Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
23. júl 2020

Argumentačné skvosty odporcov úpravy interrupčnej legislatívy (II.)

Hoci je to v mediálnom priestore už pre-pietruchované, rozhodol som sa predsa len upozorniť na jej rozhovor spred 3 rokov, pretože vypovedá veľa nielen o pozoruhodnej pani P., ale o celom sekulárnom hnutí, ktoré reprezentuje. Možno viac, než by chcela.
Argumentačné skvosty odporcov úpravy interrupčnej legislatívy (II.)

Bol to rozhovor pre liberálne médium, a tak hádam nikto nebude namietať, že uchýlenie sa k plytkej argumentácii z O. Pietruchovej manipulatívne vymámili nejakí stredovekom postihnutí bieli muži. Napriek riziku, že sa pri analýze a komentovaní cudzích výrokov môže pritrafiť nejaký posun, nezdá sa mi, že by som autorke vložil do úst niečo, čo implicitne nevyplýva z jej vlastných slov, a že by došlo k akejkoľvek zásadnej dezinterpretácii postojov pro-choicerov a pro-genderistov. Ostáva mi iba pani Pietruchovej poďakovať, že bola taká úprimná a ochotne pred verejnosťou odhalila ich rétoriku...

Už samotný názov rozhovoru, ktorý robil K. Sudor pre DennikN (19.2. 2017), tvrdí, že „KDH obchodovalo s právami žien“, a toho sa týka aj táto veta: „Chápete, dvadsaťpäť mužov (pozn.: koaličná rada) tam sedelo a debatovalo, akoby sa dohadovalo o veciach, nie o osudoch žien.“

- Tu pekne vidno bod, kvôli ktorému sa tábory podporovateľov a odporcov potratu nikdy nepriblížia a nepochopia. O. Pietruchová sa na to ani za bilión rokov nepozrie spôsobom „...sedelo a debatovalo, akoby sa dohadovalo o veciach, nie o životoch nenarodených detí.“ Či má povedzme 3-mesačný plod bližšie k „veci“ s menšími právami ako zviera alebo k človeku, to je nateraz vedľajšie, to tu zrazu nevyriešime. Zaráža však ten prednastavený filter vnímania ohľadom zámerov oponentských táborov: my, osvietení, sa snažíme brániť živé ľudské bytosti (- ženy), a vy nie. Že podľa ich vlastného svedomia sa tiež dohadujú o osudoch ľudských bytostí (no nie o ich kvalite, ale či vôbec budú mať nejaký), to sa ani na sekundu nesmie pripustiť! Samozvaná morálna autorita stanovila, kto sú tí úprimní a senzitívni, ktorí chcú naozaj pomáhať, a kto sú necitliví pokrytci, ktorým nejde o nič iné než o politický obchod. Howgh!

Ja sám som za ženy všetkými desiatimi (prípadne ešte viacerými), ale ak sa ide až k hranici základných hodnôt ( - a ktorá je základnejšia než ľudský život?), potrebujeme mať veľmi pevne filozoficky podložené, že robíme správnu vec. Aj keby šlo o usmievavé starenky z Ratiboříc alebo celý spevácky zbor Prešovčatá, koho záujmy sme sa rozhodli brániť – nemôžeme sa riadiť iba tým, koho osudov sa to dotkne - nech to znie akokoľvek chladne. Aj súcit musí byť založený na pravde, inak by prípadne mohol robiť viac zla než dobra. Ani azbest a DDT sa predsa nepoužívali so zlým úmyslom – iba sa o nich nevedela pravda.

Zdá sa však, ako keby niektorí ľudia mali pocit, že keď použijú zázračné zaklínadlo „žena“, už nemusia presvedčivo zdôvodniť, prečo je bez najmenšej pochyby potrat iba voľbou o vlastnom tele, a nie aj o druhom - nielen s vlastnou, jedinečnou genetickou výbavou, ale aj s potenciálom vlastného, jedinečného osudu.

