Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
15. máj 2020

Fóbia z prechyľovania II.

Tento článok je voľným pokračovaním článku Fóbia z prechyľovania I.

Jazyk a politická korektnosť alebo, čo majú spoločné afroameričania, seniori a obézní ľudia

Jazyk je prostriedkom dorozumievania, ako napísal už Stalin. Môže mať však aj iné funkcie. Môže byť využitý aj na zakrývanie reality alebo sa môže stať nástrojom určitej ideológie. Kto kontroluje jazyk, kontroluje spoločnosť. Z toho dôvodu sa niektoré slová stávajú nevhodné, lebo odhaľujú niečo, čo by malo zostať skryté.

V SŠA sa na označenie černochov v minulosti používalo slovo neger. To slovo pochádza z latinčiny a znamená jednoducho černoch alebo čierny. Keď sa začalo toto pomenovanie vnímať ako hanlivé, bolo nahradené slovami farebný (colour) a čierny (black), čo je významovo skoro to isté, len tieto slová neniesli so sebou také asociácie ako neger. Aj tieto slová sa však časom vyžili a museli byť nahradené slovom afroameričan (afroamerican). Toto posledné slovo tak už nepoukazuje na čiernu farbu pokožky černochov, ale len na ich africký pôvod. Nevýhodou je, že sa nedá použiť na černochov žijúcich v Európe alebo v Afrike. Dnes už nie je korektné nazvať v SŠA černocha černochom. Akoby sme chceli navodiť dojem, že všetci ľudia beloch, černoch, indián sú rovnakí. Otázka je, čím bude nahradené slovo afroameričan, keď sa na toto slovo presunú tie asociácie, ktoré boli naviazané na slová neger, colour a black.

Jav upravovania jazyka sa však nevyskytuje len Amerike, ale aj u nás. Najmä v súvislosti s koronakrízou sa u nás viac začalo hovoriť o senioroch. Slovo senior nie je v našom vyjadrovaní novinkou. V minulosti sa používalo najmä v športovej terminológii na odlíšenie juniorov do 18, 20 alebo 21 rokov od kategórie dospelých športovcov. Alebo ak v rodine boli otec a syn rovnakého mena, tak otec bol senior a syn junior. Senior je latinské slovo a znamená starší.

V poslednej dobe sa toto slovo začalo používať na označenie starých ľudí alebo dôchodcov. Povedať o starom človeku, že je starý alebo, že je dôchodca, by nám dnes už pripadalo ako niečo hanlivé. Preto potrebujeme nové slovo senior, s ktorým nie sú spojené také asociácie ako so slovami starý a dôchodca. Máme teda nové slovo, ale myslím, že netreba veľmi vysvetľovať, že realita sa s novým slovom nemení. Nové slovo realitu možno prekrýva, ale nemôže ju zmeniť.

Tak ako meniace sa označenia černochov v Amerike naznačovali existenciu rasizmu, aj tu ide o to, že my ako spoločnosť máme nejaký problém s dôchodcami či starými ľuďmi ako takými, a preto potrebujeme to, že tu takýto ľudia sú, prekryť novým slovom.

Je staroba niečo negatívne? Keby ste sa opýtali starých ľudí, tak by často povedali, že je a posťažovali by si na nízky dôchodok alebo na všelijaké choroby, ktoré ich trápia. Teda staroba má svoje ťažkosti, ale má aj svoje pozitíva. Staroba sa označuje ako jeseň života a jeseň je obdobie, kedy sa zbiera úroda. Teda kvalita staroby odzrkadľuje aj to, ako človek prežil svoj život. Čo v mladosti zaseješ, to v starobe akoby si našiel.

Ja som chlapec z dediny, pastierča a moja predstava starého človeka, ktorú som si utvoril ešte v detstve, je predstava dobrého, mierneho, usmievavého človeka, ktorý má vždy pri sebe nejaký cukrík alebo aspoň dobré slovo.

V idylickej minulosti boli starí ľudia cenení pre svoje skúsenosti, múdrosť a nadhľad. Aj keď starý človek už nemá takú silu, aby rozoral roľu, môže ešte čo to urobiť v záhradke, niečo vystružlikať a tak. Starí ľudia boli dôležití pri výchove vnukov, ktorým odovzdávali ľudovú kultúru, teda rozprávky, riekanky, hádanky, porekadlá, príslovia, básničky, ľudové piesne alebo príhody z mladosti, keď bojovali za cisára pána a jeho rodinu. Vedeli veľa o tom, ako sadiť a ošetrovať stromčeky, ako okolo včiel, kedy zarezať gunára a pod. Život človeka v minulosti bol viac prirodzenejší, viac v súlade s prírodou. V rámci tohto spôsobu života si starí ľudia, hoci vtedy ešte neboli dôchodky, ľahšie nachádzali miesto v spoločnosti.

