Nedemokratický nacionalizmus pôsobí asi v každom štáte a národe. Veľké rozdiely môžu byť v jeho forme a miere vplyvu. Zlé je, ak ho šíria politické elíty či školy, alebo získa prevahu v médiách. Nedávna vojna v bývalej Juhoslávii alebo súčasné boje v Ukrajine ukazujú, do čoho môže dospieť ak sa vo vyhranenej situácii účinnou propagandou spojí so záujmami niektorých skupín či vlád.

Výzva Jána Slotu, šéfa vládnej SNS „My pójdeme do tankoch a pójdeme a zrovnáme Budapešť“ slúžila hlavne na prilákanie a „naladenie“ časti „proslovenských“ voličov na ceste k moci, bez skutočných zahraničných ambícií. Išlo im najmä o slovenské korytá, nie maďarské.

Nebezpečnejšie boli slová maďarského prezidenta Ádera, keď na schôdzke Národného zhromaždenia 4. júna 2020 emotívne kritizoval Trianonskú mierovú zmluvu a tých ktorí ju pripravili. (Viac tu: https://www.postoj.sk/56089/madarsky-prezident-proti-slovensku-a-zapadnym-spojencom ) Tie totiž prilievali do ohňa dve storočia živeného maďarského nacionalizmu, spojeného s pocitmi nadradenosti a práva na všetky územia bývalého Uhorska, v mene ktorých národnostne likvidovali Slovanov, a tri krát vojensky zaútočili na Slovensko. Tento postoj vyjadril aj poslanec maďarského parlamentu Z. Bencza v r. 1942: „Sú národy povolané vládnuť, a sú také, ktoré sú povolané spolupracovať s vedúcimi národmi. V Karpatskej kotline existuje vodcovské predurčenie Maďarov.“

Aj „politický prejav Viktora Orbána bol symbolickým trhaním Trianonskej mierovej dohody a mobilizáciou síl. Dával si pozor, aby to neprehnal. No vo výsledku svetu odkázal, že povojnový poriadok je pre Maďarov neprijateľný. A dočasný.“ (D. Daniš, aktuality.sk, 9.6.2020) Daniš dobre napísal že  „z logiky aj sentimentu Orbánovho programu jasne vyplýva, že za konečný cieľ považuje revíziu hraníc.“ https://www.aktuality.sk/clanok/797574/komentar-daga-danisa-sto-rokov-trianonu-orban-zamaval-mecom/

V rovnakom duchu sa vyjadril napr. podpredseda maďarského parlamentu S. Kávassy pre denník Népsava v novembri 1997: „Je mojim svätým presvedčením, že Maďarsko je tam kde žijú Maďari.“ (podobne sa vyjadroval Hitler o Nemcoch a Nemecku)

Vedúci kultúrny činiteľ Karpatskej kotliny?

Počas rokovaní o mierovej zmluve vo Versailles a Trianone pred 100 rokmi Maďari argumentovali proti oslobodeniu Slovenska aj tvrdením, že „Slovákom bude najlepšie, keď zostanú pod vedením Maďarov, pretože títo predstavujú v Karpatskej kotline vysoko vyspelý element.“ Podobne sa niektorí tvária podnes, a v tom zmysle aj falšujú dejiny.

V roku 2000 vyšla miléniová kniha o dejinách Uhorska/Maďarska - reprezentačná, aj v angličtine. Nič o Veľkej Morave, nič o veľkomoravskej cirkevnej provincii s arcibiskupom Metodom. (A.B.) Historický fakt je, že v čase keď do Karpatskej kotlliny prišli Maďari na koňoch, pri Blatenskom jazere, ktoré dnes poznáme ako Balaton, stálo veľké murované Pribinovo a Koceľovo kniežacie sídlo. Aj kráľovi Štefanovi v zápase s inými maďarskými náčelníkmi pomohli slovanskí veľmoži....