OP: „KDH pritom vždy vedelo podobnú situáciu využiť na presadzovanie svojich mocenských záujmov. Paradoxne, v spoločnosti vtedy žiadna podpora zákazu interrupcií nebola, nik sa k tomu príliš nevyjadroval ... Politický tlak KDH bol preto totálne odtrhnutý od reality.“

- Jasné, že pre O. Pietruchovú „paradoxne“! Jasné, že pre ňu „odtrhnutý od reality!“ Materialistická myseľ môže považovať presadzovanie nejakej agendy, na ktorú politik nemá spoločenskú objednávku, aby sa zapáčil voličom, iba za paradox - bez pragmatického prínosu nedáva zmysel. Pani Pietruchová si neuvedomuje, ako tým sama podporila interpretáciu, že teda zrejme išlo naozaj o hodnotovú otázku, rezonujúcu vo svedomí iniciátorov, a nie o politický oportunizmus. Zároveň však protirečivo vyhlasuje, že to bolo „využitie situácie na presadzovanie svojich mocenských záujmov“! Akej „situácie“? Že „v spoločnosti žiadna podpora nebola“??

OP: „Ak totiž existuje zákaz, musí existovať aj sankcia, pod hrozbou ktorej sa bude vymáhať jeho dodržiavanie ... Vždy sa na tom (diskusia) zlomí. ... zatvárať do väzenia ženy, matky dvoch detí, len preto, že odmietli tretie, je spoločensky neprijateľné. ... tu sa bijú etické princípy s etickými konzekvenciami.“

 - Týmto pani P. potvrdzuje, že konflikt princípov (ktorých sa zásadový človek nemôže vzdať) a dôsledkov (ktoré si kresťania pre ženy naozaj úprimne neželajú, aj keď sú vykresľovaní ako bezohľadní) je praktický problém, ktorý sa dá kedykoľvek zneužiť proti konzervatívnym oponentom. Je to vlastne verejné priznanie, že v takej komplikovanej diskusii o najťažších témach ich strana nemusí použiť lepšie argumenty, na pevnejšom filozofickom základe – objavili totiž slabé miesto nepriateľa. Netreba riešiť etické princípy, stačí postaviť etiku proti samej sebe. A otázku, či ide alebo nejde o ľudský život, razom nie je potrebné zodpovedať - hlavne, že máme rýchly šach-mat. „Vždy sa na tom (diskusia) zlomí“ - nemrazí vás z toho cynizmu?

OP: „pozrime sa aj do USA, kde konzervatívci hovoria o zákaze interrupcií a jedným dychom obhajujú vlastníctvo a nosenie strelných zbraní. Ochrana života po narodení im už akosi nechýba. ... zároveň najviac odporujú zákazom telesných trestov detí.“

- Znova vidieť potvrdenie, že tu nejde o motív poctivého hľadania pravdy o hodnote ľudského života. Aj keby protistrana obhajovala okrem nenarodeného života hoci pervitín, rwandskú genocídu, či rovno obidvoch Kaliňákov, nespôsobí to, že zrazu bude mať pravdu, ak ju inak nemala. Inými slovami, dva a dva budú vždy štyri celá nula nula, aj keby ten, čo to verejne vraví, bol pytliakom hlucháňa hôrneho – a matematika v tom bude, namôjdušu, úplne nevinne! Mimochodom, je tiež podozrivé, že Pietruchová sem zaťahuje agendu amerických konzervatívcov, s ktorými sa zrejme do konfliktov tak často nedostáva. Na Slovensku som však zatiaľ nezaregistroval žiadny Pochod za verejné ozbrojovanie. Zato v Čechách nedávno prešiel zákon uvoľňujúci držbu zbraní a žiaden nárast kresťanstva, nieto ochrany nenarodených, u nich nebadať. Poukázanie na nesúvisiacu agendu určitej podskupiny oponentského tábora je kvázi-argument postavený na snahe znemožniť celú oponentskú skupinu ( - „Pozrite, o aké brzdy ide, tí predsa nemôžu byť v ničom na správnej strane!“)

Ale schválne, čo považujete za pravdepodobnejšie: keby konzervatívci začali byť proti telesným trestom a noseniu strelných zbraní, zrazu Pietruchová a) svoj postoj voči interupciám prehodnotí, b) nájde si iný naratív ich celkovej obmedzenosti. Rád by som videl ten stávkový kurz...

