Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
15. máj 2020

Nie vždy platí, že najlepšia obrana je útok

Nedeľný úryvok z Prvého Petrovho listu (3,15-18) núti kresťanov zamyslieť sa nad spôsobom komunikácie s okolitým svetom.
Nie vždy platí, že najlepšia obrana je útok

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele si môžete prečítať na našej internetovej stránke tu.

Stať z druhého nedeľného čítania sa do značnej miery podobá tej spred dvoch týždňov (2,20b-25). Vtedy boli slová adresované sluhom v domácnosti, ktorých situácia však mala slúžiť ako príklad pre všetkých členov kresťanského spoločenstva. Nie ten, kto musí znášať ťažkosti pre vlastné priestupky si zaslúži chválu, ale ten, kto trpí, hoci koná dobro. Najvyššou motiváciou k takémuto konaniu je sám Ježiš. On, hoci sa nedopustil žiadneho priestupku, znášal utrpenie bez toho, aby sa vyhrážal či vynášal rozsudky – to všetko zveril do rúk „tomu, ktorý súdi spravodlivo“ (2,23). Jeho nespravodlivo utŕžené rany však priniesli uzdravenie mnohým (2,24). Znášanie nespravodlivosti bez túžby po odplate či pomste totiž prináša uzdravenie životov.

Znášanie nespravodlivosti bez túžby po odplate či pomste totiž prináša uzdravenie životov. Zdieľať

Základná schéma v dnešnom čítaní je veľmi podobná. Aby sme to však mohli vidieť lepšie, bolo by vhodné pridať k dnešným veršom ešte dva predchádzajúce a predĺžiť o štyri ďalšie (teda vv. 13-22).

Verše 13-14 sa znova venujú téme nespravodlivého utrpenia: „Ktože vám uškodí, ak budete horliví v dobrom?! Ale ak aj trpíte pre spravodlivosť, ste blahoslavení“ (3,13-14a). Náš úryvok začína 15. veršom, ktorý je pokračovaním druhej polovice 14. verša a spoločne sú pravdepodobne narážkou na Iz 8,12-13: „Nezvite sprisahaním všetko, čo tento ľud volá sprisahaním, a čoho sa on bojí, nebojte sa a nestrachujte sa! Pána zástupov, toho majte za Svätého! On je vašou bázňou a on vaším strachom.“ Aj vo svetle tejto paralely sa náš preklad „Neľakajte sa ich hrozieb a neplašte sa“ (v. 14b) nejaví ako správny. Túto časť verša je lepšie preložiť: „Toho, čoho sa boja oni, sa nebojte ani nebuďte rozrušení“. Autor tu teda nevyzýva členov kresťanskej komunity, aby sa nebáli hrozieb svojich odporcov, ale aby ich netrápil strach z vecí, ktorých sa bežne ľudia bez viery v Krista boja. Naproti tomu stojí časť z úvodu dnešného čítania: „zasväťte“ či „uctievajte sväto Pána, Krista vo svojich srdciach“ (v. 15a). Namiesto prepadaniu strachom má kresťan pozornosť svojho srdca zamerať na Krista. Netreba sa zasvätiť strachom, ale Ježišovi.

Kresťan má byť pripravený do debaty o svojej viere, má sa učiť vysvetľovať ju a to predpokladá, že jej sám chce čo najviac rozumieť. Zdieľať

Toto upriamenie pozornosti však nemá byť odtrhnutím od reality. Kresťan má byť totiž zároveň pripraveným obhájiť sa pred každým, kto sa pýta na jeho nádej (v. 15b). Tieto slová sa mi javia ako veľmi dôležité zvlášť v dnešnej dobe, kedy nestačí z moci (cirkevnej) autority len tak jednoducho niečo prikázať. Kresťan má byť pripravený do debaty o svojej viere, má sa učiť vysvetľovať ju a to predpokladá, že jej sám chce čo najviac rozumieť. Viera a rozum si neprotirečia. Nie je možné uspokojiť sa s porozumením právd viery na štýl „lebo pán farár povedal“, či sofistikovanejšie „lebo magistérium Cirkvi tak učí“. Ak totiž magistérium niečo učí, má na to svoje dôvody, a je výborné ich poznať, aby sme našich spoludiskutujúcich neodbavili príliš skoro argumentmi typu: „to sa nedá pochopiť, to musí človek jednoducho prijať vierou“. Naša viera je totiž veľmi často oveľa viac rozumná než si myslíme.

