Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
10. máj 2020

Ján Pavol II. - tri výročia a reálne Slovensko

Jedna z najvýznamnejších osobností Cirkvi i svetovej politiky konca 20. storočia - Ján Pavol II., má v týchto dňoch tri okrúhle výročia: 100 rokov od narodenia, 15 rokov od smrti, a 30 rokov od 22. apríla 1990, keď ako prvý pápež v dejinách navštívil Slovensko. Niektorí podnes pripomínajú jeho slová o osobitnej úlohe Slovenska v Európe, ale takmer nikto sa nezamýšľa nad tým, v čom tá úloha spočíva, a ako ju plníme. Je pre nás Ján Pavol II. viac svätcom na uctievanie, alebo prorokom na praktické nasledovanie?
Ján Pavol II. - tri výročia a reálne Slovensko

Životopisné údaje o sv. Jánovi Pavlovi II. sú dostupné vo viacerých knihách aj na internete, preto tu uvediem len základné fakty. Karol Wojtyła sa narodil 18. mája 1920 vo Wadowiciach pri Krakove. Bol intelektuál, teológ, básnik a filozof. Obľuboval turistiku, lyžovanie, plávanie. Venoval sa divadlu aj politike. S „praktizovaním“ divadla skončil, keď sa rozhodol pre kňazstvo, politike sa primeraným spôsobom aktívne venoval celý život. Učil na univerzite. Na kňaza ho vysvätili 1. 11. 1946, na biskupa v r. 1958. Zúčastnil sa II. Vatikánskeho koncilu, počas ktorého ho 30. 12.1963 Pavol VI. menoval za Krakovského arcibiskupa. Prispel k vzniku koncilových dokumentov Deklarácia o náboženskej slobode (Dignitatis humanae) a Pastorálna konštitúcia o Cirkvi v  súčasnom svete (Gaudium et spes).

16.10. 1978 ho zvolili za pápeža – 263. nástupcu apoštola Petra. Bol prvým netalianskym pápežom od r. 1522, prvým Slovanským v dejinách, najmladší od r. 1846. Jeho pontifikát bol 3. najdlhší v dejinách. Uskutočnil vyše 100 zahraničných ciest. Niektoré jeho stretnutia boli vôbec najmasovejšie v histórii. 13. 5. 1981 na neho spáchal Ali Ağca atentát. (neskôr sa objavili dôkazy, že za tým stála sovietska KGB) Dátum atentátu je výročie zjavenia Panny Márie vo Fatime, kam Svätý Otec po vyzdravení putoval z vďaky za záchranu života.

Odchod a uznanie veľkej osobnosti

Veľkosť Jána Pavla II. sa ukázala aj v tom, že po jeho smrti 2. 4. 2005 sa s ním v Ríme lúčili takmer 3 milióny ľudí – viac než z ktoroukoľvek inou osobnosťou, aj politickí a cirkevní predstavitelia z vyše 80 krajín. Vrátane kráľov, prezidentov, predstaviteľov iných náboženstiev. (viac tu: https://dennik.hnonline.sk/135090-pohreb-jana-pavla-ii-spojil-v-rime-ludi-bez-ohladu-na-vierovyznanie ) V mnohých krajinách nechali spustiť vlajky na pol žrde. Nie len „katolíckych“. „Hlboký smútok“ vyjadrila napr. aj britská kráľovná Alžbeta, trojdňový štátny smútok vyhlásila aj Indická vláda. Množstvo informácií o sv. Otcovi s prevážne vysoko pozitívnym hodnotením priniesli vtedy aj také média, ktoré často hlásajú dosť rozdielny pohľad na svet. • 1.5. 2011 ho Benedikt XVI. blahorečil, pápež František oznámil jeho svätorečenie (spolu s Jánom XXIII.) na 2. veľkonočnú nedeľu 27. 4. 2013.

Ku každej osobnosti možno zaujať aj veľmi rozdielne postoje od obdivu a chvály až po ignorovanie a odmietanie. Aj u Jána Pavla II. platí to isté, čo o Ježišovi Kristovi, ktorého hlásal a zastupoval: mnohí ho obdivujú, niektorí ignorujú, iní odmietajú z jeho učenia, to čo sa im nehodí. A nemálo z tých čo sa srdcom a slovami k nemu hlásia, má v praxi dosť ďaleko od uskutočňovania jeho vôle. Ján Pavol II. však nechcel byť uctievaným „svätým obrázkom“, ale poslom nádeje a sprostredkovateľom právd a hodnôt, ktoré všetkým, čo ich prijímajú pomôžu získať kvalitnejší život na Zemi i vo večnosti.