Nechcem sa tu púšťať do sociologickej analýzy, prečo je postavenie starých ľudí v našej spoločnosti také, aké je. Niekedy môže byť chyba aj na strane tých starcov, že nie vždy zodpovedajú predstave tých dobrých deduškov a babičiek, ale sú to chronickí sťažovatelia alebo frfloši. Ale aj to súvisí s tým, že v našej spoločnosti nie je prítomný nejaký model ľudského života, dozrievania, ktorý by previedol človeka z detstva cez pubertu, dospievanie, mladosť, stredný vek až k starobe. Chýba tu ľudské pochopenie, životná múdrosť, o čom je ľudský život, hoci rôznych vedeckých teórií máme až až.

Vzťah k starým ľuďom v našej spoločnosti je nezdravý a to naznačuje, že celá naša spoločnosť je nezdravá. Preto to potrebujeme zakrývať novými, fajnovými, latinskými slovami.

Slová starý a dôchodca museli byť nahradené slovom senior, lebo prívlastok starý prestal byť označením úctyhodného človeka, ale stal sa časom hanlivým. Starý človek už nie je mladý, nie je taký výkonný, nie je taký sexi, nie je taký užitočný. A dôchodca? Žiť z renty a nechodiť do práce, nepracovať, len poberať peniaze, to už zaváňa príživníctvom. Starí dôchodcovia prestali byť užitoční a stávajú sa pre spoločnosť príťažou. Slovo senior túto skutočnosť nevyrieši, ale aspoň ju prekryje. Na nejaký čas, lebo časom aj toto slovo získa hanlivý nádych a bude musieť byť nahradené iným slovom.

Niečo podobné sa udialo so slovom tučný, ktoré sa tiež vytráca z nášho jazyka. Dnes sa hovorí skôr o obezite. Je to to isté, ale znie to lepšie. Tučnota vo väčšine prípadov je prejavom obžerstva, čo je jeden zo siedmych hlavných hriechov. Človek stučnie vtedy, keď sa prežiera a nemá dostatok pohybu. Takýto človek nevie ovládnuť jeden zo svojich pudov a síce pud potravinový. Je otrokom svojho žalúdka. Preto ide o hriech. Jeme preto, aby sme žili a nežijeme preto, aby sme jedli. Hoci ideológ dnešného liberalizmu by povedal: „Čo ťa je do toho, čo sa staráš do druhých. Pokiaľ tomu človeku chutí, tak je to len jeho vec, čo robí, ak neubližuje druhým.“ Nie je to tak, veď takýto človek svojím príkladom ovplyvňuje celú spoločnosť, lebo nie sme izolované ostrovy, nedostatok sebaovládania svedčí niečo o jeho charaktere a nezanedbateľné sú aj zdravotné dôsledky, lebo tučnota má negatívny vplyv na zdravotný stav. A lieky a operácie stoja peniaze.

Človeka, ktorý je tučný, lebo sa prežiera, môžete kritizovať. Toho, kto trpí obezitou, už nie, lebo obezita je choroba. A tak ako nebudete kritizovať niekoho, kto má bronchitídu alebo chrípku, tak nebudete kritizovať ani niekoho, kto je obézny. Taký človek skôr potrebuje náš súcit, našu ohľaduplnosť a pomoc.

Podobne boli z nášho jazyka vypustené slová slepý a hluchý a nahradené slovami nevidiaci a nepočujúci. Tieto nové slová znejú lepšie, ale v podstate majú rovnaký význam ako tie predchádzajúce. Som prekvapený, že sa ešte v tomto duchu nezačala prepisovať Biblia. Potom by napr. časť, kde sa hovorí „Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa zvestuje evanjelium“ znela „Nevidiaci vidia, ľudia s obmedzenou schopnosťou pohybu stratili svoje obmedzenie, stigmatizovaní nie sú znečistení, nepočujúci počujú, tí, ktorí odišli, sa vracajú a sociálne znevýhodnení sú informovaní o náboženských otázkach na základe svojho práva na informácie.“

Odvodzovanie slov

Jeden zo spôsobov, ako porozumieť našej materčine, je pozrieť sa na to, ako sa v nej tvoria slová a ako sú slová navzájom prepojené. Objavíme tak akúsi starú múdrosť, poznanie, ktoré je v našom jazyku uložené.

