Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
05. júl 2020

Život s Bohom ako veľké dobrodružstvo

Veľmi často sa medzi vedúcimi u nás v Saleziánskom diele zamýšľame, ako ponúkať mladým dobrú duchovnosť tak, aby o ňu spontánne začali prejavovať záujem. Často sa boríme s nechuťou chodiť na sv. omšu, alebo sa modliť. Uvedomil som si však, že je to často aj nesprávnym pochopením daných úkonov. Mnohí mladí si nevedia predstaviť, čo to znamená pustiť Boha do svojho života a mať s Ním vzťah. Toto tajomstvo sa dá len ťažko vysvetliť slovami, musí sa prežiť. No napriek tomu túto skúsenosť zažívajú mnohí a nie je vôbec ojedinelá. Stačí k tomu často len otvorený postoj srdca a pripustenie, že náš život nie je iba náhoda.
Život s Bohom ako veľké dobrodružstvo

Počas posledných rokov som sa naučil byť citlivejší na Boží rukopis v mojom živote. Nemyslím tým hľadanie Božej vôle za všetkým, čo sa mi stane. Veľa krát by to mohlo viezť skôr k poverčivosti ako k lepšiemu vzťahu s Otcom. Mám na mysli skôr poznávanie, čo mi Boh hovorí a kam ma vedie. Učím sa chápať, ako som isté veci v mojom živote dokázal. No a napriek tomu, že sa mnohé zmeny diali aj mojou zásluhou, sám viem, že som dosť slabý na to, aby som všetko zvládol len vlastnými silami.

Naučil som sa, že keď prestávam rozprávať s Bohom v tichej modlitbe, strácam kontakt s tým, čo sa v mojom živote deje. Zabúdam sa pýtať, či idem naozaj správnou cestou. Či nie je v mojom okolí niekto, kto potrebuje moju pomoc alebo potešenie. Či to, čo robím, je správne a naozaj slúži na dobré. Alebo že či ma už úplne neovládol môj egoizmus, ktorým sa veľmi často zvyknem riadiť. Modlitba môj život premieňa a dáva mi inú perspektívu. Už sa nezamýšľam len nad tým, čo ešte chcem zažiť, ale učím sa byť aj vďačný za svoju minulosť. Dokážem sa z nej učiť, lebo verím, že sa mi tie veci nediali náhodou. Poznávam hlbšie seba, svoje dary, povahu a nachádzam nové cesty, ako byť lepším človekom.

Sv. Omša je pre mňa najintímnejším stretnutím s Bohom. V nej aj bez môjho väčšieho pričinenia dostávam veľa milostí, ktoré ma formujú a robia lepším. Každou jednou obetovanou omšou za druhého sa stávam všímavejším a ľudskejším. A keď mi je najhoršie, viem v nej nájsť takú veľkú útechu, akú mi nedal ani najlepší priateľ, rodič, partnerka, pohár vína ani najazdených 100 km na bicykli. Jednoducho nedá sa to prirovnať k ničomu, čo viem nájsť v tomto svete.

Tento blog píšem po návrate z akcie, kde som robil animátora pre deti vo veku 15 - 19 rokov. Venujem sa tejto službe síce už asi 10 rokov, no môj pohľad na ňu dozrieval postupne. Najprv som to robil kvôli partii, potom kvôli potešeniu, lebo ma to bavilo. Neskôr som si uvedomil, že ma tento druh služby napĺňa hlbšou radosťou a dokážem si cez ňu prehĺbiť aj svoju vieru. No až neskôr mi došlo, že to nemá byť ani tak o mne, ako o Bohu a o tých, ktorí sú mi zverení. Začal som vnímať túžbu robiť všetko nezištne a viac v skrytosti, venovať sa viac chudobným ako tým, ktorí majú všetko, čo potrebujú. Táto zmena srdca sa neudiala hneď, ale prispeli k tomu mnohé udalosti. Môj posun vo vnímaní animátorstva je len jednou z mnohých zmien, ktoré píšu môj životný príbeh. A tiež vnímam v tomto príbehu Boží rukopis.

