Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
28. máj 2020

24 starcov a 4 sväté zvieratá

Predhovor

Jadro tohto článku tvorí jedna kapitola z knihy Nebeské mesto od Michaila Ivanova. Ide o výklad k jednej z najzáhadnejších biblických kníh, k Zjaveniu Jána.

Michail Ivanov (na západe sa píše Aivanhov) bol francúzsky duchovný učiteľ bulharského pôvodu. Narodil sa roku 1900 na území dnešného Macedónska. Jeho život zmenilo stretnutie s majstrom Petrom Danovom, ktorý ho prijal za svojho žiaka. Meno Peter Danov väčšine čitateľov Postoja nič nepovie, ale mohlo by im byť známe meno Angello Roncalli, to je neskorší pápež Ján XXIII. Ten pôsobil v medzivojnovom období v Bulharsku ako apoštolský nuncius a o Danovovi povedal, že je to najväčší žijúci filozof.

Do roku 1937 pôsobil Ivanov v Bulharsku ako riaditeľ strednej školy. V tomto roku ho vyslal Danov v predtuche blížiacej sa vojny do Francúzska, aby tam šíril ich duchovné učenie. Vo Francúzsku, kde okolo seba zhromaždil stovky žiakov, potom pôsobil až do svojej smrti v roku 1986.

Michail Ivanov (1900-1986)

Ivanov nepatril k žiadnej konkrétnej cirkvi. Jeho prístup k spiritualite bol syntetický. Usiloval sa nájsť premostenie medzi kresťanstvom, judaizmom aj indickými náukami. Do budúcnosti predpovedal vznik univerzálneho náboženstva. Svoje vedomosti o duchovne nečerpal primárne z kníh, ale zo svojich vlastných mystických skúseností. A tieto skúsenosti potom využíval pri interpretácii posvätných kníh svetových náboženstiev. Vo svojich prednáškach, ktoré zapisovali alebo nahrávali jeho žiaci, venoval veľkú pozornosť interpretácii Biblie. Hoci bol Ivanov sčítaným a vzdelaným človekom, nebol primárne intelektuálom, ale mystikom či zasvätencom.

Ivanov bol presvedčený, že kto chce do hĺbky porozumieť Biblii, mal by študovať kabalu. Kabala je židovská duchovná veda. Veda v pôvodnom slova zmysle, lebo v dávnej minulosti sa pod vedou rozumelo systematické vedenie o duchovnom svete. Veda nie je sanskrtské slovo, ale pochádza z praeurópskeho jazyka a len vďaka Európanom, ktorí sa pred 3500 rokmi vybrali do Indie, sa stalo súčasťou sanskrtu. Slovo vedieť je odvodené od vidieť. Teda vedieť znamená vidieť, vnímať, mať skúsenosť. Preto duchovná veda je založená na vnímaní duchovnej skutočnosti, na mystickej skúsenosti. Svedčí o tom existencia indických Véd ako posvätných spisov aj tradičné slovenské vedomectvo. Až neskôr si označenie veda uzurpovali disciplíny, ktoré sú zamerané len na výskum hmotnej skutočnosti. Pôvodne však veda znamenala duchovné vedenie (vnímanie) a v budúcnosti to tak možno bude znovu, ako to predpovedali slovanskí vizionári Komenský, Hurban a Solovjov.

O Ježišovi prevláda medzi kresťanmi také presvedčenie, že medzi dvanástym a tridsiatym rokom pracoval ako tesár. Ja si to nemyslím. Ak má nejaký dvanásťročný chlapec mimoriadny talent na matematiku alebo na spev, tak by asi nešiel študovať za tesára, ale skôr by sa vzdelával v tom, na čo má nadanie. A Ježiš už ako dvanásťročný udivoval svojou múdrosťou. Jeho okoliu nemohla ujsť jeho výnimočnosť. Preto je pravdepodobnejšie, že sa vzdelával v duchovných náukách, ktoré boli v tej dobe v Palestíne dostupné a medzi ne patrila aj kabala. Kabalisti majú Ježiša v úcte, lebo v jeho výrokoch nachádzajú stopy svojej náuky. Jeden budhista, s ktorým som sa o Ježišovi rozprával, mi povedal, že v severnej Indii je jeden kláštor, v ktorom sa dodnes udržiava tradícia o Ježišovom (Issovom) tamojšom pobyte. Ježiš mohol v dospelejšom veku navštíviť aj duchovné centrá mimo Palestíny. Netvrdím, že Ježiš sa vôbec nevenoval tesárčine, ale väčšiu pozornosť asi venoval rozvíjaniu svojho duchovného nadania.

