Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
06. jún 2020

Karanténa PI-klubu vyhovuje

Excelentnému koncertnému sólistovi  Milošovi Jurkovičovi napadlo, že Pi klub už dlho nediskutoval a nepil. Zvolal teda do Bernolákova svojich starých kamarátov. Uvaril výborný guláš a keď vyšiel prvýkrát z budovy nemal v ruke čiernu flautu ale fľašku červeného.
 Karanténa PI-klubu vyhovuje

Pi klub aj v kríze je klub intelektuálneho ekumenizmu, vzdelanosti, tvorivosti a spomienok. Stačí povedať, meno, mesto, zviera alebo vec a dostať sa k slovu je možné, iba cez protekciu prezidenta. Roztrhne sa priehrada spomienok a nekončiacich asociácií.  

Vždy chodíme do Vinosadov, tie sady nás menej zaujímajú, ale korona to odsabotovala. V Bernolákove v tieni katolíckeho kostola boli aj najväčší rebeli tolerantnejší. Keď jeden z nás sa priznal, že pripravuje nejaké námety na osobnosti pre televíziu a povedal mená, jeden z našich luteránov protestoval – zmeň to, však sú tam samí luteráni. Sľúbil som mu aj katolíkov, ktorí museli po vojne  a februári ujsť do Ríma , napr. Jozef Heriban, Vendelín Javorka, Cyril Vasiľ, Michal Lacko, Felix Litva, Eugen Vesnin, Ladislav Hanus, J.C Hronský - a mnohí iní.

Prerokoval sa stav našej planéty v oblasti literatúry, umenia a hudby, na slovenskú politiku nedošlo – vsjo jasno. Každý povedal, ako sa zašíva v karanténe a kedy budú nové knihy a výstavy. Príchod a odchod bol individuálny, najexotickejšie prišiel básnik a fotografista Erik Ondrejička - na bicykli za 1000 Euro. Ostatných doviezla železnica, MHD a manželky, ktoré však prístup do klubu nemajú.

Čo kto napísal a píše? Ľubo Jurík napísal o futbalistoch Slovana. Jeho 700 str. Dubček je najprekladanejšou slovenskou knihou. Milan Stano sa nevie odtrhnúť od anekdot. V minulej knihe boli vtipy o ľuďoch z Pi-klubu, teraz vydáva 300 stranovú  Ženy a muži v anekdotách. Dušan Mikulaj nám venoval novú knihu o sklárovi Jánovi Zoričákovi.  Ja dokončujem Striebornú ružu, na jeseň bude promócia.  Jožo Leikert doniesol svojho  Mňačka a Izrael, Ľubo Olach má hotové dve knihy: poéziu Tancovanie so životom a Osuský - zabudnutý diplomat. Ondrejička vydal Povedz iba slovo, keď odchádzal na cestu mu Olach hral na klavíri Krstného otca. O literárnej činnosti Slovákov v Starej Pazove informoval Miroslav Demák, tvrdil, že tam majú aj Kutlíkovcov, môj dedko sa tak volal. Exprimátor Oliver Solga priniesol pár exemplárov knihy o slávnom pezinskom šachistovi Richardovi Rétim. Minulý hosť Ivan Čarnogurský vydáva knihu Ako sme budovali socializmu (čítal som ju, je zaujímavá), jej druhý diel bude Ako sme búrali socializmus – ten by mal byť ešte lepší.

Prešlo sa aj na klebety, najlepšia bola o tom, ako vylučovali básnika Jána Smreka zo Spolku slovenských spisovateľov. Podpredseda spolku básnik Ján Poničan mu vraj povedal: „Ty si taký malomeštiak“. Smrek mu odpovedal: „Ty si iba štiak“. Kladne sme si spomenuli na Sándora Maraya, Ferenca Liszta a Sandora Petroviča –  Petőfiho.

