pohľade do budúcnosti.

 

ROZPOČTOVÝ DEFICIT USILOVNÉHO SLOVENSKA

Teraz si dovolím zabiť posledný klinec do rakvy našich európskych pocitov. Deficit rozpočtov Slovenska, vyvíjajúci sa v čase, a naše národné zadlženie. Ak sa Grécko dostalo na úroveň ich štátneho dlhu voči domácemu HDP vo výške 100 % za 63 rokov od druhej svetovej vojny (stav ich dlhu pred krízou v r. 2008), ale Slovensko sa dostane na prognózovanú úroveň 65 % za 30 rokov od svojej samostatnosti, tak v čom sa odlišujeme od Grécka? Sme snáď rovnako leniví, ako to často počúvame na adresu Grékov? Veď iba aktuálna kríza nám o dva až tri roky navýši dlh o 20 %. Čo nás však čaká v budúcich tridsiatich troch rokoch, netuší nik.

 

EÚ A JEJ BUDÚCNOSŤ

Európa má ešte veľa úloh na vyriešenie. Teritoriálne a nacionálne pocity nadradenosti nevynímajúc. Kým si vybudujeme taký cit pre okrajové obce a regióny a takú schopnosť riešenia diferenčných problémov Európy, aby sme nemuseli zažiť ešte niekoľko Brexitov, pretečie veľa vody v Dunaji. Chcem veriť, že Slovensko zvládne riešenie svojich domácich úloh tak, aby sme sa stali pozitívne známi vo svete svojou výkonnosťou. Najmä však inak, než iba budúcou potrebou riešiť náš štátny dlh pomocou Eurobondov. Nalejme si čistého vína a reálne si povedzme, prečo sme aktuálne dostali jeden z najvyšších finančných EÚ príspevkov v rámci riešenia krízy Covid 19. Iba pre našu politickú a ekonomicko-štrukturálnu konštrukciu štátu. A to ležíme od juhu Európy dosť ďaleko. Riešenia Slovenska sú však aj existenciálnymi riešeniami Európskej únie. Snažme sa preto raz nebyť poslednou dedinou Európy. Toto dosiahneme iba vysokou kultúrou našej spolupráce vo vnútri únie a pochopením, že úspech ekonomiky Slovenska je výrazne závislý od konštrukcie spoločnej meny, a tá súvisí tiež so spoločnou dlhovou službou, zohľadňujúcou danosti aj poslednej európskej dediny. Našej spoločnej dediny.

 

Ivan Čarnogurský ml.

Odporúčame