Mali sme doma knihu jazykovedca Jána Stanislava, ktorý zdokumentoval množstvo pôvodne slovanských mien a názvov na juh od Dunaja, vrátane okolia Budapešti. Maďarčina prevzala zo slovanskej reči vyše 1400 slov. (Aj slovenčina preberá slová z iných jazykov, z maďarčiny ich však prevzala podstatne menej než Maďari od Slovanov)

Jeden z diskutujúcich za mojim predchádzajúcim blogom k tejto téme (E. V.) napísal, že „Aponyi bol monumentálna osoba, člen akadémie, rytier, hovoril šiestimi jazykmi, bol pokladaný za najväčšieho žijúceho Maďara, volali ho The Grand Old Man of Central Europe, spisovateľ, filozof, odborník na hudbu a kresťanstvo.“ To je však argument proti Aponyimu, nie za neho. Ak takýto človek z politickej moci ničí školstvo a vzdelanosť iného národa, a zneužíva k tomu aj Cirkev, je to ešte horšie, ako keby to robil z nevedomosti.

Trvale aktuálna podstata Trianonu

Na Slovensku si mnohí myslia, že Trianonská zmluva je už dávno neaktuálna, a patrí jej nanajvýš pár riadkov v dejepise. Popri detailoch dôležitých krátko po skončení 1. svetovej vojny, ktoré dnes naozaj netreba riešiť, však obsahuje dva podstatné body, ktoré priamo súvisia s národnou a územnou integritou Slovenska. Je to: 1. určenie hraníc Slovenska, a 2. požiadavky a pravidlá pre ochranu národnostných menšín.

Spochybňovanie a zmena prvého z týchto bodov je hlavný cieľ a zmysel maďarských snáh o revíziu Trianonu. Nedodržiavanie záväzkov druhého v Maďarsku, spojené s požiadavkami na autonómiu meďarsekj menšiny v iných štátoch je prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa.

Maďarské útoky proti Slovensku

Po 1. svetovej vojne a podpísaní Mierových zmlúv Maďari s týmto cieľom 3 krát napadli Slovensko. • V r. 1919 to pod vedením Bélu Kúna spojili so šírením boľševizmu. • Potom sa spojili s Hitlerom, čoho výsledok bola Viedenská arbitráž 2. 11.1938, ktorou získalo Maďarsko vyše 10 000 km2 slovenského územia. Zo 279 obcí prisúdených Maďarsku malo 170 slovenskú väčšinu. • Keď 14. marca 1939 na tomto oklieštenom území pod nátlakom Hitlera vznikol Slovenský štát, Maďarsko bolo prvým štátom, ktorý ho diplomaticky uznal – a už 23. marca za mlčania Nemecka, vojensky zaútočilo na východné Slovensko, kde obsadilo ďalšie územie. (Prvá medzinárodná zmluva SŠ bola Ochranná zmluva s Nemeckom, ktorú 18./19. marca podpísal prezident Tiso a minister zahraničia von Ribbentrop) Podobne získalo Maďarsko niektoré územia v Rumunsku a Juhoslávii.

• Štvrtý krát vstúpilo maďarské vojsko na naše územie 21. augusta 1968 v rámci okupácie pod vedením komunistickej Moskvy. Maďarský denník Népszabadság 25 .8.1996 napísal, že podľa ruského historika prof. R. Pichoju v r. 1968 zásah vojsk Varšavskej zmluvy proti Československu najviac požadoval šéf maďarských komunistov János Kádár.

Maďarské úsilie udržať Slovensko pod ich nadvládou koncom 1. svetovej vojny a počas mierových rozhovorov som opísal v predchádazjúcom tu: https://www.postoj.sk/55919/ako-trianon-zabezpecil-hranice-slovenska Myslenie a snahy, ktoré viedli k Viedenskej arbitráži nezahasila ani prehra v 2. svetovej vojne a Parížska mierová zmluva z 10. 2 1947, kde bolo Maďarsko ako Hitlerov spojenec a útočník znova medzi porazenými, a Československo patrilo k víťazným mocnostiam. Tá vyhlásila Mníchovský diktát aj viedenskú arbitráž za neplatné od samého začiatku. Pôsobili aj počas 40 rokov komunistických diktatúr a zviditeľnili sa po páde Železnej opony.

Maďarský minister zahraničia L. Kovács v Gyori 291. 9. 1994 povedal: „Podpísaním základnej zmluvy so susednými štátmi sa Maďarsko nevzdáva možnosti mierovej zmeny hraníc. V duchu viedenskej konvencie sa totiž dajú všetky medzinárodné zmluvy prehodnotiť, ak sa zásadným spôsobom zmenia podmienky.“ Napríklad keď jedna vláda maďarizuje menšiny na svojom území a potom jej „rodná“ menšina na území susedného štátu získa autonómiu a po jej šikovnom riadení vo vhodnej chvíli usporiada referendum.... Poslanec NR SR za maďarskú menšinu M. Duray v Népsave 6.1.1995: „Nezmeniteľnosť hraníc považujeme za neprijateľnú“.