OP: „Áno, tie hranice možno nie sú logické, ale je to jediná cesta, ako nastaviť pravidlá cez spoločenský konsenzus. Inak by ste práva ženy a práva plodu do rovnováhy nikdy nedostali.“

- Naproti hľadisku, že človek začína byť človekom a tým pádom dostáva ľudské práva až v momente narodenia, tu sa pripúšťa, že „hranice nie sú logické“ - teda sa len kompromisne dohodnú nejakou väčšinou v zákonodarnom orgáne. Ale je výsledkom naozaj dosiahnutie „rovnováhy práv“? „Právo žiť“ by malo byť oveľa prominentnejšie ako „právo žiť bez nedobrovoľnej komplikácie“. Nie kvôli ideológii alebo viere, čisto logicky. Najprv musíte vôbec žiť – až potom môžete riešiť, ako žiť čo najkvalitnejšie. Ak sa na tomto poradí dokážeme zhodnúť, tak by sa malo pri dôležitejších veciach postupovať v prípade neistoty s vyššou opatrnosťou, aby sa predišlo prípadnému, hoci nevedomému prechmatu. A tá neistota tu je - veď vraj „hranice nie sú logické“!

OP: „Mnohé ženy nechcú byť ani tehotné, prípadne nechcú, aby iní vedeli, že otehotneli, lebo mali povedzme mimomanželský styk. Nikdy neviete, aké faktory sú v hre, preto sa vždy musí rozhodnúť samotná žena.“

- Nechcené tehotenstvo si odskáče žena – to je neodškriepiteľný fakt. Ale kto kedy rozhodol, že to má byť JEDINÝ legitímny argument, vylučujúci napr. filozofické a biologické, pri rozhodovaní o interrupčnej legislatíve? Opäť ide síce o rozdiel v hodnotových systémoch, lenže s premisou, že človek nemusí trpieť nič nepríjemné, čo nechce, sa nielenže nezhodnú konzervatívci, ono to nie je základom ani žiadneho právneho systému vo svete v celých dejinách a ani to tak nefunguje v prírode. Akákoľvek legislatíva vždy niekomu zasahovala do života, nepýtajúc sa, „aké faktory sú v hre“, a limitovala jeho slobodu – nevyhnutne, nie zo zlomyseľnosti! „Faktory v hre“ vždy ovplyvnili iba poľahčujúce okolnosti – až po prípadnú minimalizáciu sankcie – ale nenegovali povahu skutku. Zlodejov konajúcich v stave životnej núdze možno úplne oslobodiť, ale zásada, že brať cudzie veci sa nemá, by sa hneď kvôli tomu rušiť nemusela, nie?

Tým nechcem povedať, že treba ženu z rozhodovania vylúčiť. Len by sa nemuselo spoločensky a právne podporovať vedomie, že sa rozhoduje medzi dvoma rovnocennými, morálne neutrálnymi možnosťami. Opäť čisto empiricky: neplatí vari pri každej ťažkej dileme v osobnom živote (ale dokonca ešte aj na úrovni národnej histórie), že pohodlnejšia cesta je tá nesprávnejšia, a riskantná, ťažšia, tá správnejšia? A vždy pritom bývajú rôzne „faktory v hre“...

OP: „Platí, že čím viac nábožensky založený štát, tým horšia je v ňom situácia žien. Nemyslím tým pritom len kresťanstvo, ale aj islam a iné náboženstvá.“

- Pomiňme teraz, že odborníčka na práva osôb nevidí rozdiel v postavení žien medzi kresťanstvom a islamom, iba medzi nábožensky a sekulárne založeným štátom (pričom moderné sekulárne štáty vzišli z historicky kresťanského civilizačného okruhu) a povšimnime si, že v inej časti rozhovoru viní z nerozvinutia feminizmu u nás komunizmus – čiže typ sekularizmu znepriateleného s náboženstvom na život a na smrť. Čo tam po konzistentnosti!

