Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
04. júl 2020

Dary a jednota

Spomienka na „Solúnskych bratov“ sv. Cyrila-Konštantína a Metoda sa v našej krajine viaže na termín 5. júl. Tento deň sa slávi tak zo strany štátu, ako aj Katolíckej Cirkvi. Rímskokatolícka liturgia nám z tejto príležitosti ako druhé čítanie ponúka začiatok 4. kapitoly Listu Efezanom.
Dary a jednota

Bratia, prosím vás ja, väzeň v Pánovi, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo, so všetkou pokorou, miernosťou a zhovievavosťou. Znášajte sa navzájom v láske a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja. Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania. Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst. Jeden je Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, preniká všetkých a je vo všetkých. Ale každý z nás dostal milosť podľa miery, akou nás obdaroval Kristus. On ustanovil niektorých za apoštolov, niektorých za prorokov, iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov, aby pripravovali svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela, kým nedospejeme všetci k jednote viery a poznania Božieho Syna, k zrelosti muža, k miere plného Kristovho veku. (Ef 4, 1-7. 11-13) Zdieľať

V rámci listu sa jedná o začiatok jeho druhej časti, ktorá má tzv. parenetický, teda náukový charakter. Autor listu v ňom podáva čitateľom praktické rady, ako dobre kresťansky žiť. Náš vlastný úryvok by sa dal zhrnúť do témy povzbudenia k jednote kresťanského spoločenstva.

Jednota spoločenstva sa tak odvádza od jednoty, ktorú obsahuje a chce samotný Boh. Zdieľať

Apoštol najprv povzbudzuje k vzájomnému sa podriaďovaniu. K tomu majú slúžiť čnosti pokory, miernosti, zhovievavosti a najmä lásky. (v. 2) Výsledkom takejto jednoty je pokojné vzájomné nažívanie. Autor toto vyzdvihuje ako jeden zo znakov pravého kresťanstva. Na pohľad rady vychádzajúce z čisto svetského zmýšľania sú ďalej podložené aj teologicky. Predstavujú ich výroky vo veršoch 4.-6., ktoré tvoria akési vyznanie. „Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania. Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst. Jeden je Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, preniká všetkých a je vo všetkých.“ Jednota spoločenstva sa tak odvádza od jednoty, ktorú obsahuje a chce samotný Boh. Ak majú všetci kresťania na svojej životnej púti ten istý cieľ, tak sa potom logicky nemôžu od seba oddeľovať, ale skôr sa postupne navzájom zbližovať.

Dôvodom na roztržky by, podľa druhej časti úryvku (v. 7-13), ďalej mohla byť realita fungovania Cirkvi. Ako vyplýva z obsahu, v čase spísania listu v spoločenstvách existovali rôzne formy darov, funkcií či úradov. Ich pôvod môžeme badať dokonca už aj v autentických Pavlových spisoch (napr. 1 a 2 Kor). Riešením podľa autora Listu Efezanom ale nie je ich zrušenie. Práve naopak. Je to tak podľa Božej vôle. Ako argument sa prikladá upravená citácia z gréckej verzie Starého Zákona. „Do výšav vystúpil, so sebou vzal zajatcov, ľuďom dal dary.“ (Ž 68,19) Túto časť, však, spolu s akýmsi rabínskym výkladom verša (Ef 4,8-10), liturgické čítanie vynecháva.

Na druhého sa netreba dívať v duchu porovnávania, ale v duchu lásky a zjednocovania sa. Zdieľať

Boh tak podľa svätopisca nechce uniformitu kresťanov. On sám je pôvodcom rozličných darov a postavenia aj v kresťanskom spoločenstve. Problém tak nie je v tom, že každý v Cirkvi je iný. Rozdelenie nastáva vtedy, ak si niekto svoju jedinečnosť vyloží voči druhým ako nerovnosť pred Bohom. Je pravda, že realita kresťanom vtedy a aj dnes ukazuje niečo iné. No aj s tým Apoštol počíta. Táto jednota nenastáva z okamihu na okamih. Vyžaduje si dlhodobý proces. Doslova sa hovorí o „budovaní Kristovho tela“ (v. 12). Každý je preto pozvaný najprv rozpoznať svoje jedinečné postavenie a dary (schopnosti). Potom je potrebné, aby sme toto zapojili do služby pre druhých, čoho dôsledkom má byť približovanie sa k vytýčenej ideálnej jednote. Na druhého sa netreba dívať v duchu porovnávania, ale v duchu lásky a zjednocovania sa.

Odrazom týchto ideí sú isto aj byzantskí misionári Konštantín a Metod. Zdieľať

Odrazom týchto ideí sú isto aj byzantskí misionári Konštantín a Metod. V kresťanstve sa dávajú za príklad ako mosty na budovanie jednoty medzi kresťanským západom a východom. Išlo o mimoriadne nadaných ľudí. Svoje dary a postavanie však nepoužívali na podmanenie iných, či získanie moci. Odovzdávali vieru, kultúru a vzdelanosť každému, kto ich o to požiadal. Pritom sa v rámci vtedajšieho kresťanstva neštítili s nikým spolupracovať.

Inzercia

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Foto: wikimedia

 

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.abuke.sk

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.