Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
22. máj 2020

Zmietne mašinéria Koaličnej zmluvy voľnú nedeľu zo stola?

Pred pár mesiacmi by sme sa nenazdali, že téma voľnej nedele bude v tomto období na stole. Zostane tam, alebo ju mašinéria koaličnej zmluvy zmietne zo stola? Keď som si prvýkrát prečítala Koaličnú zmluvu, koaliční poslanci mi pripadali ako figúrky na šachovnici. Jej duch sa mi zdal byť v príkrom rozpore s tým, čo hovorí naša ústava v článku 73: „Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.“ Po podrobnom prečítaní zmluvy si myslím, že kde je vôľa, tam je cesta a že návrh o voľnej nedeli by mohol dostať zelenú, aj v prípade, že je to opozičný návrh.

Posledné týždne nanútili našej spoločnosti rešpektovanie voľnej nedele pre väčšinu obyvateľov. Fórum kresťanských inštitúcií sa s touto témou obrátilo na odborárske, zamestnávateľské a partnerské organizácie a s mnohými našlo zhodu. Pri príležitosti 15. mája - Dňa rodiny, vydalo FKI výzvu na rešpektovanie nedeľného odpočinku aj po skončení mimoriadnych opatrení. Momentálne sa k nej prihlásilo takmer 70 inštitúcií a organizácií a osobne viac ako 22 000 občanov. Spoločenská diskusia naznačuje, že názory na voľnú nedeľu sú rôzne, ekonomické argumenty nie sú jednoznačné a podľa prieskumov z tohto týždňa je jasné, že väčšina spoločnosti sa zhoduje na voľnej nedeli. Je zaujímavý jav, že otázka voľnej nedele sa posúva trochu do ideologickej roviny. Bolo by potešiteľné, ak by z tejto roviny koaliční partneri vycúvali. Verím, že sú dostatočne pragmatickí.

Opozičné strany zareagovali na túto horúcu tému svojimi návrhmi, ktoré sa majú prerokovávať v parlamente 3. júna. Čudujem sa, že táto téme nebola v programovom vyhlásení vlády alebo medzi vládnymi návrhmi zákonov v predošlých dvoch volebných obdobiach. Ak je predložený návrh známkou horlivosti strany SMER - sociálna demokracia, môže byť táto horlivosť právom podozrievaná. Ide o Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Podmanického a Mariána Kéryho na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Je otázne, ako sa postaví k tomuto návrhu materská strana po odchode poslanca Podmanického zo strany. Návrh poslancov je jednoduchý, doplniť slovíčko nedeľa: V zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov v V § 94 v odseku 5 sa slová „V dňoch“ nahrádzajú slovami „V nedeľu a v dňoch“, s účinnosťou od 15. septembra 2020. (https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=8&ID=105)

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára a Martina Beluského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov s účinnosťou 15 dní od vyhlásenia v Zbierke zákonov. (https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=8&ID=104 ) Tento návrh sa týka maloobchodného predaja. Podľa neho by v nedeľu nebolo možné zamestnancovi ani nariadiť, ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je maloobchodný predaj s výnimkou maloobchodného predaja určitých vymenovaných typov alebo prevádzok.

Oba návrhy sa mi zdajú populistické, podané natvrdo a bezohľadne, bez celospoločenskej diskusie. Preto sa mi zdá, že navrhovateľom nejde o vec.

 

Ako môže ovplyvniť Koaličná zmluva hlasovanie koaličných poslancov, naklonených voľnej nedeli.

Koalícia sa v bode 2 hlási k princípom demokracie, slobody, ochrany ľudských práv, transparentnosti, boja proti korupcii, zachovania sociálneho štátu, spravodlivosti, regionálneho rozvoja, ochrany životného prostredia a kultúry, rozvoja a podpory národnostných menšín, budovanie dôvery v sociálnu pomoc štátu a pomoci osobám so zdravotným postihnutím a ich rodinám. Voľná nedeľa podľa môjho názoru zodpovedá týmto princípom, alebo aspoň niektorým z nich.

