Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
11. júl 2020

VIII. Ikona sv. Petra a Pavla(podcast)

Ako odlíšiť bežného človeka od svätca? Aj túto otázku si kladú ikonopisci, keď tvoria ikony svätcov. Lebo hoci je množstvo ciest k svätosti, predsa všetky majú spoločný cieľ: podobnosť Kristovi, ktorá nevyhnutne mení človeka. Podcastom tradične sprevádza byzantológ Jozef Matula z filozofickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci.
VIII. Ikona sv. Petra a Pavla(podcast)

Sledujte nás ďalej na Spotify, SoundcloudApple podcast alebo na Facebook-u.

Peter a Pavol, dva piliere na ktorých Kristus začal budovať svoju cirkev. Ich názory sa často líšili. Nedá sa o nich povedať ani to, že by boli bývali jednotní v prijímaní prvých kresťanov. Napriek tomu sú dnes obaja považovaní za dva stavebné prvky, ktoré boli odlišné, aby spojili všetkých nasledovateľov Ježišovho učenia a priniesli evanjelium aj do najodľahlejších kútov zeme. 

Výtvarní umelci často maľovali oboch svätcov spolu. Na takom obraze sa Pavol, z pohľadu diváka, nachádza zväčša na pravej strane. Po bokoch má krátke hnedé vlasy a bradu. Plešina na temene hlavy má zvýrazniť vysoké čelo, ktoré odkazuje na veľkú múdrosť a učenosť. Naopak Peter býva s obľubou predstavený ako starec, hoci bol od Ježiša starší len o pár rokov. Spoznáme ho podľa bielych kučeravých vlasov a sivej brady. V ruke drží zvitok. Zvyčajne na ňom býva napísané: „Ty si Mesiáš, syn živého Boha.“ Čo bola jeho odpoveď na Spasiteľovu otázku: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ A „Za koho ma pokladáte vy?" (Mt 16,13.15) Jeho modrý spodný odev, vypovedajúci o ľudskej krehkosti a slabosti, zakrýva zlaté rúcho. Kristus ho napriek jeho nedokonalostiam ustanovil za skalu, na ktorej sa vybuduje cirkev. Pozlátené bývajú aj liturgické predmety, príp. časti kňazských ornátov. 

Svätožiara oboch postáv sa vyznačuje detailnou zdobnosťou. Rovnaká je pre Petra a Pavla, pretože je Božským svetlom. Potvrdzuje to Vykupiteľ na hornom  okraji v strede. Z výsosti žehná dielo oboch hlásateľov radostnej zvesti, pretože cirkev nie je Petrova ani Pavlova, ale Kristova.

Na základe nášho stručného opisu ikony a jej obsahu, skúsme v najbližšej chvíle ticha kontemplovať nad svätosťou týchto dvoch mužov. Ako ikonopisec zobrazuje ich svätosť?

“Keď sa Svätý Duch zjednocuje s mysľou (...), hovorí svätý Anton Veľký,  “učí myseľ udržiavať telo v poriadku- všetko od hlavy po nohy: oči, aby hľadeli čisto, uši, aby počúvali v pokoji a nemali záľubu v klebetách, ohováraniach a ponosách: jazyk, aby hovoril iba to, čo je dobré (...): ruky, aby sa hýbali iba na pozdvihnutie pri modlitbe a na skutky milosrdenstva a štedrosti; brucho, aby sa ohľadom prijímania pokrmu a nápoja držalo na dolných limitoch (...): nohy, aby kráčali správne a chodili podľa Božej vôle. (...) Takto si telo zvyká na dobro a mení sa, pričom sa podrobuje moci Svätého Ducha, takže napokon do určitej miery dostáva účasť na tých vlastnostiach duchovného tela, ktoré má získať pri vzkriesení spravodlivých.”