Dobrý pastier

Jednou z jeho najvýraznejších charakteristík a „noviniek“ bolo dovtedy neobvyklé množstvo ciest do celého sveta, aj po Taliansku, a zvlášť po farnostiach jeho rímskej diecézy. Motívom bol záujem o každého človeka, snaha prísť čo najbližšie k „obyčajným“ ľuďom, ktorí bežne nemajú prístup k „vedúcim osobnostiam“. Vypočuť ľudí, nezostať iba pri kazateľstve, ale snaha hovoriť s ľuďmi aj o ich každodenných problémoch a pomôcť pri ich riešení. Milióny smútiacich dokázali, že ľudia cítili jeho úprimnosť v tejto veci.

Ján Pavol II. neochvejne a vytrvalo hlásal nemenné zásady úcty k životu, hodnoty rodiny, a rovnoprávnosti a dôstojnosti všetkých ľudí. Zároveň bol ochotný aj počúvať, viesť dialóg aj s ináč zmýšľajúcimi a hľadajúcimi, hľadať spoločné hodnoty s inak veriacimi. Nikoho neodsudzoval, nevylučoval z rovnoprávneho dialógu, neskrýval sa za protokol a postavenie. Z týchto postojov by si mohli viac brať príklad aj niektorí naši duchovní pastieri i politici.

Tvorca pokoja

Viacerí ocenili jeho trvalé úsilie o pokoj a porozumenie, ktorého ovocím bola aj skutočnosť, že na jeho pohrebe si podali ruky aj predstavitelia dlhodobo znepriatelených štátov, a na jeho pohreb prišiel aj americký prezident, napriek tomu, že Ján Pavol II. nesúhlasil s vojnou v Iraku. Od mnohých iných hlásateľov mieru sa sv. Otec líšil dôslednosťou najmä v pomenúvaní príčin rozbrojov a poukazovaní na účinné prostriedky budovania pokoja. (V tom pokračuje aj pápež František)

V posolstve k Svetovému dňu pokoja 1998 Ján Pavol II. pripomenul že „Pokoj všetkých vyrastá zo spravodlivosti každého jednotlivca”. Predovšetkým tých čo stoja na čele štátov vyzýva: „Kiež štátne zriadenia na čele ktorých ste, sú pre pospolitosť zárukou spravodlivosti a občianskeho svedomia.” Zdôrazňuje boj proti korupcii, spravodlivé uplatňovanie zákonov a priehľadnosť všetkých úkonov štátnej správy, kritizuje zväčšujúce sa sociálne rozdiely. „Štát má slúžiť občanom, má sa teda starať o vlastníctvo ľudu a používať ho na všeobecné blaho. Dobrá vláda požaduje presnú kontrolu a úplnú bezúhonnosť všetkých ekonomických a peňažných transakcií. Nemožno dovoliť, aby prostriedky určené na všeobecné blaho, slúžili záujmom súkromného, či dokonca kriminálneho charakteru.” (Centesimus annus) Rodičia i učitelia majú vychovávať k morálke a spravodlivosti, mladí ju majú vytrvalo uskutočňovať. Kresťanov vyzýva k zmene života, a presadzovaniu kresťanských ideálov vo verejnom živote. Tí, čo sa snažia ísť touto cestou, zakúšajú skutočne spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom (Rim 14,17) a budú vychutnávať upokojujúce ovocie spravodlivosti (Hebr 12,11).

Koľkí naši veriaci i duchovní pastieri roky tolerovali, volili a podporovali politikov konajúcich proti týmto zásadám? Od Mečiara až k Ficovláde a ich koaličnej SNS... Komu slúži náš štát? Sú Kuffovci-KDŽP, Harabin a Kotleba poslami pokoja a porozumenia? Spájajú ľudí v úsilí o obecné dobro alebo rozdeľujú?

