Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
18. máj 2020

Ahoj Wojtyła! (list pápežovi)

Pamätám sa na tú chvíľu, keď som sa ponáhľal z badateľne v SNA (Slovenský národný archív) k autobusu, aby som vycestoval do Ríma. Ráno sme už stáli neďaleko obelisku na Námestí sv. Petra. Počúvali sme homíliu Tvojho neskoršieho nástupcu Benedikta XVI. Deň rozlúčky. Kniha sa zatvorila.

Narodil som sa neskôr ako si sa Ty stal pápežom. Len pár kilometrov od Tvojho rodiska. Viem, že sme mali doma Tvoj obraz. Viem, že sa u nás v kostole s veľkým nadšením spievala pieseň: „V sedembrežnom kruhu Ríma...“ Viem, že u nás doma rodičia počúvali Vatikánsky rozhlas. Hneď ako skončilo slovenské vysielanie, nasledovalo vysielanie v poľskom jazyku. Cez hory, ktoré nás spájali s Tvojim rodiskom, sme pašovali náboženskú literatúru a aj obrázky s požehnaním od Teba.

****

Nie, neboli sme „husákove deti“, ale skôr deti túžiace po slobode, nebojácne. To, čo nás formovalo, nebol príklon ku komunistickej ideológii, mierové manifestácie, ale púte. Púte na levočskú horu. Pamätám si tú náročnú cestu do kopca... a pohľad na Máriu. Jej pohľad. „Celý Tvoj“ – znelo Tvoje pápežské heslo. V tomto duchu sme boli aj my formovaní.

Nie, neformovali nás pionierske sľuby, ale tajné stretnutia s robotníkom z Vagónky Poprad. Volali sme ho Dodo. Nevedeli sme, že je salezián a tajne študuje teológiu. Stretávali sme sa asi v pätnástich domácnostiach. Vždy v inom dome. Duchovný rozhovor, modlitba, ale aj spoločná hra a tajný táborák medzi Rudňanami a Poráčom. Cesta do strmého kopca, cez hustý les, stany uprostred prírody. To nás formovalo. Priateľstvo, stretnutia, ktoré boli pre normalizačný režim nebezpečné.

Nie, neformoval nás pragmatický prístup k životu – chlieb a hry. Formovali nás ľudia odvahy. Príbuzní, ktorí sa vydali na Sviečkovú manifestáciu. Mal som 8 rokov, keď som počul v kuchyni plakať moju tetu.... ktorá sa vrátila z manifestácie. Bol som nahnevaný na režim, ktorý tu vládol. Režim, ktorý rozplakal ľudí túžiacich po slobode.

****

A Ty si v tom čase, keď som sa narodil, mohol navštíviť rodnú vlasť – komunistické Poľsko. Vždy, keď si prišiel do rodného kraja, hranice s našim spriateleným socialistickým štátom sa zatvárali. Maďarsko malo v každej diecéze biskupa, Poľsko ani nehovoriac... a my sme nemali desaťročia biskupov v diecézach. Náš tajný biskup Korec opravoval výťahy... To bolo Československo. Krajina, z ktorej si pozval na biskupskú synodu vikára Hirku a lekára Krčméryho. A naši vládcovia? Odmietli! Znemožnili vycestovanie.

A Ty si v tom čase bol človekom stretnutí, otvorenosti. Gorbačov Ťa vnímal ako „najväčšiu morálnu autoritu na svete“. Ty si už „dávno“ zabudol, že to bola sovietska KGB, ktorá stála v pozadí atentátu na Tvoju osobu i cirkev. „Bol to diabol“, stroho si konštatoval, keď sa o tom niekto zmenil. Atentátnikovi si odpustil, navštívil si ho. Neuveriteľné.

A Ty si sa za nás modlili. V čase, keď za modlitbu, tajné duchovné cvičenia, prenášanie náboženskej literatúry... „nevyrovnaní postoj s náboženstvom“ sa u nás ešte stále aj zatváralo. A dodnes sú nevyšetrené vraždy (nielen) ľudí viery. Režim, ktorý sa tváril, že je tu náboženská sloboda. Režim, ktorý staval múry nedokázal vytvoriť bariery proti modlitbe, priateľstvu.

****

Bol som chlapec, keď si prišiel do mojej rodnej vlasti. Sloboda. Režim padol. Vajnory. 1990. Pamätám si len to, ako sme mali vlajky a potom nosili odznak s Tvojim portrétom. A ako sme ďaleko kráčali k autobusom. Návšteva v roku 1995. Mal som zápal pľúc, ležal som v nemocnici. Banská Bystrica a Bratislava 2003. Nezabudnuteľné chvíle na banskobystrickom námestí. Pohľad na zoslabnutého pápeža. A vďačnosť.

