Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
06. júl 2020

BUDÚCNOSŤ KDH

Prestaňme sa zaoberať sami sebou. Otvorme KDH...

Som svedkom založenia KDH. Vzniklo pred tridsiatimi rokmi v pivnici môjho otca, Ivana Čarnogurského staršieho. To, že som mal vtedy 30 a dnes 60 rokov, o niečom svedčí. V roku 1985 som opustil vtedajšie Československo, v novembri 89 som sa tak napoly vrátil, a dnes podnikám striedavo v Rakúsku aj na Slovensku. Ale svoje aktivity mám aj v ďalších štátoch. Uvedomujem si, že pre mnohých členov KDH som „ten mladý Ivan“. Aj s týmto vedomím som sa dlhé roky držal bokom od diania v KDH, teraz mi však dovoľte niekoľko úvah.

Začnem tam, čo som už spomenul. Podnikám a pohybujem sa v mnohých štátoch, sledujem tam politiku a aj médiá. Lebo bez toho sa ani mne žiť a podnikať nedá. Keď som na Slovensku, tak som potom dosť často prekvapený úzkym, akože „slovenským“ pohľadom na to, čo sa u nás deje. Pozerám sa však na to najmä v kontexte s tým, čo sa deje vo svete. A úpenlivo pritom premýšľam, ako sa vlastne na Slovensko pozerá KDH a ako Slovensko vníma KDH.

Covid 19 nám ukázal, ako sme všetci nielen v Európe prepojení, a aj to, akí sme vďaka tomu zraniteľní. Osobne dodávam, že aj silní.

Moja žena je Slovenka a žijeme striedavo pri Hainburgu a v Bratislave. Aj s našou početnou rodinou. Najďalej sa usídlila naša najstaršia dcéra. Vydala sa do Japonska. A najmladšia žije v Berlíne. Len synov mám verných slovenských Rakúšanov, hovoriacich rovnako dobre troma jazykmi. Vrátane dcéry Aničky, psychologičky.

Takže mám denne možnosť porovnávať to, ako sa napríklad zachovali dve vlády, ktorých sídla sú od seba vzdialené len niekoľko desiatok kilometrov v situácii, čo bola pre oba štáty takmer rovnaká. Slováci si rýchlo a disciplinovane nasadili rúška a zavreli hranice. Áno, pre našu rodinu to bol problém, ale dalo sa s tým žiť. Lenže potom prichádzajú tie porovnávania, ktoré oči vidia. Je rakúska pomoc podnikateľom a živnostníkom rýchlejšia, či menej byrokratická? Tam máme rovnaké korene ešte v Rakúsko-Uhorsku. Nehovorím, že problémy v Rakúsku neboli, ale nemali tam napríklad také elementárne lapsusy s informatizáciou spoločnosti, ako na Slovensku. Povstania na hranici sa nekonali. Zdravotníctvo v Rakúsku je vyspelejšie, školstvo zrejme rýchlejšie nabehlo na učenie z domu. A čo je rovnako dôležité – o všetkom, čo sa dialo, prebiehal celoparlamentný a v hlavných médiách aj otvorený spoločenský diskurz, z ktorého nikoho nevylučovali len preto, že patrí k nejakej politickej strane, komunite, prúdu... Antikoronárne opatrenia prechádzali v parlamente jednohlasne. Až neskôr sa začal z opatrení vybíjať aj politický kapitál.

Čo s tým má KDH? No, všetko.

KDH túto krízu, a tak to vyzerá, že zatiaľ jej prvú vlnu, pokojne prespalo. Po politickej prehre vo voľbách sa reflexne zakuklilo do seba. Kedy bude snem, kedy bude virologicky bezpečný? Kto bude predseda? Dva razy sme sa nedostali do parlamentu, umrieme na pandémiu, alebo to bude politicko-rituálna samovražda? Umrieme nebodaj na tú „bezpečnosť“? A to bolo KDH pritom „vďaka“ politickej prehre vo voľbách od riešenia pandémie oslobodené.

Doba je rýchla, žiada si rýchle odpovede. Bude Milan Majerský dobrým predsedom? Má na to všetky predpoklady. Mal by byť Alojz Hlina podpredsedom? Nemyslia si to mnohí a on je demokrat. Ako predseda odstúpil. Jeho dohoda o neútočení pred voľbami na partnerov, ktorí nie sú našimi prirodzenými partnermi, sa dnes po prehratých voľbách môže zdať politicky chybná. To, že chce teraz s Tomášom Druckerom vydávať opozičné noviny k Matovičovým vládnym novinám – to je taká jeho akčnosť. Či bude spoločensky a trhovo ocenená? To uvidí on sám.