Proti totalite

Jasne a jednoznačne odsúdil nacionálno-socialistickú i komunistickú ideológiu a diktatúru. Rovnako ako pre R. Reagana, aj pre Jána Pavla II. boli tieto systémy ríšou zla a on urobil všetko čo bolo v jeho silách pre ich odstránenie. Ako predstaviteľ Cirkvi a štátu Vatikán sa samozrejme stretal aj s nedemokratickými politikmi, ale nikdy nezostal mlčať k horúcim problémom a nespravodlivostiam, ktoré sa v ich krajinách diali. Problémy nespravodlivosti, korupcie, zlej vlády, útlaku, diskriminácie pomenúval s otvorenosťou, pravdivosťou a dôslednosťou, aké sú v slovenských kresťanských médiach veľmi zriedkavé. O vystúpeniach našich duchovných a najmä politických predstaviteľov ani nehovoriac.

Mnohí medzi hlavné zásluhy Jána Pavla II. oprávnene počítajú jeho príspevok k pádu komunizmu a účinnú snahu o zlepšenie vzťahov medzi kresťanmi a židmi. Cez vojnu sa Wojtyla spojil s podzemnou organizáciou Unia, ktorá bola zviazaná s katolíckym prostredím, a ktorá sa okrem iného snažila chrániť ohrozených Židov. Ako pápež silno prispel k zlepšeniu vzťahov Katolíckej cirkvi so Židmi, čo títo aj ocenili.

K veciam, čo dlhodobo najviac zaťažujú Slovensko patria kompromisy s totalitou. Niektorí kresťania, vrátane duchovných pastierov, podnes podporujú a volia bývalých komunistov, alebo nekriticky uctievajú Slovenský štát, ktorý Židov prenasledoval. Alebo podporujú Kotlebovu ĽSNS, ktorá sa hlási k Hlinkovej garde, ktorá to realizovala.

Aj nezanedbateľné množstvo katolíkov ospravedlňuje a zahmlieva spoluprácu vodcov vojnového Slovenského štátu s Hitlerom a vtedajšie prenasledovanie Židov, ďalší presadzujú politiku hrubých čiar za minulosťou a spoluprácu s predstaviteľmi komunistickej diktatúry, ktorí sú podnes na príliš mnohých dôležitých riadiacich politických a ekonomických funkciách.

Sociálne otázky

Viacerí oceňujú angažovanosť Jána Pavla II. v sociálnych otázkach, iným sa nepáči, že nesúhlasil s „teológiou oslobodenia“, ktorá niekedy redukovala úlohu cirkvi na sociálnu službu a pripúšťala ľavicovo – revolučné spôsoby riešenia sociálnych problémov. Po skúsenostiach s „reálnym socializmom“ sú snáď dôvody jasné. Ján Pavol II. však bol ukážkovým príkladom toho, že kresťanská láska k blížnemu nemôže spočívať iba v milých slovách, ale predovšetkým v aktívnej snahe zlepšiť život tých najbiednejších. Môžeme tu vidieť vyváženú snahu dávať na prvé miesto duchovné a morálne hodnoty, v rámci finančných možností Vatikánu a cirkevných organizácií pomáhať materiálnymi prostriedkami a zároveň upozorňovať na sociálne a ekonomické problémy a hľadať dlhodobé riešenia.

Za lepší ako komunizmus považoval „hospodársky systém, ktorý uznáva základnú pozitívnu úlohu podniku, trhu a súkromného vlastníctva (a z nej vyplývajúcu zodpovednosť za výrobné prostriedky), rovnako ako slobodnú tvorivosť človeka v ekonomickej sfére." (Centesimus annus). Zároveň však upozorňoval na negatívne a rizikové stránky kapitalizmu, spočívajúce v bezohľadnosti k slabším, prílišných sociálnych rozdieloch, zanedbávaní etických, duchovných a kultúrnych hodnôt. Nemálo chudobných a utláčaných ľudí najmä v rozvojových a nedemokratických krajinách si ho vážilo práve preto že bol takmer jediný, kto sa ich zastal a pred mocnými, verejne pomenoval problémy a požadoval riešenie. V tom pokračuje pápež František, ale slovenskí kresťania po novembri 1989 skôr sklamali.

Konzervatívny pápež ?