V koaličnej zmluve je deklarované, že v podstate každú legislatívnu iniciatívu poslanca z koalície musí vopred schváliť celá koaličná rada. Výnimkou sú iba zákony, týkajúce sa ochrany života. Tie musia byť vopred predložené Koaličnej rade, ale nevyžaduje sa jej súhlas.

Koaličná strana nemôže presadzovať svoje záujmy na úkor inej koaličnej strany či zvyšku koalície spoločným postupom so stranami opozície. Takýto postup bude považovaný za hrubé porušenie koaličnej zmluvy. Otázka je, čo znamená formulácia „na úkor inej koaličnej strany“. Znamená to jej poškodenie, alebo jej nesúhlas? Voľná nedeľa podľa môjho názoru nie je na úkor inej koaličnej strany. Nerozumiem presne ani to, čo táto formulácia hovorí o hlasovaní jednotlivých poslancov. Skôr si tento text vysvetľujem tak, že hlasovanie poslanca koalície s opozíciou v prospech voľnej nedele by sa považovalo za porušenie koaličnej zmluvy zo strany toho konkrétneho poslanca.

Všimnime si osobitne bod 3 a jeho mechanizmus. Pri procesoch a dohodách, ak nie je konsenzus, každý člen Koaličnej rady má právo veta alebo sa môže zdržať hlasovania. Ak nehlasuje alebo sa zdrží hlasovania a neuplatní si právo veta, umožní ďalším členom koalície zhodu, ale on sám tým nie je viazaný.

Pre prípad voľnej nedele sa mi zdá najvýznamnejší bod 3 a bod 10 koaličnej zmluvy. V bode 10 Koaličná zmluva umožňuje koaličným poslancom podporiť aj opozičný návrh zákona, ktorý je v súlade s postojmi koalície a nejde proti programovému vyhláseniu vlády. Podmienkou je súhlas Koaličnej rady. Predpokladám, že takýto súhlas by sa dal dosiahnuť, keby sa koaliční partneri, ktorí nie sú zástancami voľnej nedele, zriekli hlasovania a zriekli by sa aj práva veta.

Na morálnu povinnosť hlasovať za takýchto okolností o opozičnom návrhu za voľnú nedeľu som sa spýtala niektorých teológov. Išlo o neformálnu komunikáciu, ale ich odpovede sa mi zdajú byť veľmi dobrým impulzom pre širšiu diskusiu, a preto ich s ich súhlasom zverejňujem. Otázky zneli:
Chcela by som sa spýtať, či sa dá považovať otázka voľnej nedele a hlasovanie v parlamente za ňu za morálno-etickú otázku.
Má poslanec morálnu povinnosť zahlasovať za takýto návrh, i keď je predložený zo strany opozície?

Anton Ziolkovský: otázka voľnej nedele z kresťanského hľadiska určite etickou otázkou je. Objektívne však nemá takú dôležitosť ako ochrana života alebo manželstva. Nakoľko návrhy zákonov situáciu pri ochrane nedele nezhoršujú (vtedy by morálna povinnosť hlasovať bola), je vecou poslancov, aby zvážili všetky okolnosti a rozhodli sa, ako budú hlasovať. Jednoducho povedané: myslím si, že mravná povinnosť hlasovať za návrh SMERu a LSNS nejestvuje. Politický rozmer a zdôvodnenie voličom, to je už vecou poslancov, ako si to dokážu obhájiť.

Stanislav Košč: Určite treba pokladať za morálne dobro, a teda morálnu povinnosť, aby štát chránil svojich občanov (zamestnancov) pred zneužívaním na pracovisku a vymohol im aspoň jeden deň voľna v týždni. To už máme v Zákonníku práce (stálo by za povšimnutie preveriť vymožiteľnosť tohto práva). Otázka teraz znie, či by bolo vhodné stanoviť pre niektoré profesie, aby to bola práve nedeľa. Tu musíme chápať, že nie pre každého občana SR je práve nedeľa "posvätným dňom" z hľadiska náboženského. A tiež, že ľuďom bez vyznania by to mohlo byť jedno, ale nemusí byť. Treba teda túto otázku chápať viac ako kultúrnu - čiže v súlade s našimi kultúrnymi tradíciami a azda ešte väčšinovou kresťanskou populáciou, pre ktorú je otázka nedele AJ náboženská téma.