Jano Babík nám dopredu poslal kopu svojich aktuálnych článkov a rozhlasových relácií. Excelentne povedal dlhý prejav Štúra, keď mi to zopakoval na kameru, koniec zabudol. je to na Facebooku. Jožo Burdan zabudol harmoniku a rebierka z diviaka doma na klavíri. Peter Rašla vydáva všelikomu knihy, priniesol syna fotografistu ale lančmíty a paštiky zabudol. Miro Kohút tentokrát obetavo nerozvážal ľudí, ale bol pre víno vo Vinosadoch, čo je dôležitejšie. Sponsoroval ho Vojto Markovics. Miro ma pravú ruku v čiernej rukavici, cirkulárke sa neľúbila. Aj keď z neho už huslista nebude, robotický futbal zvládne ľavou zadnou.

Inzercia

Do programu sme dali aj bod o obľúbenej knihe, ktoré členovia čítali. Miloš Jurkovič chválil 1800 str. čínsku Scifi "Lion Ch´Sin:  Temný les", nabudúce porozpráva viac. Ja stále chválim L. Hanusa: Pamäti svedka storočia (717 str.).  V hodnotení histórie treba byť odvážne a bezohľadne pravdivý. Ak ľudia stratia  historickú pamäť, budú ignorovať a prekrucovať minulosť. Prepadneme sa do orwellovskej diery roku 1984, čo cítime aj v súčasnosti. Luboš Jurík, prečítal toľko kníh, že sa rýchlo nevedel rozhodnúť, o ktorej má referovať - nabudúce bude mať slovo prvý!

Prezenčná listina abecedne vyzerala takto: Babík, Burdan, Demák, Jurík, Jurkovič, Kohút, Leikert, Mikolaj, Mikloško, Olach,  Ondrejička, Rašla, Solga, Stano. Teda štrnásť - Pán Boh pri nás.

Ďuro Rašla, univerzálny umelec, nafotil krásne fotky. Má výborný aparát, takže každá naša vráska je tam. Potom musel ísť hrať hokej a vrátil sa, iba keď zostalo zdravé jadro. Vyše 100 fotografií visí aj na mojom facebooku.

Pi klub sa vydaril, júnová „schôdza“ bude v tajnom čase na tajnom mieste s tajným programom. Čipovať ani očkovať sa nedáme.

Inzercia

Jozef Mikloško (RNDr., DrSc., Doc., * 31.3.1939, Nitra) je ženatý, má 4 deti, 12 vnukov a 5 pravnukov. Absolvoval Vysokú školu pedagogickú (matematiku a chémiu) a MFF UK (numerickú matematiku), 27 rokov vedecky pracoval ako matematik na Ústave technickej kybernetiky SAV, prednášal na MFF UK. Bol podpredsedom vlády ČSFR, poslancom SNR, FZ a NR SR, prezidentský radca v KPR, prorektorom TU v Trnave a veľvyslancom ,v Taliansku, San Marine a na Malte. Bol vydavateľ kníh, komunálnym poslancom, predsedom nadácií. Je v Predstavenstve Spolku slovenských spisovateľov, napísal osem kníh literatúry faktu. Vystupuje v médiách a na sociálnych sieťach, je aktívny publicista a bloger, v r. 2007-2019 predseda Združenia kresťanských seniorov Slovenska.

Inzercia

Odporúčame

Blog
V blízkosti svätca

V blízkosti svätca

    Pri návšteve Jána Pavla II. na Slovensku v r. 1995 pápež povedal pamätné slová: „Slovensko má osobitnú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia! Dobre si to uvedomte!“ Občas by sme si na túto tému mali spytovať svedomie. Mal Slovensko rád a Slováci ho tiež milovali. Jeho prvá historická návšteva sa narýchlo uskutočnila 21.-22.4.1990. Slovenský denník 19.4. uverejnil môj úvodník: Nebojte sa, nemajte strach: „...Je charizmatikom, ktorého uznáva celý svet. Je mužom živej viery, hlbokej modlitby a a dobrého srdca. Na cestách je poslom lásky, dobroty a pokoja. Ľuďom hovorí pravdu  nezaobalenú do diplomacie, aj tak si ich získava. Často zdôrazňuje význam obety, modlitby a utrpenia. Za svoje heslo si zvolil: Mária, celý tvoj...“