OP: Naše vedomie o histórii formuje náš dejepis v školách. Učia nás tam najmä o významných bitkách a vojnách. Absolútne však absentuje pohľad na históriu žien, na celý ich proces uvedomovania si svojich práv ... Je to daň za to, že celá história je písaná z mužského pohľadu ... A aj tú Johanku poznáme zrejme len preto, že bojovala. Inak by mala smolu.“

- Že sa v dejepise kladie dôraz na politické dejiny nepomerne viac než na kultúrne je poľutovaniahodná pravda, ale tá situácia predsa postihuje aj mužov: Dostáva sa rovnako veľa pozornosti tým, čo nebojovali a nepanovali? Napriek tomu si myslím, že ak by Ameriku objavila Krištofa Kolumbusová, kníhtlač Johanna Guttenbergová a relativitu Alberta Einsteinová, neboli by iba kvôli svojmu pohlaviu vyškrtnuté z učebníc dejepisu. Ale nemôžem to tvrdiť naisto, možno nemám rovnako číru vešteckú guľu...

OP: My sme mali smolu aj v tom, že pre komunistov bol feminizmus buržoázna ideológia.

- Nie, komunizmus to tiež podporoval, lenže: a) nazýval to emancipáciou, b) jej správnosť teoreticky deklaroval, no v praxi mu vyhovoval pôvodný stav – mužskí funkcionári. To, že nebol feminizmus široko akceptovaný, bolo dané skôr spoločensky – ideologický problém s komunizmom spolu nemali, naopak: už Marx k triednemu boju zaraďoval aj boj pohlaví ( - žena ako utláčaná trieda, muž ako utláčateľ).

OP: „Ústrednou myšlienkou všetkých (druhov feminizmu) však je, že žena je ľudská bytosť. Nie je to teda o matriarcháte ani o vláde žien, ale o ich rovnakom postavení.

Inzercia

REDAKTOR: O tom, že ženy sú ľudské bytosti, sa snáď nik príčetný sporiť nebude.“ 

- Je istá miera drzosti ideologickej propagandy, ktorú už ani liberálne naklonený reportér nedokáže stráviť bez povšimnutia. Podobne pekne demaskujúca je aj nasledovná kombinácia otázky a odpovede:

REDAKTOR: „Nie je práve to dôvod, aby sa už navždy prestalo volať po kvótach pre ženy v politike?

OP: Máte pocit, že niekto po nich volá?“

- Neviem, či to už nezačína byť trápne absurdné... Kvóty sa vari nepoužívajú práve ako jeden z najdostupnejších prostriedkov na dosiahnutie rovnocennosti žien? Čo napríklad európska smernica u roku 2013 o 40% zastúpení žien vo veľkých firmách na burze? Čo porovnávanie štátov, ktoré viac a ktoré menej praktizujú kvóty (s pochvalou napr. Nórsku a Lotyšsku)? Ja osobne som napríklad nedávno počul jednu vzdelanú angažovanú dámu obraňovať opodstatnenosť kvót v prospech žien. To, že konkrétne naše štátne štruktúry zatiaľ nepodliehajú týmto personálnym usmerneniam, neznamená, že všeobecne už dávno nie sú aplikovaným, alebo minimálne diskutovaným opatrením. Tvárenie sa, že metódu kvót si nepravdivo vymysleli iba ohovárači feminizmu, mi pripomína Fica žiadajúceho novinárov, aby mu uviedli čo i len jednu kauzu Smeru. Wikipedia uvádza pri téme „Women in government“ pomerne rozsiahlu stať (5.2.) o histórii zavádzania kvót v prospech žien. Odkiaľ sa vzali, ak po nich nikto nevolal??

