Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
13. júl 2020

Nové Poľsko

Čo znamená znovuzvolenie prezidenta Andrzeja Dudu pre Poľsko, Slovensko a svet.
Nové Poľsko

Poľsko si po dlhej dráme s nadpisom "Prezidentské voľby 2020" napokon zvolilo prezidenta. Po vypuknutí pandémie koronavírusu, intrigách s voľbou poštou, zmenami vedúceho kandidáta hlavnej opozičnej strany a mnohých iných udalostiach sa Poliaci napokon dočkali. V nedeľu, 12. júla si v najtesnejšom volebnom výsledku od pádu komunizmu znovuzvolili kandidáta vládnej strany PiS, Andrzeja Dudu. Jeho víťazstvo so sebou prináša viacero následkov, otáznikov a poučení (nielen) na najbližšie roky.

V čase písania tohoto článku bolo poľskou volebnou komisiou spočítaných 99,97% hlasov a Dudovi pridelený zisk 51,21% hlasov. Toto víťazstvo je skutočne tesné. Sprevádzané rekordnou, takmer 70% účasťou môžu byť tieto voľby pokojne označené za jedny z najdôležitejších v histórii Poľska vôbec. Okrem samozrejmého výsledku, a teda upevnenia vládnucej strany pri moci, má táto voľba aj iné, dokonca dôležitejšie implikácie.

Všetko, čo totiž predchádzalo prvému a druhému kolu volieb by sa v "normálnej" demokratickej krajine mohlo označiť za tragikómediu. Ak ste považovali Slovensko za polarizovanú spoločnosť, naši severní susedia nás predbehli takmer na všetkých frontoch. Obviňovanie zo zahraničnej podpory? Namiesto "Sorosovej karty" konšpirátorov boli tieto obvinenia na dennom poriadku a vysielaní štátnej televízie. Nevraživosť v debatách? Na debaty sa zanevrelo úplne. Najviac komicky vyznieva vyvrcholenie kampane, pri ktorom sa hlavná debata pred druhým kolom diala individuálne, v takmer 400 kilometrov vzdialených mestách, pretože sa kandidáti nevedeli dohodnúť na tom, kto by mal debatu usporiadať. Zoznam pokračuje ďalej a ďalej, no zrejme si viete predstaviť, na akej úrovni musí byť spoločenská debata, aby obe strany padli takto nízko.

Táto politická polarizácia však nezostáva iba medzi kandidátmi a stranami, odrzkradľuje sa priamo v spoločnosti. Veľa o tom hovorí aj vysoká účasť a tesný výsledok týchto volieb. Na tomto fronte víťazstvo doterajšieho prezidenta neveští nič dobré. S väčšinou v sejme a prezidentom ďalej na svojom poste pokračuje strana PiS s minimálnou kontrolou moci do roku 2023 v takmer neobmedzenom vládnutí. Je ťažké hodnotiť výsledky tejto vlády a prezidenta zo zahraničného pohľadu, no nič nesvedčí proti tomu, že pokračovanie tejto vládnej garnitúry akokoľvek zmení rozdelenie poľskej spoločnosti.

Moc, ktorá nie je kontrolovaná, totiž nemá inú možnosť, ako polarizovať.  Zdieľať

Dudovo víťazstvo teda môže na prvý pohľad pôsobiť ako víťazstvo konzervativizmu a tradičných hodnôt, no z dlhodobého hľadiska môže týmto hodnotám práve uškodiť. Nálada v poľskej spoločnosti pred voľbami je totiž výborným obrazom toho, čo bude aj po voľbách nasledovať. Vytváranie nepriateľov, hanobenie "druhej strany" a ochrana "tradičných hodnôt" za cenu empatie a základnej slušnosti. Pridajte k tomu aroganciu moci, vládu jednej strany s prezidentom na svojej strane a máte zarobené na krízu demokracie, ktorá začína byť celému západnému svetu tak vlastná.

Rozdelenie spoločnosti na nepriateľské tábory, ktoré sa ďalej radikalizujú, je fenoménom, ktorý nie je unikátny iba u našich severných susedov. Stačí sa pozrieť po nieľkoľkých najväčších európskych krajinách, alebo cez Atlantik a ukazuje sa, že mentalita "my vs. oni" je novou normou v politike a spoločnosti. Stačí nazrieť do amerických médií a situácia v Poľsku nám zrazu príde o niečo normálnejšia. Tento "mindset" so sebou však prináša nespočetné množstvo nebezpečenstiev, z ktorých najväčším je určite radikalizácia oproti sebe stojacich táborov. Videli sme to v Amerike a všetko nasvedčuje, že sa toto bude ďalej diať aj v Poľsku. Ak sa ďalej nebude hľadať konsenzus, ak budú ďalej prechádzať zákony v skrátenom legislatívnom konaní, bez diskusie, predložené v noci a podpísané prezidentom ráno, vládna cesta konzervativizmu bude v očiach opozície len nástrojom na udržanie si moci v prevažne katolíckej krajine. Toto nenecháva veľa možností druhému táboru, ktorý sa zrejme bude uberať čoraz viac doľava. A vzhľadom na demografické rozdelenie voličov v druhom kole (Duda mal navrh iba u voličov nad 50 rokov), budúcnosť "tradičným hodnotám" v Poľsku veľmi nenahráva.

Svet dohody, diskusie a konsenzu sa teda na sever od Tatier zdá po týchto voľbách iba viac vzdialený. Kurz vládnúcej strany, spôsob jej vládnutia a rešpektovanie delenia moci sa v Poľsku musia zmeniť, ak sa piata najväčšia krajina EÚ v budúcnosti nemá stáť odstrašujúcim príkladom polarizovanej spoločnosti pozostávajúcej zo stále radikálnejších táborov. Je to rovnako aj zdvihnutý varovný prst pre náš (prevažne konzervatívny) parlament a vládu o dôležitosti spoločenskej diskusie, najmä o kúlturno-etických otázkach. Ak teda nechceme, aby sa aj naša, slovenská spoločnosť ďalej a hlbšie štiepila aj pri týchto otázkach, musíme sa vydať cestou hľadania spoločenskej dohody.

Konzervatívci sa teda z výsledku poľských prezidentských volieb môžu tešiť, no pre celospoločenský dopad tejto voľby je pravdepodobné, že táto radosť nebude dlhodobá. Je ešte pravdepodobnejšie, že bude viesť k viacerým bolestivým záverom nielen pre Poliakov a ich vládu, ale aj pre Slovensko, Európu a celý svet. Nech sú prezidentské voľby v Poľsku pripomienkou, že konsenzus a spoločenský zmier je rovnako, ak nie viac, dôležitý ako obhajoba akýchkoľvek (aj tých "tradičných") hodnôt.

Inzercia

Odporúčame

Blog
SKÚSENOSŤ Z COVIDU 19

SKÚSENOSŤ Z COVIDU 19

Celosvetová pandémia nás naučila globálne zdieľať jednu spoločnú skúsenosť. Konkrétne – že nie každý produkt a každá výroba sú pre život potrebné.