V tejto súvislosti treba chápať prejavy maďarského prezidenta a predsedu vlády zo 4.6.2020, aj memorandum s požiadavkou autonómie, ktoré v ten deň dala SMK premiérovi SR.

Maďarsko a Maďari v zahraničí

Tieto snahy sú pokračovaním programu, ktorý vyhlásil poslanec Hegedus v maďarskom parlamente v apríli 1920: „Ak nám Dohoda vnúti nečestný mier (= zoberie Slovensko a iné územie), roznietime plamene iredenty, ktoré budú tak dlho horieť, dokiaľ nebudeme mať celé územie naspäť. ..“ Maďarská politika sa pritom podnes riadi podľa slov, ktoré predniesol admirál Horthy, keď v novembri 1919 prevzal vládu: „naučili sme sa, že ináč treba hovoriť pre šíry svet, a ináč treba robiť u nás doma.“

Prakticky to znamená maďarizácia slovenskej menšiny v Maďarsku a hlasná podpora maďarskej menšiny v iných štátoch s cieľom ktorý formuloval Hegedus. To sa vrátilo po páde Železnej opony v r. 1989, a uľahčilo im to aj rozdelenie ČSFR.

Krátko po ratifikovaní Zmluvy o dobrom susedstve a priateľstve medzi Slovenskom a Maďarskom sa v júli 1996 v Budapešti konala konferencia „Maďarsko a Maďari v zahraničí“, ktorá presadzovala rovnaký cieľ ako teraz prezident Áder a premiér Orbán (a predtým Horthy pri stretnutí s Hitlerom), a formulovala rovnaké požiadavky ako Memorandum SMK zo 4.6.2020.

Jej „Spoločné vyhlásenie vyvolalo oprávnenú negatívnu reakciu v susedných štátoch a v medzinárodnej verejnosti. Závery budapeštianskej konferencie nemožno chápať ako prostý prejav starostlivosti maďarského štátu o maďarské menšiny v susedných krajinách s cieľom rozvíjať a udržať ich identitu, ale ako zasahovanie do vnútorných vecí suverénnych štátov s nedozernými následkami pre politickú stabilitu celého regiónu. Najmä nástojčivú a jednoznačnú požiadavku autonómie pre príslušníkov maďarských menšín na etnickom princípe treba kvalifikovať ako snahu o narušenie existujúcej rovnováhy medzi maďarskými menšinami a väčšinovými národmi v susedných krajinách.“ Napísal to PhDr. Ladislav Deák DrSc., (historický ústav SAV) v predslove knihy „VÝZVA signatárom Trianonskej mierovej zmluvy, Parížskej mierovej zmluvy a Záverečného aktu KBSE v Helsinkách“, ktorú vtedy napísal môj otec. (spoluautor Augustín Marko. Ich druhá kniha „Slovensko maďarské vzťahy – história a súčasnosť vo fatoch“ vyšla aj anglicky, nemecky a maďarsky, a okrem iného si ju objednali do Kongresovej knižnice USA)

„Autori Výzvy upozorňujú na nebezpečenstvá, pričom ich argumenty sa zakladajú na faktoch, vychádzajú z histórie slovensko-maďarských vzťahov...“ (L. Deák, odborník na dejiny strednej Európy a Balkánu v medzivojnovom období) Väčšina z nasledujúcich faktov je uvedená v tejto knižke, kde je ich samozrejme viac.

Trianon a národnostné menšiny

Dôležitý, málo známy, a Maďarskom nedodržiavaný bod trianonskej Mierovej zmluvy formuluje požiadavku a záväzok zmluvných strán rešpektovať občianske a kultúrne práva národnostných menšín.

