Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
30. júl 2020

Nový dokument je výzvou aj pre Cirkev na Slovensku (3. časť a hodnotenie)

Tretia časť dokumentu je venovaná inštitúciám, ktoré sa podieľajú na spravovaní farského spoločenstva.

Hospodárska rada farnosti

V správe farnosti farár nemá a nemôže zostať osamotený, ale je nevyhnutné, aby mal pri sebe spolupracovníkov, ktorí vynikajú evanjelizačnou horlivosťou a misionárskym duchom. Pokiaľ ide o členov hospodárskej rady, laickí veriaci majú mať dobrú povesť a majú byť odborníkmi v ekonomickej a právnej oblasti, aby boli skutočne užitočnými pomocníkmi a nielen formálnymi členmi. Nevylučuje sa, aby jedna osoba pre svoju odbornosť bola členom hospodárskych rád viacerých farností. Členovia hospodárskej rady sa pri správe majetku majú usilovať vnútri farského spoločenstva rozvíjať zmysel pre spoluzodpovednosť, transparentnosť administratívy a pre potreby Cirkvi. To všetko sú mimoriadne dôležité vlastnosti pre hodnovernosť Cirkvi pri spravovaní materiálnych dobier. Je potrebné pamätať, že materiálne dobrá farnosti patria farnosti, nie farárovi, ani jednotlivým členom. 

Je potrebné pamätať, že materiálne dobrá farnosti patria farnosti, nie farárovi, ani jednotlivým členom.  Zdieľať

Pastoračná rada farnosti 

Jej ustanovenie je na zvážení každého diecézneho biskupa, ale dokument cituje vyjadrenie pápeža Františka počas stretnutia s kňazmi, zasvätenými osobami a  členmi pastoračných rád v Assisi v októbri 2013: „Pastoračné rady sú veľmi potrebné. Biskup nemôže riadiť diecézu bez pastoračných rád. Farár nemôže riadiť farnosť bez pastoračných rád.“ Zdôvodnenie existencie pastoračnej rady vyplýva z chápania Cirkvi ako mystického Kristovho tela, čo vytvára spiritualitu spoločenstva. Rozmanitosť chariziem a služieb, ktoré sú darom Ducha Svätého,  nemôže viesť k uniformite. Práveže z krstného kňazstva vyplýva pre každého veriaceho záväzok budovať Cirkev. Je úlohou pastoračných rád spoznávať a skúmať  všetko, čo sa dotýka pastoračných aktivít a ponúkať praktické návrhy pri duchovnom raste Božieho ľudu. Pritom sa jednotlivé farnosti majú usilovať, aby ich pastoračné aktivity boli v súzvuku s celodiecéznym zameraním. Farár sa má vyhýbať dvom extrémom. Jeden extrém je fungovanie pastoračnej rady iba „pro forma“, lebo všetky návrhy prijíma farár sám.  Druhým extrémom je, že farár sa postaví do pozície „jeden z členov rady“ a zabudne, že to on je pastierom a vodcom spoločenstva veriacich.  

Je dôležité formovať povedomie veriacich, aby mali zmysel a cit pre podporu kňaza a spoluzodpovednosť za chod farnosti. Zdieľať

Omšové štipendium a milodar

Výrazom „omšové štipedium“ rozumieme taký milodar, ktorý veriaci  dobrovoľne venuje kňazovi, aby svätú omšu obetoval na určitý úmysel. Ten je potrebné odlíšiť od milodarov, ktoré veriaci darujú farnosti. Je dôležité formovať povedomie veriacich, aby mali zmysel a cit pre podporu kňaza a spoluzodpovednosť za chod farnosti. Avšak na druhej strane veľmi striktne sa má vyhýbať používaniu výrazov „cena na zaplatenie“, požadovaný poplatok“, ako by to bola nejaká „daň“ zo sviatostí. Je užitočné rozvíjať citlivosť veriacich, aby považovali farnosť za „svoju vec“, o ktorú sa treba starať a zveľaďovať. Táto citlivosť sa dotýka aj samotných kňazov, aby boli skutočne čnostnými v narábaní s peniazmi jednak striedmym štýlom života ako aj transparentnosťou v narábaní so spoločným majetkom. Riešením sú aj tzv. anonymné“ zbierky, kde sa každý cíti slobodným prispeť podľa vlastného uváženia a možností. 

Záverečné hodnotenie

Dokument Kongrégácie pre klérus vo svojej podstate vychádza z chápania farnosti, ako ju obsahuje Kódex kánonického práva.

Pre rôzne spoločenstvá a hnutia, ktoré vyvíjajú svoju činnosť, platí, že príbytkom všetkých príbytkov je farnosť. Od tohto príbytku by sa nemali dištancovať, ale mali by sa usilovať o začlenenie do pastorácie v rámci farskej rodiny.  Zdieľať

Je obohatený o niektoré nové akcenty, ktoré priniesol terajší Svätý Otec František. Dôraz sa kladie na chápanie farnosti ako spoločenstva veriacich. Vzhľadom na meniace sa sociologické vzorce správania je dôležité popri doterajšom teritoriálnom princípe vnímať existenciálny princíp. Ide najmä o hľadanie nových pastoračných prístupov, ktoré oslovia tých, ktorí akoby nepatrili nikde. Preto dokument okrem pastorácie často hovorí o evanjelizácii, čo je vlastne prvé ohlasovanie Kristovho posolstva. V tejto situácii sa ocitli už aj mnohé miesta Slovenska, kde absentuje odovzdávanie viery, a preto je dôležitá nová evanjelizácia. Pre rôzne spoločenstvá a hnutia, ktoré vyvíjajú svoju činnosť, platí, že príbytkom všetkých príbytkov je farnosť. Od tohto príbytku by sa nemali dištancovať, ale mali by sa usilovať o začlenenie do pastorácie v rámci farskej rodiny. 

Viackrát zaznieva výzva zachovať správnu terminológiu, aby nedošlo k zámene postavenia klerikov a laických veriacich. Je to výzva o jasné rozlišovanie záväzkov a úloh všeobecného kňazstva, ktoré vyplýva z prijatia sviatosti krstu od záväzkov a úloh služobného kňazstva, ktoré vychádza z prijatia sviatosti posvätného rádu. 

Pri vymenovaní rôznych služiev v rámci farského spoločenstva stojí na čele farár ako vlastný pastier zverených veriacich. Voči laickým veriacim viackrát zaznieva výzva k angažovanosti, spoluzodpovednosti a spolucíteniu s farnosťou. Môžeme povedať, že platí starobylá zásada „sentire cum Ecclesia“ = „spolucítiť s Cirkvou“. O tento postoj by sme sa mali usilovať v prvom rade na úrovni miestnej cirkvi, ktorou je farnosť. 

Inzercia

Odporúčame