Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
01. júl 2020

Boh áno, Cirkev nie?

Prečo by sme vrátane Boha mali veriť aj Cirkvi.
Boh áno, Cirkev nie?

Populárna filozofia „Boh áno, Cirkev nie“ si rozvinula svoje siete najmä u mladých ľudí. Ide často o ľudí, ktorí majú za sebou tradičnú výchovu v tradičnej katolíckej/kresťanskej rodine. Duchovný život má svoje víťazstvá, pády aj križovatky. Na pomyselnej križovatke sa skôr či neskôr ocitne viera každého človeka. A tak pre najrozličnejšie dôvody sa mnohí rozhodnú opustiť tradičné prežívanie viery. Viera sa v tomto ponímaní stane nepotrebným príveskom, folklórom. A katolícky folklór už dnes sotva niekoho osloví.   

Za mottom „Boh áno, Cirkev nie“ vidím dva základné dôvody, aj keď určite neide o jediné. Prvý je v istom zmysle pochopiteľný. Je to viera, ktorá sa rozbije o cirkevné múry. Odpor voči Cirkvi. A ani nie tak voči Cirkvi, ako voči jej predstaviteľom. Cirkev je aj Božím zrkadlom a ak Cirkev neplní svoju misiu a neodráža dostatočne Boží charakter, papierových katolíkov to pomerne rýchlo odradí. Tento sklamaný postoj by sme mohli vyjadriť slovami: „Neverím Cirkvi, pretože jej ľudia sú takí a takí.“ 

Druhým najčastejším dôvodom, prečo ľudia neveria Cirkvi je extrémny indvidualizmus. Ži a nechaj žiť. To je postoj, ktorý neraz priamo odporuje tomu, čo učí a vyznáva Cirkev. Pohodlnejšie je byť sám sebe pastierom a kazateľom, ako počúvať kňazov. Je pohodlnejšie v živote voliť ľahšiu cestu, ktorá vedie tam, kam vedie, ako úzku (nie však úzkostlivú), ktorá vedie do života.

Prečo teda verím aj v Boha, aj v Cirkev? Verím, že podobne ako mal Ježiš, aj Cirkev má dve prirodzenosti: ľudskú a božskú. Kým prvá je slabá a krehká, druhá je slávna a nepremožiteľná. Cirkev je v sociologickom chápaní spoločenstvo ľudí s najrozličnejšími povahami, myslením, prežívaním a správaním. Spoločenstvo ľudí so všetkými plusmi a mínusmi. Napokon, v tomto svete nech by sa niekto akokoľvek námahal, nenájde dokonalé spoločenstvo.

Za postojom „Boh áno, Cirkev nie“ sa často skrýva aj falošné vnímanie Cirkvi ako elitárskeho spolku, do ktorého patria tí lepší, duchovnejší, morálnejší. Človek zvonku môže byť v očakávaní, že tí kresťania by mali byť nejako lepší než ostatní. Je to v istom zmysle pravda, no faktom a realitou však zostáva to, že kresťania sú iba ľudia, ktorí potrebujú Boha. Uvedomujú si svoju slabosť a hriešnosť, ktorá ich robí odkázaných na Boha. Jedine Boh je svätý a dokonalý. Človek (a aj kresťania sú ľudia) je hriešny a slabý. 

Inzercia

Cirkev nie je teda vitrína svätcov, ale nemocnica pre chorých. Kresťania si uvedomujú svoju základnu chorobu a tá je vlastná hriešnosť. Cirkev nie je v prvom rade sociálnou či charitatívnou inštitúciou, ale inštitúciou, ktorá vďaka siedmym sviatostiam sprostredkúva potrebnú liečbu, aby sa človek dostal do neba. Cirkev je mostom do neba. Prináša posvätenie a spásu človeka. Človek sa aj vďaka Cirkvi nestáva iba katolíkom zapísaným v krstnej matrike, ale plnohodnotným Božím synom, Božou dcérou. Toto je skutočná identita kresťana: radostné a slobodné vedomie toho, že patrím Bohu a že to nezmení ani moja vlastná obmedzenosť a hriešnosť.

Ľudia často odmietajú Cirkev aj kvôli individualistickému chápaniu viery: „vystačím si len ja a Boh, ľudí nepotrebujem.“ Je však tento postoj oprávnený? Nie, ba dokonca nie je ani prirodzený. Človek je tvor spoločenský a mohli by sme povedať, že to platí aj vo viere. Viera nie je iba individuálnou záležitosťou, je záležitosťou spoločnou, zdieľanou. V konečnom dôsledku, aj Boh je vo svojej podstate spoločenstvo troch osôb. Boh je sám spoločenský, nie samotár. Individualistická interpretácia viery nie je kresťanskou interpretáciou, je skôr odrazom prevládajúceho spoločenského trendu: „žiť si pre seba.“   

Niektorí sa pýtajú, že čo mi môže ešte dnes povedať Cirkev? Čo mi môže dať? A niekedy je lepšie sa opýtať: Čo ja môžem priniesť Cirkvi? Ako môžem cirkevnému spoločenstvu pomôcť?   

Titulný obrázok 
https://www.tripadvisor.sk/Attraction_Review-g186338-d3445646-Reviews-St_James_s_Roman_Catholic_Church-London_England.html

Inzercia

Zaujímam sa o kresťanskú vieru vo vzťahu k spoločnosti, rozumu a vede. „Každý človek sa môže stať kresťanom, ale iba ten, kto sa ním skutočne stane, je bratom.“ (Joseph Ratzinger, Úvod do kresťanstva) Kontakt: bloger.kc@gmail.com

Inzercia

Odporúčame

Blog
Radostný príchod Pánovej Archy

Radostný príchod Pánovej Archy

Evanjeliový úryvok sviatku Návštevy Panny Márie (Lk 1, 39 – 56) približuje radostné stretnutie dvoch matiek v požehnanom stave. Staršia Alžbeta blahoslaví svoju mladšiu príbuznú Máriu, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán. Udalosť obsahuje odvolávky na starozákonné texty.