Tu by mohol nejaký odporca kresťanstva zaplesať, že kresťanstvo je odvodené z kabaly alebo z gréckej filozofie (pojem Logos). Nie je to celkom tak. Určité pravdy sú univerzálne. Netreba násilne a umelo zdôrazňovať rozdiely medzi duchovnými náukami tam, kde nie sú. Nejaké prieniky medzi náboženstvami existujú (napr. zlaté pravidlo), ale špecifikum kresťanstva je, že kresťania nepovažujú Ježiša Krista len za osvieteného človeka, ale za bohočloveka, za Boha, ktorý sa stal človekom. A keby aj nepriniesol žiadne nové myšlienky, tak to nové, čo priniesol, je on sám, jeho obeta. Vo vzťahu medzi náboženstvami platí, že kto chce vidieť rozdiely, vidí rozdiely, kto chce vidieť podobnosti, vidí podobnosti. A tak aj kresťanstvo má niektoré prieniky s inými náboženstvami a má aj nejaké špecifiká. Aspoň jeden príklad: V budhizme sa kladie dôraz na súcit, ktorý nevedie k aktivite, v kresťanstve zase na lásku k blížnemu, ktorá sa prejavuje viac v praktickej sfére. Kým budhisti a hinduisti smerujú k stiahnutiu sa zo sveta, kresťania chcú svet pretvárať, aby bol lepší. Keby som mal čo najstručnejšie zhrnúť to podstatné, čo prináša Kristus, tak je to dôraz na lásku k blížnemu a potom je to On sám ako bohočlovek, ktorý sa obetuje za ľudstvo. Toto v iných náboženstvách nie je.

Zámerom tohto článku nie je propagácia kabaly. Kabala je pomerne náročná duchovná disciplína, ktorá je vhodná len pre veľmi málo ľudí. Prečítať knihu o kabale, ako aj tento článok, si môže každý, aby mal všeobecný prehľad, aby vedel, o čo ide. K praktizovaniu by však mal pristúpiť iba človek, ktorý je psychicky vyrovnaný a morálne na výške, lebo inak môže ohroziť svoje duševné zdravie. Cieľom článku je prispieť k lepšiemu porozumeniu niektorých ťažšie zrozumiteľných častí Biblie.

Kapitolu „24 starcov a 4 posvätné zvieratá“ som preložil z nemeckej knihy Die Himmlische Stadt (Nebeské mesto).

24 starcov a 4 sväté zvieratá

„Potom som videl: Hľa, otvorené dvere na nebi a ten prvý hlas, ktorý som už počul ako zvuk poľnice, Keď so mnou hovoril, povedal: „Vystúp sem a ukážem ti, čo sa má stať potom!“ Hneď som bol vo vytržení: A hľa, na nebi stál trón a na tróne On, Sediaci. Ten, čo sedel, vyzeral ako jaspisový a sardionový kameň. Okolo trónu bola dúha, na pohľad ako smaragd. Okolo trónu bolo dvadsaťštyri trónov a na trónoch sedelo dvadsaťštyri starcov odetých do bieleho rúcha a na hlavách mali zlaté vence. Z trónu vychádzali blesky, hukot a hrmenie; pred trónom horelo sedem lámp, čo je sedem Božích duchov, a pred trónom bolo čosi ako sklené more podobné krištáľu. A v strede pred trónom i okolo trónu boli štyri živé bytosti, plné očí spredu i zozadu. Prvá bytosť sa podobala levovi, druhá bytosť sa podobala býkovi, tretia bytosť mala tvár ako človek a štvrtá bytosť sa podobala letiacemu orlovi. A každá z týchto štyroch bytostí mala šesť krídel, dookola i znútra boli plné očí a vo dne v noci bez prestania volali: „Svätý, svätý, svätý, Pán Boh všemohúci, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde!“ (Zjavenie Jána 4, 1-8)

Vízia dvadsaťštyri starcov, ktorí sedia na trónoch, a vízia štyroch živých bytostí, štyroch svätých zvierat, môže byť pochopená iba vtedy, keď poznáme kabalistický strom života. Dvere v nebi sa otvorili a hlas, ktorý sa na Jána obrátil, mu povedal: „Vystúp!“ Opis dvadsaťštyri starcov, ktorý nám Ján podáva, ukazuje, že vystúpil až k tretej sefire Binah, s ktorou je spojený anjelský rád Aralim, ktorí sú v kresťanskom náboženstve nazývaní Tróny. Potom videl štyri sväté zvieratá, a tu ukazuje jeho opis, že získal prístup až k prvej sefire, Kether, s ktorou je spojený anjelský rád Serafínov: Cha- jot- ha Qadoš. Ján bol teda v duchu prenesený až do tých najvznešenejších oblastí (sfér) stvorenia.