Jedno z najčastejšie vyslovovaných slov na Slovensku je Boh. Slováci ho vyslovujú v rôznych tvaroch a v rôznych situáciách. To svedčí o prirodzenej  z-božnosti slovenského národa. Pôvod slova Boh etymologicky súvisí so slovom dávať zo základu bhagati. Boh je bytosť, ktorá dáva, obdarúva. Boh dáva bohatstvo preto, lebo je bohatý. Patrí mu celý vesmír.

Priateľ je človek, ktorý nám praje, nepriateľ nám nepraje.

Dedina je dedičstvo po predkoch, po dedoch. Nielen v materiálnom slova zmysle, ale aj v kultúrnom. Preto dedina bola vždy miestom, kde sa viac udržiavali tradície zdedené po dedoch.

Mesto bolo miestom, kde sa konali trhy. Na trhu sa trhalo plátno. V rannom stredoveku sa plátno využívalo ako platidlo, preto dnes dostanete za prácu plat, plácu. V obchode treba zaplatiť platným platidlom. Ako platidlo sa používali aj kožušiny, preto Chorváti dnes platia kunami.

Obec je odvodená od občiny. Občina bolo to, že naši predkovia žijúci v jednej obci mali spoločnú pôdu, lúky atď. a tie sa prerozdeľovali dočasne podľa potreby jednotlivým členom občiny. Obecný preto znamená spoločný.

Zbraň súvisí s bránením. Keď v minulosti napadli nejakí útočníci ohradený dvor alebo hradisko, tak útočili na bránu, lebo tá bola zvyčajne najslabším miestom palisády alebo hradieb. Bránu bolo treba brániť a preto obrancovia mali v rukách zbrane. Starí Slováci teda chápali zbraň nie ako útočný prostriedok, ale ako  niečo, čo slúži na obranu. Toho by sme sa mali držať aj my, mladí Slováci.

Proso sa v minulosti využívalo ako obetný dar, aby si naši predkovia niečo vyprosili od bohov.

Človek alebo Čelo-vek je niekto, koho sila je ukrytá v čele, čo môže znamenať silu myslenia alebo môže poukazovať aj na tretie oko, ktoré dáva človeku jasnovidnosť.

Hrad bola pevná stavba na hranici. Podobne hrádza je niečo, čo zadržiava vodu alebo niečo iné.

Názov maďarského hradu Vyšegrad poukazuje na starý slovanský pôvod tohto miesta.

V 13. storočí sa udiala v slovenčine jedna podstatná zmena, ktorá sa týkala aj češtiny a ukrajinčiny. G bolo v niektorých slovách zamenené za h. Naši predkovia pred týmto obdobím nepovedali hrad alebo hora, ale grad a gora. Vďaka tejto zmene sa stala slovenčina mäkšou.

V sanskrte sa sexuálne spojenie označuje slovom jabati. V slovenčine k tomu existuje slovo, ktoré je jedným z najčastejšie používaných vulgarizmov. Keďže pravidlá blogovania na Postoji zakazujú používanie vulgarizmov, tak ho nenapíšem, hoci v tomto prípade by sa to možno dalo ospravedlniť. Je škoda, že na toto slovo sa nabalilo toľko špiny, lebo ide o veľmi staré a úctyhodné slovo. Vzhľadom na to, že Európania odišli do Indie asi pred 3500 rokmi, aby sa stali Indoeurópanmi, má toto slovo najmenej 3500 rokov, v skutočnosti zrejme oveľa viac. Slovo jabati označuje v sanskrte rytmické spojenie.

Ak máme niečo niekomu odpustiť, musíme sa toho pustiť, lebo ak sme to neod-pustili, znamená to, že sa toho stále držíme.

Žito bolo jedným z hlavných zdrojov obživy našich predkov.

Ak je niekto nebo-hý, tak predpokladáme, že je v nebi. Slovo nebo je tiež veľmi staré slovo z indoeurópskeho základu nabaha.

Peklo je miesto, kde je horúco, kde sa ľudia pečú.

Dym je to, čo vychádza z domu.