Inzercia

Pokiaľ ide o hlasovanie v parlamente - treba počítať s tým, že poslanci opozície (najmä ĽSNS) sa budú usilovať predkladať takéto témy ako svoje, "národné a kresťanské", a to osobitne vtedy, keď je téma "v ovzduší", teda tak verejnosť, ako aj parlament nad ňou uvažuje. Prihováram sa za to, vychádzať v tejto a podobných veciach zo slov pána premiéra, ktoré vyslovil krátko po voľbách, keď zdôraznil, že nová vláda aj parlamentná väčšina sa bude riadiť predovšetkým zdravým rozumom.

To, či od nich teda žiadať zahlasovanie za tento návrh ako povinnosť, závisí na tom, či sa budú na túto vec pozerať z pohľadu čl. 9 alebo čl. 10 Koaličnej zmluvy. Keďže táto vec nie je de facto "na úkor" žiadnej koaličnej strany, mohla by byť chápaná ako "v súlade s hodnotami Koaličnej rady", konkrétne s "ochranou kultúry" (čl. 2). Napokon, kultúra nedele nie je len kresťanským zvykom, ale dobrým zvykom mať pokiaľ možno čo v najširšej miere nedeľu ako deň pracovného voľna. Aj náš jazyk o tom svedčí.

Martin Uháľ: Áno. Hlasovanie za voľnú nedeľu nie je len právnym úkonom a má nie len ekonomické parametre ale aj morálne. Zákon o práci v nedeľu alebo naopak o zavretí prevádzok má nie len právne a ekonomické dopady ale aj sociálne a morálne. Preto musí zodpovedať požiadavke spoločného dobra.

Každý zákon ktorý prijíma parlament má byť na podporu, alebo pre rozvoj spoločného dobra. Preto zákony musia rešpektovať toto spoločné dobro. Preto musia odpovedať na istú požiadavku, nazvime ju verejná objednávka alebo spoločenská objednávka“, ktorú ľudia prednášajú cez svoje organizácie - Cirkvi, občiansky sektor, ale aj cez médiá a iné formy prejavov občianskej participácie na spoločenskom živote - voľby, petície, štrajky, zhromaždenia, manifestácie a pod.

Preto okrem zákonov na ochranu štátu a jeho funkcií, každý iný zákon musí odpovedať na to, aká je požiadavka občanov - čo potrebujú ako spoločné dobro pre svoj rozvoj. Ide teda o to ako sa občania vedia vyjadriť a požadovať isté hodnoty a spoločenské pomery - počnúc od volieb až po už vyššie spomenuté prejavy. A toto je základná podmienka pre to aby zákon mohol byť nie len právnym dokumentom ale aj morálnym pravidlom. A zákon tým má byť. To má byť tzv. duchom zákona. Preto ak politici nerešpektujú takéto požiadavky, dopúšťajú sa morálneho priestupku proti spoločnému dobru, ktorému majú slúžiť. Princíp spoločného dobra je jedným z morálnych princípov postavenia Európskej únie.

Má poslanec morálnu povinnosť zahlasovať za takýto návrh, i keď je predložený zo strany opozície? Samozrejme, že poslanec má hlasovať za dobrý zákon, aj keby bol predložený opozíciou, alebo dokonca aj fašistami. Lebo ako prvý rozmer je podpora spoločného dobra. Je to jeho povinnosť nie len ako človeka, ale hlavne ako poslanca. Lebo práve pre toto sa dal zvoliť. Teda je to zdvojená, poprípade strojnásobená zodpovednosť či dokonca povinnosť a to vtedy, ak nemá pochybnosti o morálnej povahe zákona a jeho dobre ktoré má priniesť spoločnosti.