Väčšina komentátorov po jeho smrti riešila i otázku, či bol Ján Pavol II. progresívny alebo konzervatívny. Videli protiklad v jeho otváraní cirkvi dialógu s ľuďmi iných názorov, kultúr a vierovyznaní, prístupe k sociálnym problémom, ospravedlnení za historické chyby členov cirkvi, a „neprispôsobivým“ postojom v oblasti morálky, sexuality, potratov, eutanázie či postavenia žien v cirkvi.

Viedenský kardinál Schönborn konzervatívno – progresívne hodnotenie odmietol ako povrchné a nesprávne. Povedal, že Ján Pavol II. mal predovšetkým odvahu dôsledne zastávať svoj a kresťanský postoj aj tam, kde bol v rozpore s väčšinovými, pohodlnými a módnymi názormi, aj keď mohol očakávať odpor a protirečenie. Všetky jeho zdanlivo protikladné postoje vyvierali z jasných, hlboko ľudských a kresťanských princípov veľkej úcty k životu, právam a dôstojnosti každého človeka od počatia až po prirodzenú smrť. Preto sa rovnako vytrvalo a dôsledne zastával nenarodených detí, prirodzenej rodiny, starých a chorých ľudí ohrozených nezáujmom a eutanáziou, chudobných na celom svete, prenasledovaných nedemokratickými režimami a nespravodlivou politikou. Preto vyjadril aj ľútosť k prípadom, keď v dejinách kresťania podľa týchto zásad nekonali.

Inzercia

Z tohto postoja vyšlo aj jeho želanie, aby Cirkev bola ako „dom zo skla“. Kauzy odvolania arcibiskupa Bezáka a Ružomberskej Katolíckej univerzity, ktoré uškodili našej cirkvi viac než niekoľkoročná proticirkevná propaganda, boli prejavom a dôsledkom opačného konania. Zlepšila sa odvtedy situácia?

Mimoriadnosť návštevy pred 30 rokmi

Ján Pavol II. za prvých 11 rokov pontifikátu navštívil 3 krát rodné Poľsko, ale žiadnu inú komunistickú krajinu. Prvá po páde komunistických diktatúr v r. 1989 bola 2-dňová návšteva Česko-Slovenskej Federatívnej Republiky – ČSFR na pozvanie prezidenta Václava Havla. Mala 3 zastávky – Prahu, Velehrad a Bratislavu, kde 22. apríla 1990 slúžil sv. omšu na letisku Vajnory. Výnimočnosť tejto návševy dobre pochopíme len v jej historických súvislostiach.

Československo malo v prvých rokoch od vzniku v r. 1918 kontroverzný vzťah s Katolíckou cirkvou (čo slovenskí nacionalisti často zdôrazňujú) Ten sa po r. 1925 zlepšil, a zvlášť v súvislosti s uzatvorením „Modu vivendi“ = zmluvy so Svätou stolicou z r. 1928 upravil na korektný a pozitívny (čo slovenskí nacionalisti zamlčiavajú. Fakty tu: https://www.postoj.sk/37714/csr-a-cirkev-nadacia-christiana-proti-pravde-hlinkovi-aj-vatikanu) Svätá stolica cez 2. svetovú vojnu de facto rešpektovala okolnosťami daný stav, ale de iure uznávala právnu kontinuitu ČSR, čo sa prejavilo aj tým, že po vojne sa sem ako do jedinej východoeurópskej krajiny vrátil nuncius Ritter, nie na základe nových dohôd, ale aby pokračoval v úrade prerušenom vojnou. To skončilo po komunistickom prevrate vo februári 1948. Odvtedy patrilo Československo k štátom, kde bola Cirkev najviac prenasledovaná.