Strom života podľa kabaly zobrazuje rôzne sféry stvorenia od najvyšších po najnižšie. Každá sefira je obývaná jedným anjelským rádom. Posledná sefira Malkut je náš hmotný vesmír. Boh sa ako Svetlo bez konca nachádza nad sefirou Kether.

Dvadsaťštyri starcov a štyri sväté zvieratá sa zdržiavajú pred trónom Boha, zvelebujú Ho a spievajú chválospevy na Jeho počesť. Ale Boha samotného Ján neopisuje, ani ho nemenuje. Hovorí iba: „A hľa, na nebi stál trón a na tróne On, Sediaci. Ten, čo sedel, vyzeral ako jaspisový a sardionový kameň.“ Človek si môže urobiť o Bohu predstavu len prostredníctvom obrazov svetla. Z trónu vychádzali blesky a pred ním horelo sedem lámp, ktoré predstavujú sedem duchov Božích.

Inzercia

Tento obraz môžeme objaviť aj v knihe Zohar (jedno z najdôležitejších diel kabaly – J. B.), kde stojí: „Sedem svetiel prebývalo v Najvyššom, a tam býval Ten najstarší z najstarších, ten najtajomnejší z najtajomnejších, ten najskrytejší z najskrytejších: Ain Soph. Ain Soph (to znamená: bez konca, bez hraníc) alebo Ain Soph Aur (to znamená: svetlo bez konca), to je meno, ktoré dávajú kabalisti Absolútnemu, najvznešenejšej kvintesencii Božstva, a sedem duchov to je sedem svetelných lúčov: červený, oranžový, žltý, zelený, modrý, indigo a fialový. Farby, ktoré vznikajú prechodom svetla cez prizmu majú symbolický význam. Reprezentujú prvotné rozdelenie Prasvetla, Boha. A pretože svetlo sa člení na sedem farieb, je sedem číslo, ktoré predstavuje celok, celostnosť; toto číslo sa v Zjavení Jána objavuje opakovane: sedem obcí, sedem pečatí, sedem lámp, sedem hviezd...

Dvadsaťštyri starcov, ktorí sedia pre trónom Božím, je odetých v bielom a na hlavách nosia zlaté vence (koruny). Biely odev ako aj zlaté vence (koruny) sú symbolmi duchovného svetla, ktoré z týchto vznešených bytostí vyžaruje. Biely odev, to je telo slávy (oslávené telo). Veniec (koruna) oproti tomu, ako predmet, ktorý sa nachádza nad hlavou označuje jemnohmotnú substanciu, ktorá už nepatrí fyzickému telu, hlave, ale je emanáciou ducha, emanáciou jeho múdrosti, jeho moci. Táto koruna je zo zlata, a zlato nie je podľa duchovnej symboliky nič iné ako kondenzované svetlo.

V kabale je dvadsaťštyri starcov považovaných za pánov osudu. Nič, čo ľudia robia, žiadny skutok, žiadna myšlienka, žiadny pocit im neunikne. Z toho vyplýva ich úloha odmeňovať alebo trestať stvorenia podľa ich zásluhy. Osud človeka po jeho smrti alebo v budúcom živote (kabala učí o opakovaných životoch – J. B.) závisí od ich predurčenia, a tieto predurčenia sú neodvolateľné. Preto sa týchto dvadsaťštyri starcov na inom mieste Bohu prihovára: „Vzdávame ti vďaky, Pane, Bože všemohúci, ktorý si a ktorý si bol, že si sa ujal svojej veľkej moci a začal kraľovať. Národy sa rozhnevali, ale prišiel tvoj hnev a čas súdiť mŕtvych a odmeniť tvojich služobníkov, prorokov a svätých a tých, čo sa boja tvojho mena, malých i veľkých, a zničiť tých, čo kazia zem.“ (Zjavenie Jána 11, 17 – 18)

