Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
15. júl 2020

Vrátil by sa Ježiš ako gay?

O falošnom chápani Ježiša, ktoré nám po kúskoch servírujú.
Vrátil by sa Ježiš ako gay?

Nedávno som na Postoji uverejnil dva články týkajúce sa dvoch extrémov, ktoré ohrozujú vieru súčasného kresťana. (https://blog.postoj.sk/55344/ked-sa-z-tradicie-stane-tradicionalizmus a https://blog.postoj.sk/55578/bieda-liberalnej-neviery)

Na jednej strane som kritizoval tradicionalizmus, klerikalizmus, triumfalizmus, na strane druhej modernizmus, progresivizmus a relativizmus. Ideologizácia viery je jedným z najvábivejších pokušení pre dnešného kresťana. Hoci sa obidva extrémy radi obliekajú do pekného rúcha autenticity, ich jadro je z veľkej časti hnilobné. 

Hlasy týchto extrémov sú v našej mediálnej bubline mimoriadne hlučné a často sa dovolávajú pozornosti - kým ten prvý extrém na nás vykukuje z alternatívnych webov, druhý sa rád prezentuje v mainstreame. Kým predstavitelia prvého nás „obšťastňujú“ tézami o tom, že príjimanie na ruku je v podstate svätokrádežné a že súčasný pápež by vlastne ani pápežom nemal byť, zástupcovia druhého schvaľujú veci, ktoré z hľadiska kresťanskej náuky nie sú ani trochu oukej. 

Zastúpenie extrémov nie je pravdepodobne nejak zvlášť početné. Na tom však až tak nezáleží, dokým si neuvedomíme, aký veľký vplyv majú média na formovanie mienky ľudí a obrazu o viere a o cirkvi. Nezáleží na počte, ale na sile a intenzite proklamovaných ideí. Média (alternatívne alebo mainstreamové) majú veľkú moc, dokonca v istom zmysle podstatne väčšiu než ju majú hlasy biskupov a kňazov z chrámových kazateľníc. 

V poslednom čase vyvolal kontroverziu rozhovor s evanjelickou farárkou Annou Polckovou s provokatívnym názvom „Keby sa Kristus vrátil, mohol by prísť ako gay či ako rómska žena a opäť by sme ho odsúdili.“

https://www.aktuality.sk/clanok/795414/evanjelicka-fararka-keby-sa-kristus-vratil-mohol-by-prist-ako-gay-ci-ako-romska-zena-a-opat-by-sme-ho-odsudili/

Rozhovor som si prečítal, pani Polcková sa dotkla mnohých vecí, o ktorých by sa dalo ďalej polemizovať. Mňa však zaujal nielen názov článku, ale aj konkrétne vyjadrenie pani farárky, ktoré sa stalo predmetom viacerých reakcií: „Ježiš by mohol prísť ako gay, ako rómska žena. Alebo by mohol prísť ako dieťa, ktoré je nechcené. Neviem, ale určite by stál o to, aby sme sa o neho zaujímali.“

Vyjadrenie pani Polckovej stojí za krátku analýzu. Ak by jej slová stáli takto samo o sebe, ako samostatný výrok, mohli by sme s trochou dobrej vôle pripustiť, že tým možno myslí, že Ježiš je v každom z nás, čo je v princípe pravda. Kresťania sú vedení k tomu, aby sa k druhému správali ako k samotnému Ježišovi. Ježiš sa stotožňuje s každým človekom, osobitným spôsobom s chorými, núdznymi, chudobnými, trpiacimi, utláčanými. A to isté platí o homosexuáloch, Rómoch a deťoch. Rozhodujúci je však kontext uvedeného výroku (alebo aspoň intuícia, že čo asi za tým bude). Ten sa dá pomerne ľahko zistiť: prečítaním celého rozhovoru, v ktorom Polcková priznáva, že homosexuálne zväzky sú „úplne v poriadku.“ 

Reakcia evanjelických biskupov na rozhovor a na uvedené výroky na Polckovú pochopiteľne nenechala na seba dlho čakať: „Absolútne sa dištancujeme od jej výroku, že ,Ježiš by sa vrátil ako gay‘. Tento výrok je samoúčelná ideologická štylizácia. Trúfalo zasahuje do nedotknuteľných kompetencií, ktoré patria jedine Bohu. Takéto vyjadrenie neobstojí ani ako literárna skratka a hraničí s rúhaním sa. Aj radový kresťan by mal chápať nezmyselnosť takéhoto výroku, nieto ešte teológ a kazateľ Božieho Slova.“ (https://svetkrestanstva.postoj.sk/58098/biskupi-kritizuju-fararku-polckovu-za-nazory-o-homosexualite)

Celá polemika je však oveľa širšia a netýka sa iba kultúrno-etických otázok, ale aj toho, ako chápeme centrálnu postavu kresťanstva Ježiša Krista. A liberálna mediálna kultúra nám podsúva predstavu Ježiša, ktorý je tak trochu nekonvenčný. Áno, Ježiš bol tak trochu nekonvenčný, ale v akom zmysle? V liberálno-progresívnom zmysle? 