Keď v r. 1978 zvolili kardinála Wojtylu za pápeža, ten zahájil pontifikát slovami „Nebojte sa“. Aj keď to adresoval všetkým kresťanom, špeciálne to platilo pre tých čo žili v neslobode totalitných režimov. My sme sa veľmi tešili z jeho zvolenia. (u nás doma sme potom napríklad cez Vatikánsky rozhlas sledovali všetky jeho cesty) Vtedy Komunisti po krátkej prestávke Pražskej jari 1968, pod vedením G. Husáka a dohľadom Moskvy, opäť prenasledovali cirkev, a akútne aj aktivistov Charty 77. Šéf komunistického štátneho Sekretariátu pre veci cirkevné Karel Hrůza povedal: „Polský papež ovládá jazyky, je schopný. Je pro nás výhodné, že je z PLR? Nikoliv. Své schopnosti nepoužívá ve prospěch socialismu, ale ve prospěch církve. Rozumí dobře socialismu a používá toho proti němu.“

Zmenila sa politika Vatikánu voči komunistickým štátom. Zásadným krokom bolo vydanie dekrétu Quidam episcopi v roku 1982, ktorý jednoznačne zakázal prorežimné kňazské združenia typu Pacem in terris.

My sme si želali návštevu pápeža pri príležitosti 1100. výročia smrti sv. Metoda v r. 1985, čo komunistickí mocipáni samozrejme nedovolili. Oslava sa potom stala na celom svete viditeľným protestom proti režimu a za pápeža. (viac tu: https://blog.postoj.sk/7045/velehrad-1985-ako-sme-vypiskali-komunistickeho-ministra ) Na našu Sviečkovú manifestáciu za náboženskú a občiansku slobodu 25. marca 1988 režim reagoval obuškami a vodnými delami. Ján Pavol II. sa poznal, a vážil si viaceré osobnosti našej tajnej cirkvi. To všetko sú skutočnosti, ktoré viedli k tomu, že pápež, ktorého cesty sa obvykle pripravujú viac mesiacov vopred, uskutočnil túto návštevu u nás.

Kultúrnosť, dialóg a porozumenie

Intelektuál a dramatik ktorý sa stal pápežom, prišiel v r. 1990 na pozvanie intelektuála a dramatika, ktorý sa stal prezidentom. Obidvoch spájala aj aktívna účasť na boji za slobodu a proti komunistickej diktatúre, za čo komunisti obidvoch neznášali. Asi aj preto V. Havel v Prahe privítal Jána Pavla II. slovami, ktoré tiež dobre vystihujú jeho poslanie: „...do krajiny zdevastovanej ideológiou nenávisti prichádza posol lásky, do krajiny zdevastovanej vládou nevzdelancov prichádza živý symbol vzdelanosti, do krajiny donedávna ničenej ideou konfrontácie a rozdelenia sveta prichádza posol mieru, dialógu, vzájomnej tolerancie, úcty a láskavého porozumenia, zvestovateľ bratskej jednoty v rôznosti.“

Poslom mieru, dialógu, úcty, porozumenia a jednoty v rôznosti je aj pápež František. Boli ním Mečiar a spol. ? Sú ním strany a politici, ktorých v r. 2019-20 podporujú aj niektorí známi slovenskí duchovní a kresťania, ktorí sa tvária ako jediní autentickí a proslovenskí? Napr. J. Košiar, keď pri Drážovskom kostolíku pred voľbami 2020 požehnal Kotlebovo úsilie spojiť meč a kríž, alebo Kuffovci-KDŽP keď podporovali Harabina?

Láska k Slovensku

Oprávnene nás teší láska poľského pápeža k Slovensku. To aké táto jeho láska nesie ovocie však závisí predovšetkým od nás. Platí tu to, čo o celom kresťanstve: veľký poklad pravdy, múdrosti a milosti daný zadarmo a čakajúci na lepšie využitie. Aj o láske k Slovensku treba povedať, že jej podstata nespočíva vo veľkých slovách a primárne ani v budovaní štátnej samostatnosti, ale v každodennom poctivom úsilí o rast vzdelanosti, kultúry, pravdivého historického poznania, kvalitnej ekonomiky a spravodlivosti v rozdeľovaní jej výsledkov, budovaní dobrého právneho a politického systému.

Viacerí pripomínajú, ako Ján Pavol II. pri prvej návšteve Slovenska v r. 1990 aj v rozpore s jeho zvykom pobozkať zem v štáte, do ktorého prvý krát prišiel pobozkal aj slovenskú zem. Bolo to dobre, lebo tak dal najavo že vie, že v Československu žijú dva rovnocenné národy. Zabúda sa však na upozornenie, čo vtedy povedal v Bratislave: „Proces obnovy spoločnosti môže vyznieť ako veľmi prechodný jav, ak nespočíva na solídnych mravných a kultúrnych základoch.” To, že sa väčšina našej spoločnosti neriadi podľa tejto zásady patrí k hlavným príčinám našich problémov i sklamaní z ponovembrového vývoja.