Neuveriteľne znie aj popretie, že feminizmus zvykne byť často považovaný za príliš agresívny:

REDAKTOR: Kde však feministky získali nálepku agresivity?

OP: Je to vec zjednodušení a toho, ako sa feminizmus desaťročia podáva. Odporcovia vždy vytvoria schémy, ktoré sa šíria rýchlejšie ako poctivé vysvetľovanie.

- Naozaj sa feministky nikdy nevyznačovali agresivitou a je to len „schéma odporcov“? Napriek tomu, že samotné ženy sa dnes k feminizmu zdráhajú priznať, lebo im pripadá príliš radikálny? (napr. podľa verejného prieskumu britskej stránky Netmums z roku 2012, v ktorom sa tretine žien zdá, že feminizmus je „príliš agresívny voči mužom“, a každej šiestej, že „zašiel priďaleko“.) Jedna z celoživotných feministiek v obsiahlom článku, mapujúcom zmeny trendov v ich hnutí, vysvetľuje, prečo sa dnes napokon musí vzdať označenia feministky (Helen Pluckrose na aeromagazine.com – a len tak na okraj, ona rozdiel medzi islamskými a neislamskými krajinami, samozrejme, vníma). Skutočnosť, že členky hlásiace sa k rôznym sekciám, zahŕňajúcim aj boj za rôzne menšiny, začali byť agresívne jedna voči druhej, nakoniec nemusí byť taká prekvapivá – veď ako nás poúča história, radikálne ideológie vždy po čase začali hľadať aj vnútorného nepriateľa vo vlastných radoch. Hejt už teraz veselo rozsievajú tiež voči presvedčeným feministkám, ktoré však podľa nich nebojujú tým správnym spôsobom a za všetko, čo podľa nich treba. Ale p. Pietruchová, ako z iného sveta, považuje kritiku agresivity iba za „schému vytvorenú odporcami“... E.T. volat domů!

 

OP: „V tomto prípade ide o ochranu slabších. Nejde len o tehotné ženy, ale o nediskrimináciu ako takú. Je to princíp, na ktorom sa ľudské spoločenstvo dohodlo, lebo diskriminácia a znevýhodňovanie či vylučovanie istých skupín je cestou do pekla.“

- Prečo sa v prípade dvojice žena – ľudský plod považujú za „slabších“ ženy a prečo likvidované plody nie sú „znevýhodňovanou skupinou“, to zrejme opäť netreba nijako filozoficky zdôvodňovať... Zrejme ani to, ako sú vykresľovaní v médiách a osočovaní či zosmiešňovaní na internete zástancovia ľudských práv od okamihu počatia (konceptu, ktorý nie je vlastný iba kresťanom a ani s ním kresťania neprišli v histórii ako prví), niekto ako Pietruchová nevníma diskriminačne - to je vyhradené len pre bývalé budúce matky.

OP: Hoci sa tu pojem rodová rovnosť používal posledné roky bežne, zrazu je spochybňovaný a hovorí sa tu o nejakej imaginárnej rodovej ideológii, ktorá údajne oddeľuje rod od pohlavia. Inými slovami, zase sa tu nepochopili pojmy a verejnosti sa podsúvajú konšpirácie.“

- Ak len konzervatívci niečo „zase nepochopili“, vytvárajúc pritom „konšpirácie“, a v rodovej ideológii ide skutočne iba o rovnocenné práva mužov a žien, prečo p. Pietruchová protestuje, keď minister Krajči presadzuje, aby sa hovorilo o „rovnosti pohlaví“ a nie „rodovej rovnosti“? Ak stačí tak málo – len nepoužívať z dvoch údajne synonymických pojmov ten kontroverznejší a držať sa iba staršieho a osvedčeného, aby sa predišlo všetkým tým únavným diskusiám, nedorozumeniam a protestom proti Istanbulskému dohovoru, prečo s tým má niekto problém? O malú chvíľu však sama dosvedčí, že pojem „rod“ zahŕňa aj iné skupiny ako pojem „pohlavie“ – teda že nemajú identický obsah:

OP: Ide výhradne o terminológiu, s ktorou však niektorí majú problém, lebo tu máme aj skupinu intersexuálnych a transrodových ľudí, ktorí sa so svojím biologickým pohlavím neidentifikujú.