Netreba sa teda báť pochybností vo viere, ktoré nás môžu z času na čas rozrušiť a ani náročných otázok od tých, ktorí nezdieľajú náš názor. Práve naopak, tieto momenty sú pre nás príležitosťou prestať uspokojovať sa s lacnými odpoveďami a nezanechať pýtanie sa a hľadanie dôkladnejších odpovedí, a aj takýmto spôsobom vlastnú vieru prehĺbiť.

Inzercia

To však nie je všetko. Túto výzvu na pripravenosť obhájiť sa autor listu dopĺňa o spôsob, akým to treba robiť: „ale [robte to] so skromnosťou/v tichosti (μετὰ πραΰτητος [meta prautetos]), s bázňou a s dobrým svedomím“ (v. 16a). Tu grécky text používa podstatné meno πραΰτης [prautes], „pokora, skromnosť, jemnosť“, ktoré evokuje Ježišove slová: „Učte sa odo mňa, lebo som tichý (πραΰς [praus]) a pokorný srdcom“ (Mt 11,29). Ak sme teda vyzývaní do diskusií a zdôvodňovania nášho presvedčenia a postojov, máme tak robiť v pokoji a má nás dokonca prenikať až bázeň, aby sme netárali dve na tri, ale aby sme cítili zodpovednosť za to, ako predstavujeme evanjelium, teda Ježišovu dobrú zvesť, dnešnému svetu. Zdá sa, že hrozenie zdvihnutým prstom a Božím trestom je minimálne autorovi Prvého Petrovho listu cudzie. To, čo má potvrdzovať kresťanovu obranu je jeho dobrý život v Kristovi (v. 16b).

Zdá sa, že hrozenie zdvihnutým prstom a Božím trestom je minimálne autorovi Prvého Petrovho listu cudzie. To, čo má potvrdzovať kresťanovu obranu je jeho dobrý život v Kristovi. Zdieľať

Takýto neútočný spôsob vlastnej obrany môže samozrejme prinášať utrpenie. Autor znova zdôrazňuje, podobne ako to urobil pred dvoma týždňami, že ak niekto trpí, hoci koná dobro, má to väčšiu hodnotu než utrpenie ako následok vlastného zlého konania (v. 17). Tu má byť kresťanovi znova príkladom samotný Kristus: „Veď aj Kristus raz navždy trpel za hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby vás priviedol k Bohu“ (v. 18a). Kristova tichosť a pokora priviedla aj adresátov listu k Bohu. Rovnako tak aj ich tichosť a pokora podľa Ježišovho vzoru môže urobiť v prípade tých, s ktorými žijú v jednej spoločnosti.

Povzbudenie z Kristovho príkladu ide ešte ďalej. Autor v ďalších veršoch (19-22), ktoré už síce nie sú súčasťou nedeľného čítania, ale uzatvárajú istý celok v rámci listu, hovorí o ovocí Ježišovho zostúpenia k zosnulým a jeho zmŕtvychvstania a pripomína veriacim jeho vystúpenie k Otcovi. V podstúpení nespravodlivého poníženia sa Ježišova púť nekončí. Jeho poníženie sa nakoniec vedie k jeho povýšeniu. Podobne o tom hovorí hymnus z Listu Filipanom (2,6-11), o ktorom sme uvažovali tiež len nedávno. Ježišova ceste vedie nakoniec do života v Otcovej prítomnosti a na to má pamätať aj ten, kto nasleduje príklad jeho života.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Inzercia

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.rimkat.sk

Inzercia

Odporúčame

Blog
Keď si sa ocitol uprostred POŽIARU, ktorý si nezaložil

Keď si sa ocitol uprostred POŽIARU, ktorý si nezaložil

V istom mestečku zachvátil počítačovú firmu požiar. Do pár desiatok minút na miesto dorazilo päť požiarnych vozidiel a pustili sa do práce. Požiar však nadobúdal také rozmery, že ho nedokázali uhasiť. Naliehavo zavolali do susedného okresu a žiadali o posily. Napriek tomu, že tamojšia hasičská stanica bola malá, hneď zareagovala a vyslala ďalšie požiarne vozidlo. To už malo svoje najlepšie roky za sebou, ale požiar jednoducho uhasiť treba. Ako sa veľkou rýchlosťou blížili k ohnisku, autom prerazili múr a ocitli sa priamo v centre požiaru. Chlapi vybehli von, natiahli hadice a oheň zakrátko uhasili.