Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
01. júl 2020

Quo vadis, Domine?

Pýta sa z horiaceho Ríma odchádzajúci Peter Ježiša z Nazaretu, smerujúceho k druhému ukrižovaniu, v kultovom Sienkieviczovom románe.
Quo vadis, Domine?

Keby som hľadala darček pre dospievajúce dievča tá kniha by bola jednou z prvých volieb. Do budúcna mám tri pokusy či si to prečíta aj chlapec.

Myslím, že každý kto trochu pričuchol ku kresťanstvu mi dá za pravdu, keď napíšem, že byť kresťanom/kresťankou znamená byť aj ukrižovaný/ukrižovaná.

Niekomu stačí pre život snažiť sa byť v súlade s Desatorom. Pre niekoho je desatoro len vstupnou bránou k životu v plnosti, k Ježišovej Reči na hore, k blahoslavenstvám, k jeho veľkňazskej modlitbe po ustanovení Eucharistie pred svojim umučením, s nevyhnutným „Milujte svojich nepriateľov“.

Pre záujemcov o kresťanstvo by som okrem Sienkieviczovho Quo Vadis, odporúčala pozrieť si aj nie tak dávno natočený film o sv. Pavlovi. Inak, Quo Vadis má tiež svoju nezabudnuteľnú filmovú podobu.

Pamätám si dodnes, ako som v knižnici, zrejeme niekedy po revolúcii, ako možno dvanásťročné dievča natrafila na Solženicynove Súostrovie Gulag. Zvládla som len prvý diel, všetkým tým schémam NKVD som len s ťažkosťami rozumela, o to ľahšie bolo pochopiť aký neľudský režim panoval v ZSSR. Navždy som znenávidela komunizmus a všetky jeho klony.

V tom istom čase som čítala i Bulgakovovho Majstra a Margarétu. Ostal mi z toho smutno-krásny pocit v duši. Už si len matne spomínam o čom to bolo.

Len pred pár dňami sme si pripomenuli okrúhle výročie popravy Milady Horákovej. Stojí za to pozrieť si dokument z monster procesu, ktorý komunistická mašinéria natáčala ako propagandu. Namiesto toho sa z toho stal trvalý záznam typického komunistického zločinu.

Našla som sa v Encyklike Benedikta XVI. Deus Caritas est. Je pre mňa vzácne, keď to čím chcem žiť (ani z ďaleka sa mi to nedarí), to čo cítim, to čo si myslím, to k čomu sa snažím priblížiť, nachádzam v dielach velikánov. Ten kto hľadá pravdu, keď k nemu prichádza, keď sa mu odhaľuje, musí sa jej pokloniť  a vzdávať jej chválu, podobne ako to robí C.S. Lewis vo svojej Kozmickej trilógii v závere Pelerandry. Thulkandra je ešte predo mnou.

Ján Čarnogurský schytáva veľa kritiky ba až ponižovania a dehonestácie od slovenskej spoločnosti za svoj príklon k Putinovmu Rusku. Ja nemám kapacitu, jazykové vybavenie a asi ani prílišný záujem poctivo sledovať dianie vo svete a zahraničnú politiku. Môj pocit mi ale dlhodobo hovorí, že až s odstupom času pochopíme, a uvidíme, že možno aj vďaka angažovanosti Jána Čarnogurského je život v strednej Európe zatiaľ bezpečný.

Inzercia

Hľadala som príhovor, ktorý Vladimír Palko predniesol, keď prvý krát kandidoval na post predsedu KDH, 16.6.2007. Našla som len svoje staré blogy, preto viem ten dátum. Z mojich blogov mi vychádza, že ten prejav stál za to. Len potom nastal tzv. „ťah Morovičom“,  ani mne to meno nič nehovorí, viem ho len preto, že som si prečítala svoj starý blog, z toho času, bol to okrem Vladimíra Palka a Pavla Hrušovského vtedajší tretí kandidát na predsedu KDH. Všetky opodstatnené emócie, ktoré Vladimír Palko svojim prejavom vtedy vzbudil, prejav Moroviča schladili. Zvíťazil Pavol Hrušovský.

S väčším množstvom ľudí z prostredia KDH som prišla do kontaktu len raz, keď ma kamarát pozval na výstup na Ďumbier. Vandráčke netreba dvakrát hovoriť. Okrem toho, že sme boli na Ďumbieri a že tam bol kňaz (don Anton Červeň), ktorého si vážim a pár politikov (Anna Záborská, Daniel Lipšic, Ján Čarnogurský), ktorých si vážim a Svätá Omša, to bolo otrasné. Vtedy, pred asi dvadsiatimi rokmi, sa (možno len niektorí, no práve tí s ktorými som sa rozprávala) mladí KDHáci, prišli opiť a opití splietali o svojej budúcej moci.

Viac ako to, kto sa do KDH nevrátil, či z neho odišiel, stojí za povšimnutie to, kto sa do KDH vrátil či vstúpil, a ako vystupoval v časoch keď Ján Čarnogurský spolu s Vladimírom Palkom a Annou Záborskou toto hnutie zachránili pred rozpustením v Dzurindovo-Šimkovo-Miklošovom SDK. Kde by bola dnes Slovenská republika nebyť vtedajšieho KDH? Predpokladám, že sa dočkám odpovede, že tam, kde ju dnes Ján Čarnogurský vidí.

Nie.

Mali sme tu vďaka Čarnogurskému KDH čas, keď bývalí eštebáci museli chodiť po kanáloch a korunní svedkovia zločinov sa mohli v Maďarsku nadýchnuť.

 

Zdroj obrázka - staroknih.sk

Odporúčame

Blog
Radostný príchod Pánovej Archy

Radostný príchod Pánovej Archy

Evanjeliový úryvok sviatku Návštevy Panny Márie (Lk 1, 39 – 56) približuje radostné stretnutie dvoch matiek v požehnanom stave. Staršia Alžbeta blahoslaví svoju mladšiu príbuznú Máriu, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán. Udalosť obsahuje odvolávky na starozákonné texty.

Blog
Milí kresťanskí politici v OĽaNO, zaspali ste?

Milí kresťanskí politici v OĽaNO, zaspali ste?

Inak si asi neviem vysvetliť to ticho okolo káuz Borisa Kollára, ktorý zvláda zásobovať verejnosť kauzami v závratnejšom tempe, ako Ficova vláda. Inak si neviem vysvetliť vaše ticho pri pokryteckom konaní Vášho predsedu, ktorý pred voľbami vykrikoval, že on ticho nebude a že nebude tolerovať politiku našich ľudí. Na toto ste šli do politiky? Aby ste boli ticho, kým si mafiánske milenky, plagiátori, príživníci, ktorí sa živia pripomienkovými konaniami pri veľkých stavbách a nominanti SNS, proti ktorým OĽaNO usporadúvalo tlačovky, obsadzujú posty a pokračujú v šafárení? Myslíte si, že na toto Vás ľudia volili? Toto znamená byť kresťanom v politike? Byť ticho, keď sa deje neprávosť?