- Potom ale „rodová rovnosť“ zjavne neznamená to isté ako rovnosť príležitostí pre mužov a ženy! (Ešte lepšie je jej vlastné usvedčenie na základe iného vyjadrenia zachytené v blogu Márie Benovej na Pravde z 22.5.2020.)

OP: Stratégia bola taká, že v poriadku, nehovorme teda o feminizme, ale o rovnosti mužov a žien, prípadne o rodovej rovnosti, lebo ide o neutrálne pojmy, ktoré nikoho nedráždia. Keď sa tak stalo, zrazu je neprijateľná aj táto terminológia. Kritici odmietajú priznať, že v skutočnosti im prekáža obsah, a tak sa vyhovárajú len na pojmy.

- Čiže bravúrna ukážka telepatie odhalila, že kritikom prekáža samotná rovnosť pohlaví, nie nahradenie pojmu pohlavia. Celý čas síce tvrdia, že aj oni diskrimináciu odmietajú a že majú problém výlučne so zavádzaním širšej terminológie, ktorá sa už netýka iba rovnocennosti mužov a žien... ale to oni nabetón len blufujú, hajzli podvodnícki!, v skutočnosti sú proti právam žien. Ona to proste vie!

Ale dosť bolo feminizmu. Teda – v tomto blogu... Vráťme sa na záver k pôvodnej téme tým, že spomeniem pre liberálky varovný príklad, ako neslávne, nezávideniahodne môže dopadnúť žena, ktorá sa odhodlá pre interrupciu. Ani v najhoršom sne ste by ste si, milé progresívne dámy, zrejme nedokázali predstaviť, ako sa nenávistná katolícka cirkev, čo nechápe situáciu žien, chce ich pokoriť, a ak prejavia silu na vlastné rozhodnutie o vlastnom tele, robí z nich vrahyne, vysporiadala s radikálnou sociálnou aktivistkou Dorothy Day (1897 - 1980), ktorá v 24. roku života podstúpila potrat! Ale radšej si sadnite, ak náhodou čítate počas jazdy v električke postojačky (pretože sediaci muži vás nechcú ponížiť rodovými stereotypmi ako je ponúknutie sedadla) – nebude to veru nič príjemné...

Oni zahájili proces jej svätorečenia!

Som zatiaľ stále len nedokonalou kópiou seba samého... ale ešte na sebe popracujem. Profesionálny sizyfos v oblasti pedagogiky, amatérsky otec a manžel. Príležitostne sa venujem hudbe, foteniu a písaniu, lebo príležitosť robí zlodeja. Som aj skalný fanúšik výskytu v prírode. Verím v nemodernú myšlienku, že pravda existuje.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Konkrétna pomoc tehotným ženám, matkám a ich deťom

Konkrétna pomoc tehotným ženám, matkám a ich deťom

Verím, že každý, kto sa uchádza o verejnú funkciu tak robí preto, lebo chce pomôcť ľuďom. Aj cieľom návrhu novelizácie viacerých zákonov, ktorý sme posunuli do druhého čítania, je pomoc konkrétnym ľuďom – narodeným aj nenarodeným. Konkrétne tehotným ženám, matkám a ich deťom. Podstatu predloženého návrhu najlepšie vystihuje v Čechách používané: Nesúdime, pomáhame.

Blog
Je pápež František heretik?

Je pápež František heretik?

Byť pápežom určite nie je ľahké. Nástupca svätého Petra je nielen pastierom vyše miliardového stáda katolíkov, ale aj častým terčom osobných a duchovných útokov. Aj od vlastných. Obvinenia z heréz, zo šírenia bludov a rozvracania vlastnej viery sa tiahnu františkovským pontifikátom ako dlhá, takmer neprerušená reťaz.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.