Popravy predchodcov ale nikam nevedú. KDH si musí dávať pozor na personálnu spotrebu. Strany, ktoré vznikli z koncentrácie sa na jednu osobu, zanikali a zaniknú. Iba strany so širokou bázou schopných ľudí majú šancu prežiť zakľadateľov. Tu si však treba dať pozor. Ľudský kapitál je krehký. A v malom štáte s podkritickou masou ľudí, schopných intelektuálne, ale aj reálne pracovať na vysokej úrovni, o to viac. Ak sa nestane KDH kresťanským voči svojim členom, nech si škrtne v svojom názve K. Samotná demokracia nemusí byť spravodlivá. Stačí zachovať pravidlo zmeny. Ale kresťanská demokracia má o jednu dimenziu politiky vo svojej DNA naviac. Ako je potom možné, že má takú katastrofálnu personálnu politiku?

Potrebujeme radu starších? Áno.

Aj ja som starší. Mám už takmer 61 rokov, ale mám pocit, že okrem rady starších potrebujeme najmä radu kompetentných a rozhodných. A rozhodnutých niečo zásadné s KDH urobiť. Našou povinnosťou je vrátiť na Slovensko mladých, aby tu učili, liečili, skúmali... Keď som v Rakúsku, či keďsa motám inde po svete, nežijem v bubline. Pozorujem, vidím a spoznávam, posudzujem čo je reálne. Ľudia odchádzajú iba z bezperspektívnych krajín a regiónov. A strán. Povinnosťou rozhodných je na Slovensku a v KDH takéto miesto vykreovať. Nielen sa iba o tom morálne a filozoficky baviť.

Potrebujeme profilové témy. Potrebujeme aj prolife témy?

Určite áno, ale musia sa týkať celého obdobia ľudského života a všetkých ľudí, bez ohľadu na ich vierovyznanie, či národnosť. Pandémia nám ukázala, koľko sociálne zraniteľných a už aj zranených skupín tu máme. Vidíme, že zlé zdravotníctvo môže zabíjať. A buďme zároveň hrdí na slovenskú spoločnosť, keď dokázala uchovať životy aj bez účasti KDH vo vláde. To však aj niečo hovorí o humánnosti nášho politického okolia. Preto sa môžeme v oblasti prolife na našich politických súperov aj spoľahnúť. Inak povedané, v celospoločenskom konsenze je viac prolife ako v ideologickej radikálnosti a neznášanlivosti. Že by toto bola cesta pre KDH do budúcnosti?

Život síce začína u morálky, láskou medzi partnermi, ale potom beží profánne ďalej. Dospelý človek pracuje ako zamestnanec, alebo rovno podniká. Má byť KDH preto protagonistom  podnikania?

Určite áno. Pozrime sa však aj v tejto oblasti na rôzne diverzifikácie kresťanských prúdov. Aktuálne napríklad chýba pridelenie „licencie“ Zväzu kresťanských podnikateľov, takže ten je teraz, v čase bezprecedentného ochromenia hospodárstva a jeho postupného reštartu de facto nefunkčný. Musíme ho preto v ďalšom období oživiť. Aj s ohľadom na faktor nebúrania mostov.

Kde sú doterajší pôvodní užívatelia? Síce ostali bez licencie, ale žijú. Existujú. S dôrazom na vytvorenie dobrých podnikateľských podmienok doma a na budovanie kontaktov so zahraničím budeme potrebovať každú čestnú ruku. Lebo... inak zahynieme pod hranicou 5 percent. Donekonečna to ani v spoločnosti tak široko zakotvená strana, akou je KDH, nevydrží.

Inzercia

KDH sa musí otvoriť – smerom do vnútra aj smerom von. KDH musí ako hnutie poskytnúť platformu pre veľa prúdov.

Kresťanský znamená byť čestný, pracovitý, majúci zásady, minimálne tých 10 základných; byť sociálny, kultúrny, ale aj byť tolerantný a otvorený ku iným kultúram a názorom. Opustenie starozákonného princípu „Oko za oko, zub za zub“ urobilo spoločnosť humánnejšou. Humánny ale znamená byť taktiež sociálne výkonný. Nezabiješ znamená tiež, že ochranou sociálne cítiacej spoločnosti a zdravého životného prostredia zabezpečíme stav, kde nehynú ľudia na beznádej a príroda nehynie z dôvodu našej tvrdosti zmýšľania a bezohľadnosti konania. Rozvoj humánnej spoločnosti, veľmi usilovne produkujúcej špičkové výrobky, starajúcej sa o deti, chorých a starých, o spoločenské menšiny každého druhu aj farby, aj o tie dúhové. To je kresťanská spoločnosť.