Pokiaľ ide o štyri sväté zvieratá, ktoré žijú v sefire Kether, tak to sú štyri princípy hmoty. Absolútny, najvyšší Boh je nepochopiteľná, neuchopiteľná Bytosť, a iba prostredníctvom jeho prejavov (manifestácií) si o ňom môže človek urobiť nejakú predstavu. A prejavom, (manifestáciou) Boha, je hmota, ktorú On zo seba samého vytvára (plodí, vyžaruje). Hmota je teda božského pôvodu a na prvopočiatočnom stupni čistoty a jemnosti je nerozpoznateľná a nepochopiteľná, lebo je jedno s duchom. Táto prahmota je symbolizovaná prostredníctvom štyroch svätých zvierat, ktoré tvoria korene (počiatky) štyroch prvkov (elementov): býk predstavuje zem, orol vodu, človek vzduch a lev oheň. Prorok Ezechiel ich opisuje tiež v jednej svojej vízii. Tieto stvorenia sú tak vznešené, že im bola zverená úloha chváliť Pána. Dňom a nocou je Pán ústami Serafínov chválený. Neprestajne opakujú: „Svätý, svätý, svätý je všemohúci Pán, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde.“ Oni sami boli nazvaní svätými a neprestajne chvália svätosť Pána.

Prečo spočíva najväčšie velebenie, ktoré stvorenia prejavujú Bohu v tom, že chvália jeho Svätosť? V bežnej reči sa, zjavne bez hlbšej úvahy, hovorí o tom, že niekto je svätý (nem. heilig) alebo o svätosti (nem. Die Heiligkeit) takým spôsobom, že pravý význam týchto slov sa stráca. V skutočnosti je svätosť vlastnosťou svetla. Niektoré slovanské jazyky majú pojmy, ktorými je tento vzťah presne vyjadrený. V bulharčine napríklad sa povie svätý svetia a svätosť svetosť; svetlo sa povie svetlina a svet (nem. Die Welt) svet (Slovanské jazyky ukazujú súvislosť medzi svetlom a svetom, že svet bol vytvorený zo svetla.). Tak môžeme vidieť, ako je svätosť prepojená so svetlom. Svätosť je v najpôvodnejšom zmysle kvalitou Boha, lebo On je čistým svetlom a On prostredníctvom svetla vytvoril svet. Ak nejaký človek môže byť nazvaný svätým, potom len v takej miere, v akej má svetlo, ktoré žiari na vyššej duchovnej úrovni, to znamená, pravú inteligenciu, pravú múdrosť.

Štyri sväté zvieratá predstavujú teda štyri prvky (elementy), ale nemali by sme si ich zamieňať s tými štyrmi prvkami (elementami), z ktorých pozostáva naše univerzum. Stoja na opačnej strane toho, čo vnímame svojimi zmyslami alebo sme schopní pozorovať pomocou vysokovyvinutých prístrojov. Štyri prvky, ktoré tu vo forme ohňa, vzduchu, vody a zeme poznávame sú iba bledé (nevýrazné) a zhustené odrazy hmoty tam hore, v sefire Kether. Kto chce získať prístup k sefire Kether, musí dosiahnuť mimoriadny vývojový stupeň. Iba veľmi málo ľuďom sa to podarilo a väčšina z tých, ktorí tam dosiahli, sa potom nemohli vrátiť do fyzického tela. Sefira Kether je oblasťou, v ktorej sa rozpúšťajú všetky formy. Preto zmizli tí, ktorí sa tam dostali. Pri kontakte s touto sefirou boli strávení (spálení) a stali sa sami ohňom. Tým z mála, ktorí sa vrátili, sa to podarilo len vďaka mimoriadnej milosti nebies, ktorá ich vybavila určitým prvkom schopným ochrániť fyzické telo.

Ján sa v priebehu svojich extáz, ktoré opísal v Zjavení, len preto nerozpustil, lebo tento prvok prijal. Kniha, ktorú mu anjel podal na zjedenie so slovami: „V žalúdku ti zhorkne, ale v ústach ti bude sladká ako med.“ (Zjavenie Jána 10, 9), predstavuje symbolicky práve tento prvok, ktorý je schopný zachovať fyzické telo. Prorok Ezechiel hovorí tiež o jednej knihe, ktorú mu dal zjesť anjel (Ezechiel 3, 1-3). Tento prvok (element) je tiež symbolizovaný horiacimi uhlíkmi, ktoré položil Serafín na pery Izaiáša (Izaiáš 6, 6-7). 