V preambule sa píše: „...zmluvné strany, uznávajúc, že k rozvoju súčinnosti medzi národmi, a k tomu aby sa im zaručil mier a bezpečnosť, treba prijať isté záväzky, že sa neuchýlia k vojne, že sa neuchýlia k vojne, budú dodržiavať ...vzťahy medzi národmi, založené na spravodlivosti a čestnosti....“ Vyššie som uviedol ako sa uchýlili aj k vojne a spojenectvu s Hitlerom.

V časti „Ochrana menšín“ Trianonskej zmluvy, v čl. 54, 55, 58 sa Maďarsko zaväzuje „že poskytne všetkým obyvateľom Maďarska úplnú a naprostú ochranu života a slobody bez ohľadu na ich pôvod, štátne občianstvo, jazyk, rasu, náboženstvo“ …Všetci občania Maďarska budú rovní pred zákonom a budú používať rovnaké občianske a politické práva bez ohľadu na rasu, jazyk alebo náboženstvo … občanom sa nebude ukladať žiadne obmedzenie keď pôjde o používanie akéhokoľvek jazyka v súkromnom, obchodnom styku, náboženstve, verejných prejavov... „S príslušníkmi maďarského štátu, ktorí patria k etnickým alebo náboženským menšinám, sa bude podľa práva a skutočnosti … zachádzať tak isto, ako s ostatnými občanmi maďarskými.“

Ako Maďarsko decimovalo slovenskú menšinu

Maďarský štát po roku 1918-20 na svojom území pokračoval v maďarizácii akú robilo Uhorsko 150 rokov predtým. (Fakty v predchádzajúcom:  https://www.postoj.sk/55919/ako-trianon-zabezpecil-hranice-slovenska

Po Trianone otvorili niekoľko škôl s vyučovacím jazykom slovenský, ktoré zakrátko zrušili, a nevydali ani jednu učebnicu v slovenskom jazyku.

Národnostnú politiku od r. 1922 riadil Národnostný odbor Úradu ministerského predsedu. Vedúcim slovenského oddelenia bol A. Pechány. Do škôl v slovenských mestách a dedinách dával výlučne maďarských učiteľov. Deti sa nesmeli ani mimo vyučovania rozprávať po slovensky. Bohoslužby v kostoloch boli len v maďarčine. Cieľ Pechány formuloval: „Je v záujme maďarského národa, aby okolie Budapešti nepripadalo cudzincom ako oblasť národnostných menšín, aby si naši zahraniční hostia náhodou nevytvorili falošné predstavy o národnej jednote maďarského štátu.“... „Jedinou alternatívou národnostných menšín v Maďarsku je pomaďarčiť sa.“

Na slovenskom území, ktoré Maďarsko zabralo po Viedenskej arbitráži ostalo 284 934 Slovákov. Zaviedli tam vojenský režim a v etnických čistkách vyhnali najprv všetkých Čechov, a za nimi desaťtisíce Slovákov. Zrušili väčšinu slovenských škôl, vyhnali 900 slovenských učiteľov a prepustili mnoho verejných a štátnych zamestnancov. Vrátane asi 700 železničiarov, ktorí sa hlásili za Slovákov, alebo dali deti do slovenských škôl. Ničili slovenské knihy a knižnice v obciach a školách. Životná úroveň silno klesla....

Do armády, ktorú vyslali po boku Wehrmachtu do Sovietskeho zväzu povolala maďarská vláda hlavne príslušníkov národnostných menšín vrátane nevojakov s krátkym výcvikom. Keď bola 2. maďarská armáda na Done takmer zničená, predseda vlády M. Kállay to 23. 2. 1943 v parlamente komentoval: „Chvála Bohu, straty maďarského vojska sa netýkajú vo väčšej miere maďarského národa, pretože národnosti stratili viac.“ Na východnom fronte zahynulo okolo 25 tisíc Slovákov = 20 % dospelých mužov.

