Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
27. jún 2020

G. K. Chesterton - Teória tyranie

V poslednej dobe som dospel k určitej teórii o povahe tyranie. Môže byť správne, alebo nesprávne, ale myslím, že je to minimálne hodné uváženia v súvislosti s veľmi zaujímavou záležitosťou. Ak sa na to pozrieme z nadhľadu, všeobecná teória tyranie bola takáto: Ľudia počas storočí trpeli pod ťarchou systému, až kým sa proti nemu nevzbúrili.
G. K. Chesterton - Teória tyranie

Ale myslím si, že u ľudí to bolo v skutočnosti úplne naopak: vzbúrili sa proti systému, pod ktorým netrpeli. Ale ide o tak jemne zamotanú záležitosť, že si ju dovolím vysvetliť pomocou príkladu.

 

Pozrime sa, iba ako argumentačné príklady, dve povstania proti tyranii, ktoré sú najviac zdôrazňované v modernej literatúre - povstanie v Anglicku v sedemnástom storočí a Francúzsku revolúciu. Podľa všeobecnej teórie by mal byť Karol I. dedičom minimálne dvadsiatich neznesiteľných tyranov. Pravdou je, že bol dedičom jedného znesiteľného tyrana (ktorý v útlaku nebol veľmi efektívny) a po ňom sa diali veci inak. Kráľovná Alžbeta nebola ťažko znášaná, ani tolerovaná. Viac ako to, ona bola obdivovaná. Aj gavalieri, aj puritáni sa na jej dobu pozerali (väčšinou pravdepodobne pomýlene, čo je viac ako isté) ako na slnovrat slávnej monarchie.

 

V krátkosti, anglickí puritáni sa nevznúrili proti starému systému; bol všetkým, len nie starým. Aj keby bol Karol I ešte horším kráľom, akým v skutočnosti bol, nemal dostatok času, aby vytvoril úplnú a krutú tradíciu, ktorá by prekonala alžbetínsku. Niekoľko rokov predtým, ako Karolovi sťali hlavu by väčšina angličanov umrela preto, aby na Alžbetinej hlave zostala koruna. Ak sa pozriete na prípad Francúzskej monarchie pre Francúzskou revolúciou, nájdete rovnakú vec. Krátko pred revolúciou bola monarchia všeobecne prijímaným symbolom Francúzska. Kráľ, ktorý tu bol pred Ľudovítom „Gilotínovaným“ bol Ľudovítom „Milovaným“. Monarchia (vo Francúzsku, rovnako ako aj v Anglicku) sa stala najnepopulárnejšou vecou čoskoro potom, ako bola tou najpopulárnejšou. Nebola to slabosť, ani dlhý úpadok. Porážka nasledovala čoskoro po jej prvom víťazstve. Karol I. nebol posledným anglickým tyranom. Bol prvým Anglickým despotom - ibaže ďalší už po ňom neprišli. Povzbudený aroganciou a populariou Alžbety, ktorá stála za patriotizmom a protestantizmom, rovnako ako aj za porážkou Španielska sa Karol pokúsil pracovať s Alžbetínskym Anglickom, len aby zistil, že neexistuje. Nebolo príliš staré na to, aby sa udržalo, bolo príliš nové na to aby vydržalo. Ľudovít XVI nebol posledným v rade nepopulárnych kráľov. Práve napak, bol prvý v rade populárných kráľov, ktorý sa stal nepopulárnym.

 

Môžem to vysvetliť iba mojou súkromnou teóriou tyranov, ktorá je takáto. Ľudia sa nebúria proti starému, oveľa skôr sa vzbúria proti novému. Obrátia sa proti niečomu, keď zistia, že ich to dostalo do pasce. Vzbúria sa (a veľmi správne) proti niečomu, čo bolo populárne. Nenávideli Karola I. pretože milovali Alžbetu. Zabili Ľudovíta XVI pretože boli zabíjaní pre Ľudovíta XIV. V skutočnosti sa asi takto dá vysvetliť nezmyselná fráza o nestálosti davu. Znamená to, že človek z nižších vrstiev spozná skôr, ako iní ľudia, že ho nalákali do pasce. Anglicko sa išlo zblázniť od radosti z monarchie, pretože španielska Armada nedobyla Anglicko. A potom Anglicko náhle postihol šialený hnev, pretože spoznalo (po vzrušujúcej medzihre), že Anglická monarchia dobyla Anglicko. Unikli sme z klepca španielskeho kráľa Filipa a sadli sme na lep Alžbete a potom sme rozbili pascu Karola I.

 

Inzercia

Toto je najpodstatnejší znak tyranie: je stále nová. Tyrania stále vstúpi cez nestráženú bránu. Tyran je stále plachý a nenápadný. Tyran je stále zradca. Stále prichádza pod zámienkou, že chce chrániť to, čo ľudia skutočne chcú chrániť - náboženstvo, verejnú spravodlivosť, alebo národnú hrdosť. Muži, ktorí stáli na stráži proti Armade nekontrolovali kráľa a to posilnilo monarchiu. Neskôr, keď boli na pozore pred kráľom, posilnili tým aristokraciu. Neskôr, keď zaútočili na aristokraciu, nedávali si pozor na obchodných magnátov, ktorí pomáhali bojovať proti aristokracii a ktorých by niekto mal kontrolovať. Neexistuje niečo také ako staré tyranie, rovnako ako sotva nájdete čosi ako staré povery.

Z týchto faktov histórie plynie jedno poučenie. Keď hľadáte tyranov, nehľadajte ich medzi tými, ktorí utláčali ľud v minulosti - nie sú medzi kráľmi, kňazmi, ani medzi vojakmi. Ak to robíte, iba hľadáte španielsku Armadu a za ten čas sa Anglicko mení na tyraniu za vašim chrbtom. Monarchia bola kedysi zástancom ľudu, ale obrátila sa proti nim. Pamätajte, že aj noviny sú zástancom ľudu, ale môžu sa proti nim ľahko obrátiť. Ktokoľvek bude novým tyranom, určite nebude nosiť rovnakú uniformu ako ten starý.

 

Preklad: Igor Čonka

www.zabudnuteknihy.eu

Text neprešiel redakčnými úpravami

Náš projekt vydania najlepších esejí G.K.Chestertona môžete podporiť na Startovači

Odporúčame

Blog
„To pravé“ nikdy nebude „módne“ alebo „Kto je George MacDonald ?“

„To pravé“ nikdy nebude „módne“ alebo „Kto je George MacDonald ?“

Ak ste počuli meno George MacDonald, pravdepodobne ste počuli, že to bol spisovateľ z devätnásteho storočia a dnes je považovaný za otca žánru fantasy. Táto všeobecne rozšírená informácia však v sebe nesie isté nešťastné zjednodušenie, ba nedorozumenie. Je to ako povedať mimozemšťanovi, ktorý chce pochopiť náš svet, že „človek je iba jeden z primátov“ alebo že „med sú prevažne sliny šesťnohých okrídlených živočíchov“.