Anjeli štyroch prvkov (elementov), Serafíni, sú teda v anjelskej hierarchii najvyšší, a je veľmi zriedkavou výnimkou, že ľudská bytosť môže k nim získať prístup. Keď sa teda obraciame na anjela vzduchu, na anjela vody, na anjela ohňa a na anjela zeme, môžeme sa dotýkať (vzťahovať) tých najvyšších (najsvetelnejších) bytostí, ktoré vládnu nad vodou, vetrom, ohňom a zemou v ich fyzickej forme, v ktorej ich my poznáme. Nie je možné zamieňať si anjelov, ktorí vládnu štyrom prvkom (elementom) nášho hmotného sveta so štyrmi veľkými anjelmi, ktorí predstavujú princípy hmoty. Oheň, ktorý poznáme, nie je skutočný oheň, skutočný oheň, skutočná voda, skutočný vzduch a skutočná zem sa nachádzajú hore (myslí sa v sefire Kether – J. B.) a pokiaľ vplývajú na našu materiálnu úroveň, robia to prostredníctvom určitých bytostí, ktorým velia. Keď Ján opisuje kataklyzmy, ktoré sú vrhnuté na zem, ukazuje zároveň, ako štyri sväté zvieratá dávajú rozkazy prvkom (elementom) hmotného sveta:

„A videl som ako Baránok otvoril jednu zo siedmych pečatí, a počul som jednu zo štyroch bytostí volať akoby hromovým hlasom: „Poď!“ A videl som: „Hľa biely kôň; a ten, o sedel na ňom, mal luk a dostal veniec a vyšiel ako víťaz, a aby víťazil.

Keď otvoril druhú pečať, počul som druhú bytosť volať: „Poď!“ A vyšiel iný ohnivočervený kôň a ten, čo sedel na ňom, dostal moc vziať pokoj zo zeme, aby sa ľudia navzájom zabíjali, a dostal veľký meč.

Keď otvoril tretiu pečať, počul som tretiu bytosť volať: „Poď!“ A videl som: Hľa, čierny kôň a ten, čo sedel na ňom, mal v ruke váhy. A počul som akoby spomedzi štyroch bytostí hlas volal: „Miera pšenice za denár a tri miery jačmeňa za denár; ale olej a víno nepoškoď!“

Keď otvoril štvrtú pečať, počul som hlas štvrtej bytosti ako volala: „Poď!“ A videl som: Hľa, plavý kôň a ten, čo sedel na ňom, volal sa Smrť a za ním šlo Podsvetie. A dostali moc nad štvrtinou zeme biť mečom, hladom, smrťou a divou zemskou zverou.“ (Zjavenie Jána 6, 1-8)

Štyri kone, na ktorých sedia štyria jazdci sú symbolom katastrof, zapríčinených anjelmi štyroch prvkov (elementov) v nebi, pretože títo anjeli sú takí mocní, že im stačí dať len znamenie, aby vyvolali určité sily a prostredníctvom nich spustošili zem. Prečo nechcú ľudia pochopiť, že všetko, čo robia, vyvoláva dôsledky a že nemôžu bez trestu natrvalo prekračovať zákony prírody a rušiť prácu prvkov (elementov)? Svojimi činnosťami, ale tiež svojimi myšlienkami a svojimi pocitmi a svojimi anarchistickými postojmi provokujú sily prírody, ktoré napokon zareagujú a nastolia opäť poriadok (rovnováhu). Príroda nie je v žiadnom prípade niečo neživé, necitlivé, s čím si môžu ľudia robiť, čo sa im zachce. Vždy keď ľudia prekračujú hranice toho, čo dokáže vystáť, prechádza do protiútoku.

Ale to, čo vám tu hovorím o zemi, platí tiež pre každé indivíduum. Keď v sebe neudržiavate k štyrom prvkom (elementom) – k zemi, telu, k vode, srdcu, k vzduchu, intelektu a k ohni, duši a duchu, dobrý (správny) vzťah, budete musieť prejsť ťažkými skúškami. Dal som vám metódy, aby ste mohli pracovať so štyrmi prvkami (elementami). Vyhľadajte ich a použite ich. Zvyknite si spájať sa s anjelmi štyroch prvkov a budete cítiť, že nakoniec dosiahnete stav nádhery  a harmónie.

Literatúra:

Aivanhov, M. O. : Die Himmlische Stadt. Kommentaare zur Apokalypse. Prosveta. 2010.

Biblia. Spolok svätého Vojtecha. 2006

Odporúčame

Blog
Gymnáziá, pripravte sa! Bude to jazda!

Gymnáziá, pripravte sa! Bude to jazda!

Rozhodnutie ministerstva zrušiť štandardný postup prijímania žiakov na stredné školy postavený na objektívnych kritériách (Monitoroch 9 a prijímacích testoch) a nahradiť ho prepočtom výsledkov vysvedčení z jednotlivých základných škôl pripravil tristnú budúcnosť pre značnú časť jednej ročníkovej generácie. Mám na mysli tak prijatých ako aj neprijatých.