Poslanec je jediný človek z celej spoločnosti, ktorý má moc tvoriť zákony a tým uzákoňovať niektoré hodnoty spoločného dobra aby boli k dispozícií pre všetkých alebo aj záväzné pre všetkých. Ak teda to, za čo treba hlasovať je skutočné dobro pre človeka, - teda rešpektuje jeho dôstojnosť a dáva mu potenciál osobného a rodinného rozvoja, treba za to hlasovať.

Inocent-Mária Vladimír Szaniszló: Otázka hlasovania za voľnú nedeľu v parlamente nie je morálno-etická, ale politická! Morálno-etické témy viažu vo svedomí len ak ich kladie morálno-etická autorita. V prípade politických zoskupení, ktoré vlna vyniesla na výslnie, by sa jednalo o takúto situáciu len vtedy, ak by po konzultácii s morálnou autoritou hľadala konsenzus v spoločnosti (verejný dialóg , ale aj parlamentné jednanie). V modernej demokracii nie východného typu však k takýmto hlasovaniam dochádza zriedka a ak vôbec, tak väčšinou so slobodou od straníckej politiky. Teda povinnosť hlasovania nie je morálno-etická kategória z vyššie uvedených dôvodov.

 

Deus caritas est pápeža Benedikta XVI. je pre nás všetkých, ktorí si lámeme hlavu nad tým, ako  správne žiť svoju identitu, prameňom múdrosti a jasného vyjadrenia:

Hlavnou úlohou politiky je správne usporiadanie spoločnosti a štátu. Spravodlivosť je cieľom, a teda aj vnútornou mierou každej politiky. Politika je viac než iba technikou tvorby verejných usmernení: jej pôvod i jej cieľ sú ukotvené v spravodlivosti a tá má etickú povahu. Tak štát nevyhnutne stojí pred otázkou, ako tu a teraz realizovať spravodlivosť. Tá však predpokladá inú, ešte radikálnejšiu otázku, čo je spravodlivosť. To je otázka praktického rozumu; ale aby náš rozum mohol správne pracovať, treba ho neustále očisťovať, pretože jeho etické oslepnutie, spôsobené prevahou vlastného záujmu a moci, ktoré ho zaslepujú, je nebezpečenstvom, ktoré nikdy nemožno úplne odstrániť.

V tomto bode sa viera a politika navzájom dotýkajú. Iste, viera má svoju osobitnú povahu stretnutia so živým Bohom – stretnutia, ktoré nám otvára nové horizonty, ďaleko presahujúce hranice rozumu. Zároveň je však viera očistnou silou samotného rozumu. Vychádzajúc z Božej perspektívy, oslobodzuje rozum od jeho slepoty a pomáha mu byť viac sebou samým. Viera pomáha rozumu lepšie spĺňať jeho úlohu a jasnejšie vidieť to, čo mu je vlastné. Práve sem sa radí aj sociálna náuka Cirkvi: nechce pripísať Cirkvi moc nad štátom ani vnútiť tým, ktorí nemajú účasť na viere, perspektívy a spôsoby správania patriace viere. Chce jednoducho prispieť k očiste rozumu a pomôcť, aby to, čo je spravodlivé, sa mohlo tu a teraz aj uskutočniť.

Odporúčame

Blog
Prečo som nehlasovala za správu ombudsmanky

Prečo som nehlasovala za správu ombudsmanky

Občania Slovenska, my všetci, potrebujeme vrátiť dôveru v právny štát. Jedným z kľúčových predpokladov dôvery občanov v právny štát, je ochrana základných ľudských práv a slobôd v našej krajine, rovnosť ľudí pred zákonom a vymožiteľnosť práva. Ústava Slovenskej republiky zverila (článkom 151a ods. 1) zodpovednosť za ochranu základných práv a slobôd v zákonom ustanovených prípadoch aj verejnému ochrancovi práv. Jeho úlohou v zmysle zákona je podieľať sa na ochrane základných ľudských práv a slobôd fyzických a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu (zákon 564/2001).