Zá-chod bolo miesto za niečím, kde ľudia chodili vykonať potrebu. Mohla to byť nejaká búdka, ktorá bola za domom, ale aj nejaké miesto za lesíkom, za potokom a pod. Vo filme Dedičstvo je scéna, keď príde antihrdina Bohumil Stejskal na návštevu k ministerskému úradníkovi, ktorý od neho chce kúpiť jeho cihelňu. Počas obchodného rokovania sa opýta úradníka, kde sa môže vyčurat, vychcat, pardon, vymočit. Keď sa potom vracia z WC do kancelárie, tak utrúsi: „Dělaj machry, ale hajzl mají na chodbě.“ Bohumil Stejskal bol ešte zo starej školy, kedy sa nepatrilo mať zá-chod v dome. On ešte mal na dvore takú drevenú búdku.

Bohumil Stejskal na rokovaní s ministerským úradníkom, ktorý chcel kúpiť jeho ciheľňu tam.

Mesto Bratislava má názov odvodený od slovenského kniežaťa Braslava alebo Praslava, Breslava. Nemecké označenie Pressburg vzniklo z Bresalauspurc ponemčením slovenského Braslavgrad. Až do zhruba 1250 bola Bratislava čisto slovenské mesto. Po 1250 sem začínajú prichádzať hostia nemeckej a maďarskej národnosti, vďaka ktorým získala Bratislava svoj trojjazyčný charakter. Ak by sme vychádzali z pôvodného slovanského názvu, mohli by sme v označení mesta nájsť oslavu bratstva.

Aj hlavné mestá iných slovanských štátov majú pekné názvy. Napr. bulharská Sofia znamená múdrosť, len je to z gréčtiny. Slovinská Ľublana môže znamenať ľúbená. Praha podľa niektorých legiend súvisí s prahom do iného sveta. Toto mesto malo vždy mystickú atmosféru, a preto sa tu zoskupovali rôzni mágovia a alchymisti. 

Príroda bola označovaná ako matka, lebo prí-roda rodí. V angličtine je matka mother, v slovenčine mater. To súvisí s matériou. Preto príroda je ženská a hmotná. Sošky čiernych madon zdôrazňujú tento hmotný, pozemský aspekt Veľkej matky. Pohlavné orgány súvisia s rodením, a preto sú označované ako pri-rodzenie. Aj rodina je rodinou, lebo sa v nej rodí. To, čo je prirodzené, je v súlade s prírodou.

Hmota, príroda je matka.

Žena súvisí s rodením. Gena je od gens, rod. Podobne gen-itálie súvisia s rodením. V praveku bola žena zobrazovaná hlavne ako matka, rodička. Na pravekých soškách Venúš sú zdôraznené časti tela, ktoré súvisia s materstvom.

Inzercia

Slová muž a žena sú prepojené. Mohli by sme ich spojiť mužena. Podľa starých legiend, ktoré zaznamenal aj Platón, boli prví ľudia obojpohlavní a až postupne sa rozdelili na dve časti, ktoré sa navzájom hľadajú. Tak sa pôvodný/á mužena rozpadol/la na muža a ženu. Manželstvo je etymologicky odvodené od spojenia muža ženy. Man- muž a že-na. Preto už len vzhľadom na pôvod tohto slova nemôže byť manželstvom nazývané spojenie dvoch osôb rovnakého pohlavia.

Ná-rod je širšia rodina, ktorá vzniká spojením viacerých rodov. Preto bol národ v stredoveku označovaný aj ako gens.

Koláč mal tvar kolesa. Koláč, ktorý má hranatý tvar, by mal byť správne označovaný ako hranáč.

Duch súvisí s dychom. Kým človek dýcha, tak je v ňom prítomný duch.

Chlap je chlpatý, má chlpy.

Pojem je slovo, ktoré niečo pojíma, zahŕňa, obsahuje nejakú časť skutočnosti.

Zdraviť niekoho znamená, želať mu zdravie.

Štát je niečo, čo stojí, pevné, stabilné.

Rada súvisí s radením sa. Rad je v nemčine koleso, takže ľudia sa radili tak, že sedeli v kruhu. Bolo to vyjadrenie rovnosti. Ak niekto rade predsedal, tak len ako primus inter pares, prvý medzi rovnými. V Národnej rade by sa mali poslanci radiť. Viac hláv, viac rozumu. Možno by pomohlo, keby sedeli v kruhu.

Baba je opäť veľmi staré slovo. V Indii alebo na blízkom východe znamená vodcovskú osobnosť mužského pohlavia (Ali-baba, Sai-baba), v našej kultúre to bolo zrejme v dávnych dobách matriarchátu pomenovanie vodcovskej osoby ženského pohlavia. Aj v bežnej reči existuje zvolanie: "To je baba!"

