Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
12. jún 2020

Rozdelené štáty americké

O protestoch v USA po smrti Georgea Floyda a polarizácii americkej spoločnosti (nielen) vo svetle udalostí posledných týždňov za "veľkou mlákou".
Rozdelené štáty americké

Smrť Georgea Floyda šokovala svet. Správy o policajnej brutalite, výtržníkoch v uliciach a armáde stojacej proti nim, ale aj pokojnejšej občianskej nesposlušnosti k nám prúdia zo všetkých strán. Nejeden Slovák zrejme nemusí loviť v pamäti ďaleko na to, aby mu to pripomenulo jar 2018 a protesty po vražde Jána Kuciaka. Miesto dlažobných kociek sa síce objavuje v rétorike lídrov štátu Antifa, no tisíce ľudí rovnako požadujú rozsiahlu reformu systému, ktorý v ich očiach k tejto katastrofe viedol. No aj napriek mnohým podobným črtám pôsobí situácia za "veľkou mlákou" o čosi serióznejšie a nebezpečnejšie, ako protesty iniciatívy Za Slušné Slovensko. Pôsobí dojmom, že až priveľmi dlho zadržiavaný koktejl negatívnych emócií práve prichádza do bodu varu, ktorý môže mať oveľa horkejšiu koncovku ako sme si na Slovensku v roku 2018 vôbec vedeli predstaviť.

Poďme však pekne po poriadku. Ak si chceme odpovedať na otázku, odkiaľ sa negatívne emócie v krajine, ktorá má byť svetovým ideálom slobody a demokracie berú, je nutné vziať do úvahy americký politický systém a taktiež polarizáciu a disproporcionalitu, ktorú so sebou prináša. Narozdiel od Slovenska (a viacerých európskych štátov, kde sa používa najmä proporčný volebný systém) používajú USA väčšinový volebný systém. Najdôležitejší rozdiel je v tom, že pri voľbách získava mandát jeden kandidát, a to ten, ktorý získal väčšinu hlasov. Víťaz teda berie všetko. Pre porovnanie, podobnú úpravu navrhoval ešte minulý rok pri zakladaní svojej strany bývalý prezident Andrej Kiska

Long story short, po takmer 250 rokoch používania tohto systému je Amerika tam, kde dnes je. Takmer celý verejný priestor zapĺňajú iba dve politické strany (Demokratov a Republikánov), každá so svojou skalnou voličskou základňou, svojimi médiami a svojimi zaužívanými praktikami. Problém je, že pri takomto binárnom delení moci je často takmer nemožné dosiahnuť konsenzus. Či už je to migračná politika, zdravotníctvo alebo daňové reformy, obe strany väčšinou stoja na opačných koncoch otázok, čo vedie k večným nezhodám, nedôvere a snahe zabetónovať sa pri moci z oboch strán.

Ďalšia výčitka, ktorú kritici amerického systému často vznášajú, je disproporcionalita volebného systému, a najmä to, že mnohé oblasti a štáty sa cítia v Kongrese alebo Senáte nezastúpené na úkor druhých. Vermont, s počtom obyvateľov blízko k 623 000 má v senáte rovnaké zastúpenie ako takmer 20 miliónový New York. S Demokratmi združujúcimi sa vo väčších mestách a Republikánmi skôr v rurálnych oblastiach toto ďalej vedie k častému rozdeleniu americkej mapy ako ju poznáme na modré a červené štáty, a teda večné rozdelenie na dve súperiace frakcie, bojujúce o moc.

Väčšinový systém sám o sebe však nutne nemusí byť problémový. USA nie sú jediným štátom, ktorý ho používa (dobrým príkladom je aj Austrália, či v prípade Dolnej komory aj Británia) a používajú ho dlho. Problémom je stále širšia priepasť, ktorú medzi dvoma hlavnými súperiacimi frakciami vytvára. Politický aktivizmus, spomínaná disproporcionalita a mediálne bubliny priviedli Ameriku v posledných rokoch do štádia horšej polarizácie ako kedykoľvek predtým. Prieskumy hovoria, že 45% Demokratov by dnes nesúhlasilo so sobášom ich dieťaťa s Republikánom a naopak, podobný nesúhlas s druhou stranou vyjadrilo 35% Republikánov. Tieto percentá boli v roku 1960, na vrchole segregácie v Amerike pre obe strany blízko k 4%. V dobe sociálnych sietí (ktoré často pôsobia ako tzv. echo chambers) sa táto priepasť ďalej rozširuje a ľudia aj preto často menia svoje politické presvedčenia len preto, aby viac zapadli do svetonázoru svojej skupiny.

