Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
13. máj 2020

Ladislav Hanus, svedok „ťažkého storočia“

   12. mája Šimon Sádovský zorganizoval a bol moderátorom internetového konferenčného rozhovoru so mnou a so študentami akademického programu Spoločenstva Ladislava Hanusa. Témou bolo dielo L. Hanusa (*1907, +1994), najmä jeho kniha Pamäti svedka storočia (Lúč, 2006, 717 s.). Ďakujem organizátorom za 1,5 hodinový rozhovor cez ZOOM. Som rád, že aj Juraj Šust, predseda spoločnosti L. Hanusa a organizátor Hanusových dní v Bratislave a Košiciach, sa zapojil do debaty.  
Ladislav Hanus, svedok „ťažkého storočia“

Otázky študentov boli najmä k Slovenskému štátu v r. 1939-45 a k nástupu totality po r. 1948. Môj vstup a aj diskusia sa týkala najmä profesora Hanusa, kňaza, cirkevného historika, publicistu a prekladateľa. Vzhľadom na otázky, okrem interpretovaní názorov tejto knihy, som sa neraz musel priznať aj k osobnému názoru, ktorý je blízky názoru autora.

   Je unikátom, že L. Hanus napísal po 13 ročnom nespravodlivom väzení 11 rozsiahlych monografií. Beseda sa však venovala iba spomenutej knihe, ktorá hovorí o jeho osobnej skúsenosti z „ťažkého 20. storočia“. Kniha vznikla v r. 1978-83, keď Hanusove odpovede nahral na magnetofón kňaz Ján Maga (*1944, +1996) a neskôr ich majstrovsky spracoval prof. Július Paštéka, DrSc. Jej odkaz je tento:

  • V popise histórie treba byť „odvážne a bezohľadne pravdivý“ - voči iným a aj sebe. Ak svedkovia niečo vynechajú, po pár generáciách sa bude história líšiť od skutočnosti.
  • Treba sa zaujímať o históriu svojho národa. Ak nás nezaujíma, hrozí, že jej zlé stránky si   zopakujeme. Najmä mladí ľudia sa nesmú zaujímať iba o súčasnosť a budúcnosť.
  • Mladých treba posielať na štúdia do zahraničia. Tak to robil aj biskup Vojtaššák, ktorý vyslal Hanusa na 2 roky do Insbrucku. Otvorilo mu to oči, priblížilo najmä R. Guardiniho a európskych filozofov a teológov. Aj z toho vidno, ako veľmi poškodilo našu inteligenciu, keď bola 40 rokov odrezaná od sveta bez možnosti cestovania.
  • Treba si všímať aj obdobia, na ktoré sa často dívame očami a terminológiou totality: vznik ČSR, pomoc Čechov Slovensku, Mníchovská dohoda, Andrej Hlinka, Slovenský štát, Jozef Tiso, Slovenské národné povstanie, vzťah Slovákov a Čechov, Slovákov a Maďarov, klerikalizmus, vzťahy katolíkov s evanjelikmi a s gréckokatolíkmi, zločiny komunizmu - likvidačné útoky proti osobnostiam, násilné združstevňovanie, politické procesy a väznenia, likvidácia reholí a cirkevných ustanovizní, prenasledovanie veriacich.
  • Treba si pripomínať, že tieto represálie a zločiny nerobili Marťania ale Česi a Slováci, najmä komunisti, ktorí neboli potrestaní. Často im radili sovietski poradcovia podľa metód zo ZSSR.
  • Po konferencii v Jalte, Západ a najmä USA, nechali východný blog svojmu osudu. Prezident Eisenhauer ustupoval vo všetkom Sovietom a nereagoval na ich expanziu.
  • Na Slovensku máme viacero inštitúcii a akcií, ktoré nesú meno Ladislava Hanusa. Na nich sa však kniha Pamäti svedka storočia málo spomína, pre svoju otvorenosť a kontraverznosť.

    L. Hanus bol kňazom Spišskej kapituly. Bol dva roky kaplánom Andreja Hlinku, na Spiši žil do r. 1950. Dva roky sa potom skrýval pred ŠTB na Kysuciach, neušiel však do zahraničia. V r. 1952 ho chytili, prežil 26 mesiacov surovej vyšetrovacej väzby, na politickom procese dostal 16 rokov väzenia, z ktorých 13 prežil vo väzeniach Ruzyň, Mírov, Valdice, Leopoldov, aj v uránových baniach v Jachymove, ktorý bol vtedy pod sovietskou správou. Stretol sa tam s mnohými aktívnymi kňazmi a laikmi, medzi ktorými boli napr. J. Ch. Korec, V. Jukl, S. Krčméry a I. Staríček. Len vo Valdiciach bolo v tom čase zatvorených sedem katolíckych biskupov. V Leopoldove väzni pracovali aj vo väzenskej záhrade a ako Hanus humorne píše „kňazi aj biskupi z nej „kradli“ pod väzenskými šatami paradajky“.

    Po temer 13 rokoch ťažkého väzenia Hanusa po amnestiu v r. 1965 prepustili. Zamestnal sa v rôznych zamestnaniach, neskôr pomáhal aj v pastorácii, ale stále vedecky pracoval. Treba obdivovať jeho mimoriadnu vitalitu, že napriek útrapám svojho života, udržal v sebe tvorivú iskru a dokázal napísať 11 rozsiahlych monografií, ktoré vydalo vydavateľstvo Lúč po jeho smrti (o R. Guardinim, J. Kútnik Šmalovi, F. Skyčákovi,  o kultúre, pluralizme, umení, morálke a sakrálnej architektúre).

    Som presvedčený, že takú kreatívnu osobnosť slovenská katolícka cirkev v 20. storočí nemala.   

Inzercia

Inzercia

Jozef Mikloško (RNDr., DrSc., Doc., * 31.3.1939, Nitra) je ženatý, má 4 deti, 12 vnukov a 5 pravnukov. Absolvoval Vysokú školu pedagogickú (matematiku a chémiu) a MFF UK (numerickú matematiku), 27 rokov vedecky pracoval ako matematik na Ústave technickej kybernetiky SAV, prednášal na MFF UK. Bol podpredsedom vlády ČSFR, poslancom SNR, FZ a NR SR, prezidentský radca v KPR, prorektorom TU v Trnave a veľvyslancom ,v Taliansku, San Marine a na Malte. Bol vydavateľ kníh, komunálnym poslancom, predsedom nadácií. Je v Predstavenstve Spolku slovenských spisovateľov, napísal osem kníh literatúry faktu. Vystupuje v médiách a na sociálnych sieťach, je aktívny publicista a bloger, v r. 2007-2019 predseda Združenia kresťanských seniorov Slovenska.

Inzercia

Odporúčame

Blog
4. mája 1950 komunisti likvidovali misionárov SVD

4. mája 1950 komunisti likvidovali misionárov SVD

V apríli a máji 1950 komunisti likvidovali všetko rehole a rády v Československu. Vyše 10.000 rehoľníkov a rehoľníčky zavreli do pracovných táborov a väzenia. Vyše 900 budov kráštorov ukradli, 40 rokov využívali a keď ich mali vrátiť v r. 1990 boli urazení a neochotní. Niečo o tom viem, mal som tieto reštitučné zákony na starosti vo Federálnej vláde ČSFR.