Práve ikona nám zobrazuje toto pôsobenie milosti Ducha svätého. Pomocou farieb, foriem a čiar, pomocou symbolického realizmu, sa nám odkrýva duchovný svet človeka, ktorý sa stal Božím chrámom. Ten vnútorný pokoj a stav, o ktorom svedčia askétovia, sa na ikone tlmočí pokojom a vonkajším stavom: celé telo svätca, všetky detaily, dokonca aj vrásky a vlasy, odev a všetko, čo ho obklopuje, všetko je zjednotené, privedené k vyššiemu poriadku. Ide o viditeľné vyjadrenie víťazstva nad vnútorným chaosom a  rozdelením ľudstva.

Tieto detaily nezvyčajného vzhľadu, konkrétne orgány zmyslov, ktoré vidíme na ikone, tieto oči bez žiary, tieto uši neraz zvláštneho tvaru, nič tu nie je zobrazené naturalisticky. Dôvodom nie je neschopnosť nakresliť ich tak, ako ich vidíme v prírode. Ide o to, aby sa nám názorne zobrazilo telo, ktoré prijíma to, čo sa nepodriaďuje nášmu bežnému vnemu: okrem fyzického vnemu okolitého sveta prijíma vnem duchovného sveta. A ikona svojim nie naturalistickým jazykom tlmočí tento stav bez akýchkoľvek vášní. 

Inzercia

Každá ikona svätca ukazuje, v čom spočívalo jeho pozemské konanie, ktoré zmenil na duchovné úsilie. Či už ide o konanie cirkevné, ako je tomu v prípade biskupa či mnícha, alebo o konanie svetské, ako je tomu v prípade kniežaťa, vojaka lekára. Avšak ako v evanjeliu, aj tu sú všetky ľudské myšlienky, poznatky, zmysly a skutky ukázané v  svojom dotyku s božským svetom. V dotyku, vďaka ktorému sa všetky očisťujú- to však, čo sa nemôže očistiť, zhorí. Každý prejav ľudskej prirodzenosti, každé vyjadrenie nášho života, sa osvecuje a dáva zmysel. Rovnako ako keď zobrazujeme Ježiša Krista ako nám podobného vo všetkom okremu hriechu, tak zobrazujeme svätca ako človeka oslobodeného od hriechu. 

Odev na ikone si zachováva svoje vlastnosti a dokonale logicky zaodieva formy ľudského tela. Zobrazuje sa však, že oslávený stav svätca pred očami neskrýva, ale práve naopak zdôrazňuje ho. Vyjavuje dielo človeka a stáva sa akoby obrazom jeho odevu slávy, obrazom „rúcha neporušenosti.” 

Je prirodzené, že vnútorné naladenie človeka, zobrazeného na ikone, sa odráža aj na jeho pohyboch: svätci negestikulujú, ale stoja pred Bohom, konajú posvätne, pričom každý ich pohyb a tiež samotná poloha ich tela má sakramentálny, posvätný charakter. Svätec sa na ikone nenachádza kdesi v priestore, ale tu pred nami, obrátený k pozorovateľovi. Keď sa k nemu modlíme, musíme ho vidieť pres sebou, ako by sme sa s ním stretávali tvárou v tvár. Práve preto iba veľmi zriedkavo sú svätci zobrazení z profilu.

V spisoch svätých otcov i v životopisoch svätcov sa často stretávame so svedectvami o svetle, ktorým žiaria tváre svätých vo chvíli ich vyššieho oslávenia. Je to podobné tomu, ako žiarila tvár Mojžišova, keď zostúpil z vrchu Sinaj, tak že si ju musel zakrývať, lebo ľud nemohol toto žiarenie vydržať. Toto zjavenie svetla ikona odovzdáva svätožiarou alebo nimbom, ktorý je tiež dokonale presným názorným poukazom na určite zjavenie duchovného sveta. Svetlo, ktorým žiaria tváre svätcov a ktoré obkolesuje ich hlavu ako najdôležitejšiu časť tela, má prirodzene sférickú formu. Je zrejmé, že toto svetlo nemožno zobraziť priamo, preto jediným spôsobom jeho maliarskeho odovzdania je zobraziť kruh, akoby prierez tohto sférického svetla. Nejde o vztýčenie venca nad hlavou svätca, ale o poukaz na žiaru jeho tváre. Nimbus nie je alegóriou, ale symbolickým vyjadrením tejto skutočnosti. 