Povojnová výmena obyvateľstva

M. Kozma, palatín hlavy štátu M. Horthyho 12.4.1939: „Požiadavky práv pre národnostné menšiny v susedných štátoch boli iba taktikou, ktorá mala priblížiť realizáciu strategického cieľa veľkého Uhorska, vyplňujúceho Karpatskú kotlinu.“ Podobne hovoril a konal K. Henlein s nemeckou menšinou pri príprave Mníchovského diktátu. To a následná agresia Hitlerovho Nemecka a Maďarska, ktorú títo podporovali bol dôvod, prečo víťazné mocnosti po 2. svetovej vojne rozhodli o odsune nemeckého a výmene a maďarského a slovenského obyvateľstva. (tzv. Benešove dekréty)

Vtedajší predseda maďarskej vlády povedal, že podľa maďarskej štatistiky žije v Maďarsku len 75 tisíc Slovákov a preto „nebude čo vymieňať.“   Č - S presídľovacia komisia zistila v 416 obciach a mestách 473 552 Slovákov, na presídlenie sa prihlásilo 95 421. Maďarské orgány na nich robili silný nátlak aby prihlášky odvolali. Napriek tomu sa na Slovenska presídlilo 73 273 Slovákov, a zo Slovenska do Maďarska 74 407 Maďarov.

Maďarizácia 1947-1990

Aj mierová zmluva z r. 1947 zaväzovala Maďarsko rešpektovať národnostné práva menšín. Tie však aj počas komunistickej vlády porušovali v rovnakej národnostnej politike ako predtým. Po vojne bolo otvorených 5 základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským (pre 400 tisíc Slovákov). Všetky v r. 1960 zatvorili. • V r. 1996 bolo v Maďarsku 5 dvojjazyčných slovensko-maďarských základných škôl, a 75, kde sa všetky predmety okrem slovenského jazyka učia po maďarsky. 2 gymnáziá mali slovenskú triedu. Učiteľov pre „slovenské“ školy pripravuje Učiteľský ústav v Ostrihome a katedry na dvoch VŠ.

Celoštátny výbor Zväzu Slovákov v Maďarsku vydal 2. 12. 1994 vyhlásenie, kde okrem iného uviedli: „Slovenská menšina, žijúca v našej vlasti sa dnes nachádza v nebezpečenstve úplnej asimilácie....“ Z vyhlásenia Slovákov v Maďarskej republike 29. 9.1992: „Národnostné menšiny v MR sú od jej vzniku v r. 1918 až po súčasnosť vystavené cieľavedomej asimilácii. Ich súčasné nepriaznivé postavenie a celkový stav je výsledkom asimilačného procesu, majúceho charakter kultúrnej genocídy, ktorá sa prejavuje najmä v oblasti národného povedomia, jazyka a kultúry.“

V dôsledku tejto politiky klesol počet Slovákov v Maďarsku z vyše 400 tisíc v r. 1947 na 12 tisíc v r. 1990 podľa vládnych údajov. (110 tisíc podľa odhadu zástupcov slovenskej menšiny)

Predseda maďarskej vlády G. Horn na zasadaní Parlamentného zhromaždenia Rady Európy 26.4.1995: „Maďarsko nielenže splnilo záväzky, ktoré prijalo v rámci Rady Európy na ochranu národnostných menšín, ale dokonca ich exemplárne prekročilo....“

Maďarská menšina na Slovensku

Povinnosti ČSR voči menšinám stanovila mierová zmluva podpísaná v r. 1919 v Saint Germain-en-Laye. Jej požiadvky boli zakotvené do ústavy ČSR v r. 1920, aj do nadväzujúcich zákonov. Všetky tieto práva a možnosti mala maďarská (aj nemecká) menšina v Československu, a podnes ich má maďarská na Slovensku. V r. 1996 tu bolo 290 materských škôl maďarských, kde sa učí slovenčina ako cudzí jazyk, a 115 zmiešaných. 268 maďarských a 31 zmiešaných základných škôl, 11 štátnych, 1 cirkevné a 1 súkromné gymnázium, 8 zmiešaných, asi 40 zmiešaných a maďarských odborných škôl a učilíšť. Maďarské oddelenie na VŠ pedagogickej s vyše 700 poslucháčmi... Vyše 20 maďarských časopisov dotovaných zo štátneho rozpočtu, vydavateľstvá, divadlá, umelecké súbory. Asi 900 knižníc s maďarskými knihami.... Aj preto sa počet maďarskej menšiny u nás za 100 rokov takmer nezmenil. Naopak - v rokoch 1961-91 vzrástol o 9,35 % na 567 296, zatiaľ čo v Maďarsku v r. 1980-90 klesol počet obyvateľov o 336 000.