Slnko a sila sú prepojené, lebo Slnko je nevyčerpateľným zdrojom energie.

Čary súvisia s čiarou, lebo vytvárajú spojenie. V Indii je jogačarya, čo je duchovné spojenie.

Slovanské jazyky majú oveľa viac podobných slov zo sanskrtom ako západoeurópske jazyky. Napr. Budha ako osvietený, prebudený súvisí s budiť, bdelosť.

Mesto Budapešť je slovenského pôvodu. Možno aj slovo Buda vyjadruje bdelosť, prebudenie. Budha-pešť.

V Indii sa myseľ označuje ako čitta. Tu je súvislosť s naším čítať, počítať ako mentálnymi aktivitami.

Nos sa nosí vpredu.

Keď vás niekto rozčuľuje, tak ho pošlete do hája. Háje boli v staroslovanskom období miestami obradov, modlitieb, meditácií, ale aj miestami s právom azylu. Boli posvätné. S príchodom kresťanstva boli vyrubované. Analogickú funkciu k starodávnym hájom plnia dnes mestské parky, kde si môže človek oddýchnuť.

Medveď je zviera, ktoré vie, kde je med?

Pravda je spojená s právom, spravodlivosťou. V Rusku sa vláda nazýva praviteľstvo. Pravý je skutočný, nepravý je falošný (toto je asi z nemeckého falsch).

Na označenie skupiny spríbuznených ľudí sa používalo v minulosti označenie kmeň, pretože tak ako strom, aj táto skupina sa vetví.

Krava žerie trávu.

Hrom udiera do stromu.

Obrad súvisí nejako s poriadkom. V minulosti ľudia verili, že obrady pomáhajú udržiavať poriadok sveta.

Mier je prepojený s mirom, so svetom. Svet má nejakú mieru, poriadok, logos, vnútornú harmóniu a keď táto panuje, je mier, keď je narušená, tak je vojna. Mierny človek má cit pre mieru. Nevychyľuje sa z rovnováhy, harmónie. Vesmír, Všehomír, to je všemier, vesmírna harmónia.

Tu žili kedysi Slováci

Mal som takúto víziu, ako by mohla vyzerať budúcnosť Slovenska. Dej sa odohráva niekoľko storočí v budúcnosti niekedy okolo rokov 2600 alebo 2700. Zo supermoderného dopravného prostriedku vystúpia turisti so sprievodcom a idú k tabuli s nápisom: Tu žili kedysi Slováci.

Sprievodca začína svoj výklad: Pred niekoľkými storočiami obývali toto územie Slováci. Postupne však tento národ zanikol, z časti vyhynul a z časti sa rozplynul v iných životaschopnejších národoch.

Turisti sa pýtajú: Čo bolo príčinou zániku tohto starodávneho národa?

Sprievodca: Bol to národ, ktorý mal rôzne nadania, ale nevážil si sám seba, ba dokonca sebou opovrhoval a cenil si len to, čo bolo cudzie. V období stredoveku  a novoveku tento národ vytvoril unikátnu kultúru, v ktorej prejavil svoj zmysel pre krásu. Vytvoril mnoho piesní, tancov, krojov, výšiviek, rozprávok, prísloví, porekadiel, hádaniek, zvykov, obradov... Na prelome 20. a 21. storočia však nastal zlom. Slováci postupne rezignovali na svoju identitu.

Turisti: Ako sa to začalo?

Sprievodca: Úpadok začal v ekonomickej a hospodárskej sfére. Rozpredávali svoje firmy a továrne zahraničným vlastníkom. Potom prišiel rozpredaj pôdy, lesov a vody. Až im v ich vlasti takmer nič nepatrilo a stali sa v nej cudzincami, ktorí pracovali pre druhých za nízke mzdy. Dovážali potraviny, ktoré by si vedeli dopestovať aj doma. Tým stratili potravinovú sebestačnosť a stali sa závislými od druhých. Nechali si nahovoriť, že výroba elektriny je neekologická, a preto dovážali drahú elektrinu z jadrových a tepelných elektrární od svojich susedov. Neskôr sa vzdali armády, lebo sa dôverčivo spoliehali na to, že ich obránia druhí. Médiá nedávali priestor národnej kultúre, ale preferovali kultúru západnú. Rádiá hrali samé anglické piesne. Televízie vysielali takmer samé americké filmy. Prameň tvorivosti tohto ľudu akoby vyschol. Filmári nevedeli natočiť dobrý film. Výtvarníci tvorili desivé machule. V minulosti, hoci bol tento národ chudobný, si vedeli jeho príslušníci pomôcť. Mali zručných drotárov, olejkárov a šafraníkov, ktorí prešli celý svet. Zakladali družstvá a svojpomocné pokladnice, v ktorých sa dala získať bezúročná pôžička. Neskôr sa začali spoliehať vo všetkom na západ a tak pôvodnú slovenskú identitu plne prekryla západná kultúra. Tento národ nebol viac schopný vytvoriť nič zo svojej podstaty. Všetko, čo bolo zo západu, bolo automaticky vnímané ako niečo cenné, lepšie ako svoje. Preberali sa ekonomické a politické teórie, filozofia, ideológie, umenie. Slovenská identita postupne odumierala.

