Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
24. máj 2020

Dobrom na zlo

O čom by sa rozprávali Anton Neuwirth a Paul Young keby sa stretli? Čo majú spoločné ich knihy „Liečiť zlo láskou“ a „Chatrč“ a čo je podstatou ich posolstva? Dá sa na zlo odpovedať dobrom každý deň?
Dobrom na zlo

 Nedávno som čítala knihu Liečiť zlo láskou od Antona Neuwirtha. Ako už názov napovedá, Neuwirth v nej vydáva svedectvo o zmysle odpustenia, sile dobra  a nezmyselnosti odplácania sa zlým za zlé. Pár dní mi trvalo, kým som si spomenula, odkiaľ mi je celý tento koncept známy a čo mi pripomína (okrem Biblie 😊). Potom som na svojej poličke zavadila pohľadom o knihu Paula Younga Chatrč a uvedomila som si, že to je ono. V oboch knihách sa kladie dôraz na to, že jediným spôsobom, ako sa dá zlo poraziť, alebo „liečiť“, je konanie dobra. Odpovedať dobrom na vykonané zlo, i keď sa to v niektorých prípadoch môže zdať nemožné.  Hrdinovia oboch kníh (fiktívny Mackenzie a reálny Anton) veľa trpia a obaja si skôr či neskôr volia odpustenie, pretože prichádzajú k záveru, že to je jediná cesta von. Von z utrpenia a zo zla.

       

Scéna z filmu Chatrč. Foto: Insights

Teraz si možno vravíte, áno, svet je zlý a áno, odpúšťať treba, to je klišé. Ja som si to vravela tiež, kým som sa nad tým nezamyslela hlbšie a nezistila, aké umenie to skutočne je a aké podstatné je tomu umeniu sa naučiť. Tiež som zistila, koľko veľa som stále neodpustila ja sama a ako ma to v živote brzdí.  Mnoho z nás možno neprežilo hrôzy takých rozmerov, aké prežili Mackenzie a Anton, vzťahuje sa to však aj na malé či väčšie veci, ktoré zažíva každý. Ak niekto, komu bolo ublížené, neodpustí a nevyrovná sa s Bohom a ľuďmi, nenávisť v ňom žije, rastie a plodí ďalšie zlo. Anton Neuwirth vo svojej knihe spomína, ako dvanásť členov jeho rodiny zahynulo v koncentračných táboroch a neskôr opisuje, ako on sám po vojne Osvienčim navštívil. Rozpamätáva sa na nenávistné reakcie sprievodcu a ľudí, ktorí sa spolu s ním prehliadky zúčastnili.

„Turisti sa menia na ubitý i pobúrený dav, vybuchujúci hnevom. Zaznievajú výhražné slová. Rodí sa nenávisť....Nenávisť rodí po rokoch znova nenávisť.“

 

Obálka knihy Liečiť zlo láskou. Foto: Zachej.sk

Inzercia

 

Na knihu Chatrč sa znieslo veľa kritiky, ktorá sa týkala najmä teologických nepresností, nedostatočnej úcty voči Bohu a náboženstvu, či dokonca herézy. Z týchto a podobných kritických pohľadov mám však pocit, že svoje námietky stavajú nad podstatu knihy - podstatu odpustenia a osobného vzťahu s Bohom. Ak si vezmeme za príklad životy dvoch ľudí, z ktorých jeden má živý vzťah s Bohom, je schopný odpúšťať a prosiť o odpustenie a druhý chodí pravidelne do kostola, na spoveď a na prijímanie (netvrdím, že sa tieto dva prípady navzájom vylučujú), neverím, že by mal Boh väčšiu radosť z toho druhého.  Ako nedostatočnú úctu voči Bohu môžu kritici považovať napríklad časť, kde sa Mackenzie hnevá na Boha a aj mu to otvorene povie. Ja naopak tlieskam Youngovi  za to, že túto konverzáciu vytvoril, pretože si myslím, že sa v nej nájde obrovské percento ľudí, či už kresťanov alebo nekresťanov a takto s tým môžu lepšie pracovať.

Pri odpustení netreba samozrejme zabúdať na to, že sa nielen potrebujeme učiť odpúšťať, ale aj prosiť o odpustenie, čo môže byť v istých situáciach ešte ťažšie. Odpustiť musíme niekedy aj sami sebe, čo môže byť najväčšia výzva zo všetkých.

Odmietať odpustiť a odsudzovať nikam nevedie. Young vo svojej knihe hovorí: „Odsudzovať znamená, že sa staviame nad toho, koho súdime.“ A kto sme, že tak robíme?

Chatrč rozpráva o odpustení a o živom vzťahu s Bohom.  Liečiť zlo láskou rozpráva  o odpustení a o jedinom spôsobe ako poraziť zlo – dobrom. Myslím, že jednou z najväčších životných výziev je vnímať svoj život aj životy iných ľudí v kontexte príbehu, ktorý žijeme. Nie je to jednoduchá výzva a môže nám to trvať celý život. Ak sa nám to však podarí, prerušíme začarovaný kruh násobenej nenávisti a namiesto nej sa o slovo prihlási dobro. Ja sama na tom len začínam pracovať a oceňujem oboch autorov a ich knihy za to, že na tieto veci upozorňujú a vydávajú o nich svedectvo. Keby sa Anton Neuwirth a Paul Young stretli, myslím, že by sa rozprávali o odpustení, konaní dobra a o ich nevyčísliteľnej hodnote.

 

 

Odporúčame