Vtedajšia generálna tajomníčka Rady Európy C. Lalumièrová po tom ako niekoľko krát navštívila Slovensko a oboznámila sa so skutkovým stavom z právnej i faktickej stránky v r. 1994 potvrdila, podobne ako iní odborníci, že práva maďarskej menšiny na Slovensku prevyšujú bežný európsky štandard, a že Slovensko je v otázke práv menšín príkladom iným krajinám.

Cirkev a maďarizácia

Memorandum SMK zo 4.6.2020 žiada aj zriadenie špeciálnej diecézy pre maďarskú menšinu. Táto požiadavka sa objavila už krátko po páde komunistickej diktatúry, a zapadá do opakovaných snáh o obnovenie Veľkého Uhrorska. Fakty o tom, ako sa za Uhorska aj cirkev zneužívala na maďarizáciu, aj ako sa zlepšila situácia slovenskej cirkvi po vzniku Československa som opísal tu: https://www.postoj.sk/30683/slovenska-cirkev-od-horneho-uhorska-po-samostatnu-provinciu

V texte k 100. vyročiu Trianonu to dobre opísala aj E. Hrabovec: „Uhorských biskupov s odvolaním na najvyššie kráľovské patronátne právo totiž nevyberal pápež, ale panovník resp. uhorské ministerstvo kultu podľa kritérií predovšetkým politických. Poslednú generáciu uhorských biskupov na Slovensku preto s výnimkou zmaďarizovaného Slováka Jána Černocha tvorili Maďari, ktorí sa stotožňovali s ideou maďarského Uhorska, vo väčšine neovládali ani jazyk svojich veriacich – slovenčinu a štátoprávne zmeny po roku 1918 neprijali.“ … Počas Mierovej konferencie v Paríži 1919-20 prebiehali „opätovné apely maďarského ministerského predsedu Károlyiho a maďarských biskupov, ktorí ju (Sv. Stolicu) žiadali, aby na mierovej konferencii resp. u amerického prezidenta Wilsona intervenovala v prospech integrity Uhorska. Kongregácia prijala stanovisko, že Svätá stolica nemôže intervenovať v prospech Uhorska, pretože „už fakticky uznala nové štáty a postavila sa na zásadu legitímnych národných práv.“ (E.H., „Trianon“ a Katolícka cirkev na Slovensku, 9. 6. 2020)

Po roku 1918 vláda ČSR usilovala zosúladiť hranice diecéz s hranicami Slovenska, a vymaniť cirkev spod maďarského vplyvu, čo sa aj podarilo. Už 13.2.1921 boli vysvätení prví 3 slovenskí biskupi a v r. 1937 po dohode ČSR Sv. stolicou zosúladili hranice slovenských diecéz s hranicami štátu. Podmienky na slobodné vytvorenie slovenskej cirkevnej provincie nastali až po desaťročiach a páde nacizmu a komunistickej diktatúry. Odvtedy sa opakujú žiadosti vytvoriť na Slovensku maďarskú diecézu. KBS by na ne mohla reagovať aj zverejnením informácie koľko bohoslužieb v maďarskej reči sa slúži na Slovensku, a koľko slovenských v Maďarsku.

Čo na to Slovensko?

Chyba je, že zatiaľ čo Maďari sa do sveta opakovane sťažujú na údajné zlé postavenie ich menšín v iných štátoch, československé vlády nedodržiavanie menšinových záväzkov Trianonskej a iných zmlúv maďarskými vládami nikdy verejne neriešili a nekritizovali. A nerobia to ani slovenskí ústavní činitelia po roku 1992. Fakticky nereagovali ani na protislovenské výroky a požiadavky zo 4.6.2020. Prečo slovenskí predstavitelia na opakované požiadavky Maďarov nežiadajú recipročne rovnaké podmienky pre slovenskú menšinu v Maďarsku?? Aj preto som napísal tento článok.

Tento text nie je akcia proti Maďarom, ale reakcia na ich aktivity proti Slovensku. Nevyzývam „na tankoch do Budapešti“, oslobodiť desaťtisíce pomaďarčených alebo maďarizáciou ohrozených Slovákov, ani vrátiť Pribinovo kniežacie sídlo pri Balatone do slovenských rúk. Reagujem na 4. júna 2020 znova zopakované útoky proti Slovensku, pripomínam málo známe a mnohými ignorované fakty a súvislosti. Lebo aj tu platí, že pravda oslobodzuje.