Inzercia

Prvé storočia dejín kresťanstva sú aj dejinami zápasu o skutočnú tvár Ježiša Krista. Bol Ježiš viac Boh alebo viac človek? Pol na pol? Kresťania od čias prvotnej Cirkvi verili, že Ježiš je nielen naplno človek, ale aj naplno Boh. Až potom prišli rôzne herézy od arianizmu cez nestorianizmus až po monofyzitizmus. A Cirkev v 4. a 5. storočí jasne prehlásila, že Ježiš Kristus má aj ľudskú aj božskú prirodzenosť. 

Bludy sa však nevytratili, prišli ďalšie. Heréza nie je zákerná v tom, že by bola celkom nepravdivá, ale v tom, že sa v nej nachádza zrnko vcelku príťažlivej pravdy. Zástupcovia heréz sa vždy radi oháňali Kristom. Dnes sú to nielen tí, čo vykrikujú za Boha, za národ, ale aj tí, čo sa snažia napasovať Krista do liberálno-progresívnej ideológie. 

Za koho ma máte? pýta sa Ježiš svojich učeníkov. Človek je stvorený na to, aby slúžil Ježišovi, no má v sebe aj temný sklon prispôsobiť si ho sebe samému. A dnešní progresívni ideológovia, mediálne hviezdičky, skrachovaní klerici ohlasujú svojho Krista zo striech, z kazateľníc liberálnych médií. V ich ideologickom nastavení neslúži teológia, biblistika alebo kristológia Ježišovi a veriacim, ale skôr ideologickej šablóne, ktorá má od kresťanstva na míle ďaleko. 

Z liberálnych kruhov môžeme počuť z času na čas výrok v zmysle: „Ježiš miluje homosexuálov.“ To je svätá pravda, lenže opäť je rozhodujúci kontext a zmysel tohto sloganu. Preložené do zrozumiteľného jazyka: „Progresívny Ježiš“ je skrátka v pohode s homosexuálnymi zväzkami, genderom, potratmi, radikálnym feminizmom. Takéto chápanie Ježiša je falošné a zavádzajúce. 

Pekne to vyjadril Jozef Bugár v jednom zo svojich blogov (https://blog.postoj.sk/26341/omyly-jakuba-pavlusa). Nemám k tomu čo viac napísať: 
„Moderní liberáli a ľavicoví liberáli si predstavujú Ježiša takpovediac na svoj obraz ako mladého nekonvenčne zmýšľajúceho liberála alebo ľavičiara, ako rebela s dlhými vlasmi, akéhosi hipíka. Aj Boha si predstavujú nie ako milosrdného a spravodlivého, ale skôr ako všezhovievavého a všetolerantného. Boh je skrátka v pohode. Nič mu nevadí.

Nemyslím si, že Ježiš sa dá tak jednoducho zaradiť do nejakej ideologickej priehradky. Omnitolerantným liberálom a relativistom v modernom zmysle určite nebol. Keď k nemu priviedli cudzoložnicu, síce ju neodsúdil, ale ani jej nepovedal: „Choď v pokoji a ži si tak, ako chceš. Veď je to tvoj život, môžeš si s ním robiť, čo chceš. To, čo robíš za dverami svojej spálne je len tvoja vec. Za svoje sklony predsa nemôžeš. Mier.“ Takto nejako by možno reagoval, keby bol ľavicový liberál. On jej však povedal: „Choď v pokoji a už viacej nehreš.“ Ježiš teda neodsudzuje hriešnika, ale odmieta hriech.“

Titulný obrázok

https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/8/8d/Christ_with_beard.jpg

Inzercia

Zaujímam sa o kresťanskú vieru vo vzťahu k spoločnosti, rozumu a vede. „Každý človek sa môže stať kresťanom, ale iba ten, kto sa ním skutočne stane, je bratom.“ (Joseph Ratzinger, Úvod do kresťanstva) Kontakt: bloger.kc@gmail.com

Inzercia

Odporúčame