Toto všetko nás prináša do dneška. S dvoma obrovskými skupinami, ktoré sú voči sebe viac nepriateľské ako kedykoľvek predtým, s prakticky neexistujúcim dialógom medzi ľavicou a pravicou, s polárne odlišnými názormi (mimo iného aj) na rasovú politiku a verejnú bezpečnosť, v USA, ktoré v posledných rokoch začali nebezpečne pripomínať časovanú bombu, práve vybuchla rozbuška. Keby sa to nestalo 25. mája 2020, stalo by sa to o niekoľko týždňov či mesiacov, no jedno je neodškriepiteľné - smrťou Georgea Floyda prekročili USA pomyselnú ideologickú hranicu konfliktu. Ten sa preniesol do ulíc.

Inzercia

Môžeme si položiť otázku, kto má v uliciach pravdu a kto je v práve, môžeme si položiť otázku, kde leží hranica akceptovateľnosti občianskej neposlušnosti, môžeme požadovať deeskaláciu situácie, no jedno si odoprieť nemôžeme - To, čo sa dnes v Amerike odohráva, sa blížilo dlho. Je to rovnako výsledok systematického rasizmu, ako je to aj výsledok eskalačného cyklu, ktorý vyplynul z rivality a polarizácie medzi ľavicou a pravicou v USA. Násilie niektorých skupín je teda pochopiteľné, no nesmie byť akceptovateľné. Vyzerá to však, že priam démonizácia protistrany, ktorej boli dlhé roky američania svedkami, si dnes žiada svoju daň.

To, čo sa dnes v Amerike odohráva, sa blížilo dlho. Je to rovnako výsledok systematického rasizmu, ako je to aj výsledok eskalačného cyklu, ktorý vyplynul z rivality a polarizácie medzi ľavicou a pravicou v USA. Zdieľať

Kto si totiž myslel, že rasizmus sa končí zvolením Baracka Obamu za prezidenta, ten sa mýlil. Kto vidí rovnako jednoduché východisko z dnešnej situácie, pravdepodobne sa rovnako mýli. Na riešenie systematického problému sú totiž nutné systematické zmeny. Na systematické zmeny sa však v rozdelenej spoločnosti bez dialógu bude konsenzus hľadať veľmi ťažko. Preto aj mnohí, čo dnešnú situáciu prirovnávajú k 60-tym rokom a hnutiu Martina Luthera Kinga, nemusia mať nutne pravdu. Zmena totiž prišla až po dohode Republikánov a Demokratov, a to prijatím zákonov o občianskych právach v roku 1964 a o volebnom práve v roku 1965.

Čo teda so systémom, v ktorom chýba dialóg? Zrejme sa bude treba zamyslieť nad systémom ako takým. Áno, situácia v Amerike je oveľa nebezpečnejšia ako pred dvoma rokmi na Slovensku. Je otázne, ako sa k nemu Amerika postaví. Bude zaujímavé sledovať snahu o vyrovnanie sa s udalostami posledných týždňov, rovnako ako aj novembrové prezidentské voľby. Nemali by sme pritom však zabúdať na väčší problém, ktorý pravdepodobne ani po novembri nikam neodíde.

Na problém rozdelenej Ameriky.

Odporúčame

Blog
Levoča

Levoča

Tento rok to bude poprvýkrát, kedy sa každoročná púť na toto najvýznamnejšie slovenské pútnické miesto neuskutoční. Pandémia COVID-19 nám však ponúka možnosť zamyslieť sa nad zmyslom putovania ako takého.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.