Ikona nám teda ukazuje oslávený stav svätca, jeho premenenú, večnú tvár. Zhotovuje sa však pre nás: je zrejmé, že sa svojim dohovoreným jazykom obracia na nás, lebo získavanie milosti Ducha svätého je úlohou pre každého člena cirkvi. Tvorivá úloha ikony sa neobmedzuje na učenie pravdám kresťanskej viery, ale má formovať celého človeka. Ukazuje originálne duchovné sprevádzanie na ceste kresťanského života a to konkrétne pri modlitbe. Keď sa modlíme pred ikonou alebo na ňu jednoducho hľadíme, máme pred očami stálu pripomienku toho, že “kto verí vo vzkriesenie svojho tela v súdny deň, musí ho chrániť pred poškrvením a čisté od každej nečistoty. Je to preto, aby sme pri modlitbe zatvárali dvere svojej duše a usilovali sa o to, aby sa naše telo s pomocou milosti Svätého Ducha učilo udržiavať sa v poriadku. Tak, ako  je tomu v prípade tela svätca zobrazeného na ikone: aby oči hľadeli čisto, uši počúvali v pokoji, aby “srdce nemyslelo na zlo.”


Ikonický podcast vzniká v spolupráci so spoločnosťou Hour a s galériou IKONY v Žiline, kde si môžete všetky ikony z nášho podcastu pozrieť osobne. Osobitne chcem poďakovať Milanovi Urbaníkovi a Matúšovi Ďuraňovi, ktorí obsahovo aj technicky pripravili túto epizódu. Sledujte nás ďalej na Spotify, SoundcloudApple podcast alebo na Facebook-u.

Zdroje:
USPENSKIJ, Leonid Alexandrovič. Ikona- okno do věčnosti. Pavel Mervart, 2019.ISBN: 978-80-907376-0-0
STRIŽEV, Alexander. Pravoslávna ikona, Kánon a Štýl I. Bernolákovo: Oto Németh, 2010. ISBN 978-80-89277-32-2
STRIŽEV, Alexander. Pravoslávna ikona, Kánon a Štýl II. Bernolákovo: Oto Németh, 2015. ISBN: 978-80-89277-55-1
ŠPIDLÍK, Tomáš; RUPNIK, Marko Ivan. Viera vo svetle ikon. Bratislava: Oto Németh, 2004. ISBN: 978-80-88949-69-6
NOUWEN, Henri. Modlitba s ikonami. Kostelní Vydří: Karamelitánske nakladatelství, 2012. ISBN 978-80-7195-577-1
SENDLER, Egon. Tajomstvá Krista. Bratislava: Oto Németh, 2008. ISBN 978-80-89277-08-7
SENDLER, Egon. Byzantské ikony Božej Matky. Bratislava: Oto Németh, 2006. ISBN  978-80-88949-91-2

Inzercia

Nechajte sa ikonami vtiahnuť do predsiene neba. Ikonický podcast Vás prevedie tajomným svetom ikon a priblíži Vám hĺbku ich duchovnej krásy. Každý týždeň predstavíme jednu ikonu, vysvetlíme jej pôvod, význam a poslanie, a spolu s ňou Vás pozveme do ticha kontemplácie a duchovného vnímania sveta. Ikonický podcast vzniká v spolupráci so spoločnosťou Hour a s galériou IKONY v Žiline, kde si môžete všetky ikony z nášho podcastu pozrieť osobne.

Inzercia

Odporúčame

Blog
VII. Ikona sv. Jána Krstiteľa(podcast)

VII. Ikona sv. Jána Krstiteľa(podcast)

Viete koľko ráz sa stratila a opäť našla hlava sv. Jána Krstiteľa? Alebo prečo sa na ikone zobrazuje aj tajomná postava sv. Jána vojaka? O Predchodcovi Ježiša Krista rozpovie náš špeciálny hosť, saleziánska sestra Monika Goliánová. Podcastom tradične sprevádza byzantológ Jozef Matula z filozofickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci.