Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
22. máj 2020

Prečo som nehlasovala za správu ombudsmanky

Občania Slovenska, my všetci, potrebujeme vrátiť dôveru v právny štát. Jedným z kľúčových predpokladov dôvery občanov v právny štát, je ochrana základných ľudských práv a slobôd v našej krajine, rovnosť ľudí pred zákonom a vymožiteľnosť práva. Ústava Slovenskej republiky zverila (článkom 151a ods. 1) zodpovednosť za ochranu základných práv a slobôd v zákonom ustanovených prípadoch aj verejnému ochrancovi práv. Jeho úlohou v zmysle zákona je podieľať sa na ochrane základných ľudských práv a slobôd fyzických a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu (zákon 564/2001).

Správa o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2019

Verejný ochranca práv (ďalej len „VOP“) „predkladá národnej rade každý rok... správu o činnosti, v ktorej uvedie svoje poznatky o dodržiavaní základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb orgánmi verejnej správy a jeho návrhy a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov.“ (článok 23, ods. 1 zákona o VOP).

Obsah do parlamentu predloženej Správy o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2019 (ďalej len „Správa“) ma sklamal. Prečo?

Na strane 8 Správa uvádza: „Poslaním verejného ochrancu práv je aktívna participácia pri naplnení právneho štátu ako funkčného princípu. Preskúmavaním individuálnych podnetov zisťuje tie porušenia právneho poriadku alebo princípov demokratického právneho štátu v konaní, v rozhodovaní alebo v nečinností orgánov verejnej správy, ktoré ohrozujú základné práva a slobody. Ak sa závery preskúmavania podnetov alebo prieskumov z vlastnej iniciatívy dotýkajú väčšieho počtu osôb alebo majú systémový charakter, verejný ochranca práv navrhuje zmenu príslušnej legislatívy, resp. podáva návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky.

Ako Správa konštatuje „prieťahy v súdnom konaní sú dlhodobo v činnosti verejného ochrancu práv najčastejšie konštatovaným porušením základných práv a slobôd.“ (s. 49) Správa tomuto najčastejšie konštatovanému porušeniu základných práv a slobôd venuje len 1,5 strany z celkového počtu temer 100 strán. Ešte smutnejší je pohľad na časť Návrhy odporúčaní. Tam sa problému prieťahov v súdnom konaní nevenovala VOP vôbec.

Považovala som to za natoľko kľúčový nedostatok predloženej Správy, že som sa zdržala pri hlasovaní o vzatí predloženej správy na vedomie. Naopak – budem iniciovať komunikáciu s verejnou ochrankyňou práv, ktorej cieľom bude predloženie mimoriadnej správy VOP do parlamentu. Jedinou témou mimoriadnej správy má byť problematika porušovania základných práv a slobôd prieťahmi v súdnom konaní a najmä predloženie konkrétnych návrhov na riešenie tohto problému VOP.

Ak tému porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nepovažovala VOP v roku 2019 za svoju prioritu, verím, že sa nám podarí nájsť cestu ako vrátiť toto jej úradom najčastejšie konštatované porušenie základných  práv a slobôd do jej pozornosti. Verím, že toľko srdca, koľko vkladá do svojich srdcových tém, bude už tento rok vkladať aj do sfunkčnenia justície – chrbtovej kosti nášho právneho systému.

Pokiaľ ide o riešenie problému prieťahov v súdnom konaní využijem oprávnenia poslanca parlamentu a budem interpelovať aj ministerku spravodlivosti.

Potrebujeme novelu zákona?

Pri mojom hodnotení spomínanej Správy bol druhým dôležitým bodom rozsah tém, ktorým sa VOP venovala v porovnaní s tým, čo jej ústava zveruje ako kľúčové poslanie. Po prečítaní Správy som sa nevedela ubrániť dojmu, že verejná ochrankyňa práv a jej kolegovia majú pomerne difúzne zameranie, ktorého súvis s ochranou základných práv a slobôd sa hľadá vskutku ťažko.

Ako nás napríklad informuje na strane 44 predloženej Správy, medzi priority Kancelárie verejného ochrancu práv zaradila pani Patakyová s cieľom podporiť zlepšenie podnikateľského prostredia „aj prioritu zameranú na preverenie fungovania obchodných registrov a ich digitálneho prepojenia. ... Samotné zisťovanie bolo realizované prostredníctvom dotazníkového prieskumu adresovaného registrovým súdom.

Zlepšovanie podnikateľského prostredia je nepochybne dôležité. Ak by sme nemali v oblasti porušovania základných práv a slobôd žiadne problémy, ak by právo našich občanov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo napĺňané, možno by sa problému obchodných registrov mohol venovať ktokoľvek – vrátane Kancelárie verejného ochrancu práv.

Inzercia

No v časoch, keď sa podľa predloženej Správy „súdne orgány opakovane dopúšťajú niektorých pochybení a ... .nielen nečinnosť, ale aj neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže viesť k porušeniu ústavne garantovaného práva na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov“ by sme predpokladali, že všetky dostupné kapacity sústredí verejný ochranca práv na riešenie dlhodobo najčastejšie konštatovaného porušenia základných práv a slobôd. Hoci aj dotazníkovým prieskumom.

V tejto veci stojí za hlbšiu analýzu možné skoncentrovanie pozornosti VOP na problematiku ochrany základných práv a slobôd, tak ako mu ju zveruje ústava, a to aj možnou úpravou zákona o verejnom ochrancovi práv a presnejším špecifikovaním jeho pôsobnosti. A – pozornosti.