Bol som mládencom, keď som zavítal na svetové stretnutia mládeže. Paríž 1997. Rím 2000. Prešiel si okolo nás... a my sme z ničoho nič začali plakať. Toronto 2002. Krátky dlhý okamih. Priestor na dialóg s inými kultúrami. Nevšedné prežívanie mladosti.

Bol som vysokoškolákom, keď sme išli do Ríma na stretnutie zástupcov univerzít. Díval som sa na Teba a Ty na mňa. Uprostred toho zástupu na malom námestíčku v Castel Gandolfo.Jeden dlhý pohľad...

Inzercia

****

A tie okamihy stretnutí s ľuďmi, ktorí boli Tvojimi priateľmi. Wanda Półtawska. Krakov. Hovorila nám o tom, ako Ťa ľudia obdivovali, potľapkávali Ťa, ale často si poriadne neprečítali nič z toho, čo si napísal. To ju veľmi mrzelo...

Keď som študoval v Krakove, tak som navštívil kardinála Dziwisza. Človek, ktorý bol pripravení vyhovieť prosbám iných. Viackrát sa ma spýtal, čo od neho potrebujem. Nemal som žiadnu prosbu. Nakoniec som ho poprosil, že by som rád prišiel na jeho súkromnú svätú omšu. A potom som v gestách, slovách... vnímal Teba. Tam, na mieste, kde si sa modlili, kľačal, kde si tajne vysvätil aj slovenských kňazov.

Tvojim priateľom bol aj Silvo Krčméry. V svojej malej izbietke mal Tvoj portrét. Akoby si sa díval naň. Keď si bol v Bratislave, prerušil si svoju reč venovanú zasväteným... pozrel si sa na Silva a povedal si, že on by k téme duchovných cvičení vedel povedať viac ako Ty. Veľké a priateľské gesto.

****

Podvečer, keď si odchádzal na večnosť. V ten podvečer mi v hlave hmýrili myšlienky, či Evanjelium robí ľudí lepšími. Videl som neveriacich, ktorí konali dobro a veriacich, ktorí nekonali v duchu Evanjelia. Načo je život v náboženskom duchu? A tá noc, tá noc bola aj o vnímaní Tvojho života... „On žil podľa Evanjelia... a koľko toho dobrého vykonal.“ Tvoje svedectvo bolo o malom kroku k Bohu. Tvoj príklad... Ten malý krok viery v čase, keď si odchádzal na večnosť.

Milý pápež,

som rád, že som súčasťou generácie Jána Pavla druhého. Ďakujem za stretnutia s Tebou.

Daj, aby sme boli stále generáciou, ktorá sa modlí s pápežom a za pápeža. Ktorá sa aj v duchu výzvy terajšieho pápeža modlí svätý ruženec. Ktorá premýšľa, číta to, čo pápež napíše; počúva, čo pápež hovorí. Aby naše srdcia boli odvážne, statočné, milosrdné.

A ešte jedna vec. V deň narodenín sa dávajú darčeky. V deň stých narodenín často niečo špeciálne... Čo by Ťa potešilo? Daj, aby som nad tým premýšľal a hľadal odpoveď. Aby som Ťa potešil. A ozaj.. oroduj za nás v nebi!

S vďakou

Fero

Odporúčame

Blog
Eucharistia, či poslušnosť?

Eucharistia, či poslušnosť?

Pred pár dňami som premýšľal nad dôležitosťou Eucharistie. Dôvod? Príprava rodičov na prvé sväté prijímanie. Našiel som množstvo výrokov, ktoré sa viažu k sile a dôležitosti tejto sviatosti. Ako historik skúmam príbeh učiteľky Márie Pecíkovej, ktorá bola veľkou ctiteľkou Eucharistie a zároveň veľkou milovníčkou sv. Terézie Avilskej. Táto učiteľka cirkvi mala jasno v dnes tak silnej a aktuálnej téme: poslušnosť je viac ako Eucharistia.

Blog
Exorcista ministrom zdravotníctva?

Exorcista ministrom zdravotníctva?

Po prečítaní zopár mienkotvorných článkov v pokrokových médiách som sa zľakol, že nový minister zdravotníctva chce chemoterapiu nahradiť exorcizmom a zdravotné poisťovne dať zoštátniť Vatikánu (aj keď nie je katolíkom, ale baptistom). Redaktori vo svojich komentároch sa s pocitom intelektuálnej nadradenosti vysmievali stredovekému tmárovi a s pocitom moderných demokratov sa pohoršovali ako môže veriaci človek sedieť na ministerstve. Poďme si tieto dve veci detailnejšie rozobrať.