Pred nedávnom som začal hrať v kapele. Učím sa asi rok hre na bassovej gitare. Hudbe som sa venoval už v mladšom veku, ale potom som mal niekoľkoročnú prestávku. Nápad hrať na basse sa rozvíjal postupne, no musím pripomenúť, že svoj prvý nástroj som si kúpil už pred 6timi rokmi. Takmer vôbec som na ňom ale nehral. No keď som pred rokom uvažoval, ako nasýtiť moju túžbu po hudobnom vyžití, prirodzene som siahol po nástroji, čo som mal doma. A po roku intenzívnej práce sa mi úplnou náhodou objavila príležitosť vyskúšať zahrať si v kapele, ktorá hľadala bassáka a nevedela ho nájsť. Tiež som z toho cítil vymodlený Boží dar a taký malý dôkaz Božej dobroty. Rovnako, ako to bolo s Regimentom, ktorý bol mojou prvou hudobnou skúsenosťou. Ako mladý chalan som hľadal možnosť robiť to, čo ma baví (DJing) v prostredí kompatibilnom s mojími hodnotami. O existencíi kresťanského rapu som ani len netušil. O to viac ma prekvapilo, keď som po jednej úprimnej modlitbe narazil na populárnej hudobnej stránke venovanej Hip-Hopu práve na rapera, ktorý hovoril o Bohu. Netrvalo dlho a semienko nového projektu vzrástlo na novú rap/hip-hop skupinu, ktorá mala úspech.

O ďalšom z mojich príbehov som napísal aj v jednom mojom staršom blogu. A mohol by som pokračovať ďalej. Táto perspektíva vidieť za mojou minulosťou Božie dielo dáva môjmu životu nádych naozaj dobrodružnej knihy. Uvedomujem si, že viera je dar, ktorý úplne mení pohľad na život. Tak aj všetko to, čo nám cirkev ponúka, už nevnímam ako záťaž, ale ako prostriedok poznávať Boha ako niekoho, komu na mne naozaj záleží. Oslobodzuje ma to od zbytočného tlaku, ktorý prináša spoliehanie sa len na svoje sily. Paradoxne vnímam, že tak dokážem omnoho viac. V tomto kontexte si vždy spomeniem na situáciu rehoľných sestier, ktoré sa sťažovali Matke Tereze, že nestíhajú. Spýtala sa ich koľko sa modlia a keď odpovedali, poradila im, že nech sa teda modlia ešte viac. A presne to je moja skúsenosť - čas strávený s Bohom nikdy nie je premrhaným. Naopak dáva mi silu zvládnuť aj to, čo by som inak nevedel a stíhať aj to, čo by som inak určite nestíhal.

Každý z nás má rád príbehy - či už tie rozprávkové, so šťastným koncom, hrdinské, alebo aj úplne bežné o ľuďoch, ktorí dokázali byť dobrými tam, kde boli. Kebyže sa pýtame mladých, mnohým z nich určite učaroval napr. Pán Prsteňov alebo Narnia, iným zase Forrest Gump alebo Milionár z Chatrče. Čo majú tieto príbehy spoločné je to, že sú nevšedné, dokonca až zázračné. Pre mňa osobne je život s Bohom presne takým príbehom. A veľmi si želám, aby ho každý človek objavil a naučil sa ho žiť spolu s naším nebeským Otcom. To nie je nuda, ale naopak veľké dobrodružstvo. A za toto poznanie som Jemu, saleziánom a mojím blízkym vďačný.

Inzercia

Odporúčame

Blog
Boh v spoločnosti

Boh v spoločnosti

Niekoľko týždňov až mesiacov rieši naša spoločnosť obnovené spory medzi konzervatívcami a liberálmi, niekedy prezentované nie úplne správne ako spory medzi kresťanmi a zvyškom „sveta“. Neštítili sme sa zatiahnuť na pomyselné dno vyjadrovania, keď na jednej strane označujeme ľudí ako tmárov a posielame ich do stredoveku, na druhej strane bez hanby ignorujeme iné pohľady na život. Veľmi často mám pocit, že mnohé názory a domnienky vychádzajú z hlbokého nepochopenia druhej strany, ku ktorému dochádza hlavne kvôli absencii dobrého dialógu a schopnosti počúvať. Dovolil som si nahliadnuť z mojej perspektívy na tieto spory a trocha ukázať, aké súvislosti v daných veciach vidím ja.

Blog
Hodnotový Kollár a SMER za Kuffu?

Hodnotový Kollár a SMER za Kuffu?

Kauza Kollárovej diplomovky ohrozila jednotu „protikorupčnej“ vládnej koalície. Zviditeľnila pochybnú morálnu úroveň niektorých jej členov aj biedu slovenského školstva, ktoré sa napriek mnohým kvalitným učiteľom zdá byť podobne choré ako Justícia. „Autentickí“ kresťania, ktorí v mene hodnotovej politiky útočili na KDH a pomohli polygamnému Kollárovi do kresla šéfa parlamentu mlčia. V aktuálne najčítanejšom blogu na Postoji poslanec za SMER Podmanický kritizuje médiá, a chváli kňaza Kuffu, ktorý Kollára tiež podporil.