Rôzne filozofie a kultúru samotnú nesmieme zabíjať svojou ideologickou neznášanlivosťou. A ak máme niektoré zásady, ktoré považujeme za neobíditeľné, tak ich žime. Ale nenúťme k tomu všetkých ostatných svojou opakovanou neoblomnosťou. Buďme živým príkladom, nie situačným katom. Stojí presadenie mojej predstavy o začiatku a konci života nad spoločenským konsenzom? Nad konsenzom sociálnej súdržnosti, fyzickej a vojenskej neagresívnosti, ekonomickej stability, bezbyrokratičnosti, bezkorupčnosti, právnej istoty a osobnej bezpečnosti? Je človek zabitý na ulici a zomierajúci kvôli škodlivinám v ovzduší menej zabitý, ako ten nenarodený?

Nie je skôr možné, že moju, našu neschopnosť dať odpovede – odborné, fundované odpovede na všetko spomenuté, skrývame za ideologickými nálepkami? A svojou hlúposťou zabíjame omnoho viac životov, nielen ľudských, než si vieme predstaviť?

Budovať spoločnosť a prevziať za spoločnosť aj politickú zodpovednosť znamená oveľa viac, ako ísť do kostola. Áno, ukážme, že chodíme do rôznych kostolov, ale aj to, že ísť do kostola nie je spoločenská a ani odborná diskvalifikácia pri riadení štátu. Áno, ukážme, že žiaden návrat do klerikálnych minulostí nielen že neplánujeme, ale je nám priam odporný. Sme hrdí kresťania 21. storočia a máme predstavu aj pre 22. až 30. storočie. Ale aj pre najbližších 10 mesiacov a 10 rokov. Poznáme históriu a ctíme si ju. Najmä preto, že história sa opakuje. Ale práve preto si z histórie vyberáme nielen pozitívne príklady, no aj negatívne poučenia. Neospravedlniteľné neospravedlňujeme. Osobné hriechy necháme na posúdenie druhým. Ale ich ani nezakrývame.

 Všetky moderné spoločnosti sa vedeli dostať vpred iba vtedy, ak sa vedeli aj verejne vyrovnať s chybami z minulosti. Takáto schopnosť nám dáva možnosť byť v súčasnosti aj v budúcnosti veľkými. Budovať pre spoločnosť perspektívy bez automatického iniciovania strachu okolia z nás a z našej účasti na správe vecí verejných.

Kým sa KDH dostane do pozície primárnej sily riadenia štátu, ešte prejde nejaký ten rok. Ak si však už dnes nevybudujeme personálne štruktúry, tak po sľuboch príde vo vláde pád. Netreba ísť ďaleko pre príklady.

Čo teda od KDH v kúte duše očakávam?

Že nový predseda a predsedníctvo zvládnu výzvy, ktoré som opísal. Tých úloh bude ešte omnoho viac. Preto nech vedenie KDH vykreuje orgány, zastávajúce  kresťanské hodnoty. Ale tie moderné. Nevracajme sa stále do rovnakej minulosti. Vážme a uchovajme si ľudí, ktorí už niečo zvládli.

Poďme však odvážne vpred. Neotvárajme nútene dvere pre odídencov, ale ich ani za nimi nezatvárajme. Avšak každý, kto má súdnosť skúseného človeka, nech odovzdá primerane svoj um a sily v prospech hnutia. Každý nemusí byť prvý. Ale ten prvý musí vedieť všetkých ostatných zaintegrovať a poskytnúť im zmysel bytia v KDH.

Počúvať a byť počúvaný. Konať a vedieť konať v súlade s druhými. Poznať regióny a žiť s nimi. Lebo 90 percent Slovenska nie je Bratislava.

Byť však taktiež previazaný s centrom vlády a mať pevné putá až do Bruselu, to je príkaz doby. Mať už skúsenosť vo výkonných, aj v samosprávnych funkciách bude posvätením budúceho predsedu, predsedníčky?

Všetko je otvorené, spoločnosť je otvorená, bude takým aj KDH po sneme...?

 

Ivan Čarnogurský ml.

Odporúčame

Blog
Múdre a pochabé panny slovenské

Múdre a pochabé panny slovenské

Ježišove podobenstvo je dnes aktuálnejšie, než keď bolo adresované vtedajším židovským poslucháčom, veď sa týka posledných časov. A prehovára ľuďom aj na Slovensku. Nie je neobvyklé, že ktosi označí niekoho za pochabého, zosmiešni ho na sociálnych sieťach, ohovorí, ale to, kto je naozaj múdrou a kto bláznivou pannou sa ešte len uvidí.