Turisti: A vyvíjal niekto na Slovákov nátlak, aby sa vzdali svojej identity?

Sprievodca: Nie. Urobili to sami od seba, dobrovoľne.

Turisti: Tomu sa nedá veriť. Nie je predsa možné, aby sa nejaký národ len tak sám od seba vzdal svojej identity a rozhodol sa spáchať pomalú samovraždu! Sú národy, ktoré zanikli pod nátlakom, ale bez nátlaku žiadny.

Sprievodca: Mýlite sa. Práve Slováci sú príkladom národa, ktorý zanikol preto, lebo sa vzdal dobrovoľne svojej identity. Bolo to však postupné. Naši archeológovia vykopali volebné lístky z parlamentných volieb z roku 2020. Už na týchto lístkoch sa začali objavovať ženské priezviská bez prechyľovania, ktoré bolo typické pre ich jazyk. V ďalších parlamentných voľbách sa počet ženských mien bez prechyľovania ešte zvýšil. Bol to jeden z čiastkových prejavov toho, že Slováci sa vzdávajú svojej kultúry.

Turisti: A to sa tam nenašiel nikto, kto by proti tomu protestoval?

Sprievodca: Vieme, že nejaké jednotlivé hlasy sa proti tomu ozývali. Naši digitálni archeológovia objavili na prainternete jeden blog s názvom Fóbia z prechyľovania, ktorý tento jav kritizoval. Meno autora by vám nič nepovedalo. Mal také maďarsky znejúce meno. Možno to ani nebol Slovák.

Turisti: Takže predsa len tu bola nádej. A ako sa okolie k tomuto konkrétnemu článku postavilo?

Sprievodca: Tak ako to v podobných prípadoch býva. Autora vysmiali. Vraj, čo špiritizuje, prečo tak preháňa, veď všetko je v najlepšom poriadku a odporúčali mu psychiatrickú liečbu. Potom ešte nejaký čas publikoval ďalšie články v tomto duchu, ale s podobným efektom. Ako skončil, nevieme, lebo stopy po ňom sa nám strácajú.

Turisti: Ale vieme, že jeho snaženie nebolo úspešné... Teda vždy, keď sa má stať niečo zlé, objaví sa aj nejaký varovný hlas. Ibaže nie vždy býva vypočutý... Mohli by ste nám ukázať, čo zostalo zo Slovenska?

Sprievodca: Pozrite sa na tie holé kopce pred nami. Pred 500 rokmi boli ešte pokryté hustými lesmi s množstvom zveri. Všetko, čo sa dalo vyrúbať, bolo vyrúbané. Zver prešla inde alebo vyhynula. Kedysi úrodná pôda erodovala alebo bola znehodnotená chemikáliami. Sem tam tu žijú nejakí ľudia, takí polodivosi na úrovni 19. storočia, ale táto zem bola v minulosti vyčerpaná a nehodí sa veľmi pre život.

Turisti: Je to smutný a zároveň poučný príbeh, ako môže skončiť jeden talentovaný národ, ak sa sám opustí, ak prestane veriť sám v seba, v svoj rozum, v svoju intuíciu, vo svojho ducha.   

Odporúčame

Blog
Desatoro pre seniorov v čase krízy

Desatoro pre seniorov v čase krízy

Milí seniori, ste najväčším pokladom, ktoré Slovensko má. Vaša múdrosť a životné skúsenosti nám pomáhajú posúvať sa dopredu a nezabúdať pri tom na naše korene a tradície. V súčasnej pandémii ste práve Vy najviac ohrození a celá spoločnosť Vás chráni. Dovoľte, aby som Vám predstavil desatoro jednoduchých rád, ktoré som spracoval v spolupráci s mojimi priateľmi z Vašich radov. Verím, že Vám pomôžu tieto dni a týždne prekonať ľahšie.