Občania Slovenska, my všetci, potrebujeme navrátiť dôveru v právny štát. Jedným z kľúčových predpokladov pre to, je ochrana základných ľudských práv a slobôd v našej krajine, rovnosť ľudí pred zákonom a vymožiteľnosť práva. Je dôležité, aby sa verejný ochranca práv vrátil k tomu, čo mu zveruje ústava, a tak prispel k obnoveniu dôvery ľudí na Slovensku v spravodlivosť a právny štát.

Hlboké nedorozumenie pani prezidentky

Potom, čo sme v parlamente nevzali Správu o činnosti VOP za rok 2019 na vedomie, okomentovala prezidentka Z. Čaputová hlasovanie parlamentu takto: „Aj keď s jej zisteniami nemusia všetci poslanci súhlasiť, vypočuť si ich a vziať tieto informácie na vedomie považujem za znak úcty voči ľuďom, ktorí sa na úrad ombudsmanky s dôverou obracajú.“

Nakoľko som jednou z poslankýň, ktorá odmietla zobrať predloženú Správu na vedomie, dovoľte mi napísať toto: podľa môjho názoru by bolo prejavom úcty voči ľuďom, ktorí sa na úrad ombudsmanky s dôverou obracajú, keby sa jej správa zamerala prioritne na to, s čím sa na jej úrad najčastejšie obracajú. Aj podľa Správy pani ombudsmanky sú touto témou prieťahy v súdnom konaní. Ako som už uviedla, pani ombudsmanka im v takmer 100 stranovej správe venovala len 1,5 strany a neuviedla k tejto téme žiadne návrhy opatrení na riešenie vážneho a dlhotrvajúceho problému.

Predloženú Správu som odmietla zobrať na vedomie aj na znak úcty voči ľuďom, ktorí sa na úrad ombudsmanky s dôverou obracajú.

Verím, že aj pani prezidentka bude v tomto roku vkladať toľko srdca, koľko vkladá do svojich srdcových tém, do sfunkčnenia justície – chrbtovej kosti nášho právneho systému. Špeciálne pokiaľ ide o očistu a sfunkčnenie prokuratúry. Vrátane tej generálnej.

 

Moje vystúpenie v rozprave: https://www.youtube.com/watch?v=mXEvD4Zihyg

 

Viera v Boha a sloboda patria k najdôležitejšiemu v mojom živote. Preto sa aj ako poslankyňa parlamentu budem venovať slobode prejavu, ochrane života od počatia po prirodzenú smrť, podpore rodín, bezpečnosti našej krajiny a jej obyvateľov, vymožiteľnosti práva a nastoleniu spravodlivosti na Slovensku. Myslím si, že 30 rokov po Nežnej revolúcii by nemali byť v žiadnych vysokých štátnych funkciách bývalí komunisti a najmä nie príslušníci ŠTB. To by sa malo týkať aj sudcov a prokurátorov, ktorí sa podieľali na politických procesoch pred rokom 1989. Slobodu vnímam ako veľmi vzácny dar a s obavami sledujem jej obmedzovanie. Týka sa to najmä slobody prejavu a slobody vierovyznania, pokusov o neoprávnené zásahy do rodinného života najmä v oblasti výchovy detí či obmedzovania práva vlastniť majetok pokiaľ ide o legálnu držbu zbrane. Tendencie obmedzovať niektoré základné slobody, žiaľ, prichádzajú 30 rokov po páde komunistických totalitných režimov tentokrát zo západoeurópskych krajín, často z európskych inštitúcií. Sloboda je hodnota, ktorú treba chrániť. Budem sa o to usilovať aj ako poslankyňa parlamentu. Študovala som politológiu a právo. Profesijne som sa venovala tiež komunikácii s médiami a verejnosťou. Som členkou hnutia NOVA. S Danielom Lipšicom som spolupracovala na ministerstvách spravodlivosti a vnútra, neskôr ako jeho poslanecká asistentka. V predchádzajúcom volebnom období som pôsobila ako poslanecká asistentka Gábora Grendela a Igora Matoviča. Na poslednom Národnom pochode za život bola dobrovoľníčkou pre oblasť vzťahy s médiami. Vo voľbách 2020 som bola zvolená za poslankyňu Národnej rady Slovenskej republiky za OĽANO - NOVA - KÚ - Zmena zdola.

Odporúčame

Blog
Srbský vladyka a duchovní z Čiernej hory vo väzení kvôli koronavírusu

Srbský vladyka a duchovní z Čiernej hory vo väzení kvôli koronavírusu

Pravoslávni Srbi v Čiernej hore, ktorí tvoria väčšinu obyvateľov tohto 600 tisícového štátu sa od konca decembra minulého roka potykajú s veľkými obmedzeniami práv na slobodu náboženského prejavu. Keď bol 26. decembra 2019 v Čiernej hore prijatý zákon „O slobode vierovyznania a presvedčenia a právom postavenia religióznych spoločenstiev“, ktorý sa zakladá na fakte, že o cirkevných stavbách neexistujú úradné zápisy pred rokom 1918, kedy sa Čierna Hora zjednotila so Srbskom na konci Prvej svetovej vojny, vznikla snaha spochybniť vlastníctvo nemalého počtu pravoslávnych chrámov a monastierov. Ako odpoveď na tento zákon začal veriaci ľud so svojimi archijerejmi a duchovnými organizovať v čiernohorských mestách modlitebné procesie pod názvom „Nedamo svetinje (Nedáme svätyne)“ a pridalo sa k ním aj duchovenstvo v pravoslávnych eparchiách v Srbsku a Bosne a Hercegovine. Na niektorých pochodoch sa v Čiernej hore zúčastnili až 200 tisíc veriacich.