Našej cirkvi

V prejave k duchovným, rehoľníkom a angažovaným laikom ocenil prácu a utrpenie všetkých, ktorí takto budovali cirkev a slobodu v čase komunistického prenasledovania. „Stavajte teraz chrám slobodného života vašej cirkvi, nie však návratom k tomu, čo bolo predtým, než vám bola ulúpená sloboda, stavajte ho v sile toho, k čomu ste za prenasledovania dozreli.... musíte ďalej dozrievať v pravej slobode v Kristovi.“ Niektorí cirkevníci však najväčšie úsilie zamerali na obnovu a oslavu vojnového Slovenského štátu, a niektorí „autentickí“ podnes spochybňujú II. Vatikánsky koncil, ktorého „spoluautorom“ bol aj Ján Pavol II.

V apríli 1990 zvlášť ocenil „vernosť národu, najmä solidaritu s prenasledovanými a otvorenosť voči tým, ktorí úprimne hľadajú pravdu a milujú slobodu. Dobre ste rozoznali, že hovoriť o svetovom mieri a nezastať sa tých, ktorí sú vo vlastnej krajine prenasledovaní pre pravdu a spravodlivosť je pokrytectvo, ktoré by viedlo len k oslabeniu jednoty a mravnej vážnosti cirkvi.“ To bolo jasné posolstvo aj pre členov „Pacem in terris“.... Dnes sa treba pýtať, ako sa Cirkev zastáva tých, ktorí usilujú o právo a spravodlivosť na Slovensku, ktoré v tomto patrí k najhorším v Európe?

Po 30 rokoch slobody Slovensko v podpore prenasledovaným kresťanom výrazne zaostáva za mnohými štátmi EÚ. Keď 16. 1. 2019 europarlament schválil špeciálne vyhlásenie na podporu prenasledovaných kresťanov, čím reagoval aj na petíciu CitizenGO podporilo vyše 50 000 občanov EÚ, slovenská cirkev to prehliadla a Katolícke noviny o tom ani neinformovali. Keď 10. 9. 2019 takúto rezolúciu schválil slovenský parlament, KN opäť mlčali, a konšpiračný web AlianciaZaNedeľu uverejnil článok Kotleboho priaznivca kňaza M. Čajku, ktorý rezolúciu a jej predkladateľa kritizuje ako protikresťanskú. https://www.postoj.sk/47313/prenasledovani-krestania-a-slovensky-parlament-jan-figel-a-knaz-kotlebovec

Naši „proslovenskí“ a „autentickí“ podporujú a za pár slov vychvaľujú Kotlebu alebo bývalých komunistov, ale slovenských politikov, ktorí ako napr. J. Figeľ vo svete niečo robia pre prenasledovaných, prinajlepšom ignorujú ( https://www2.teraz.sk/zahranicie/asia-bibi-figel-anjel-pakistan-podakovan/417842-clanok.html ) O ich „otvorenosti“ k tým čo hľadjú pravdu a milujú slobodu škoda hovoriť...

K obnove a budovaniu spoločnosti po desaťročiach totalitnej diktatúry: „tieto veľké úlohy nevyhnutne predpokladajú prehĺbiť spoluprácu kňazov a laikov.“ „Život cirkvi netvorí len liturgia a sviatosti, k životu cirkvi patrí i jej pôsobenie na poli výchovy, kultúry, sociálnej a charitatívnej práce. aby však cirkev mohla naplniť svoje poslanie pri obrode spoločnosti, musí sa starať o svoju vlastnú obnovu v duchu a pravde.“ „Pripomínam najmä dôležitosť duchovnej a odbornej formácie kandidátov kňazského a rehoľného dorastu.“ Kňazom neprislúcha zúčastňovať sa na výkone politických funkcií. Laikov však cirkev povzbudzuje, aby sa zúčastňovali podľa svojej spôsobilosti na občianskom a politickom živote a dali sa s otvorenosťou, poctivosťou, láskou a statočnosťou do služieb verejného dobra a v duchu evanjelia požívali vždy, i v politickej práci čestné prostriedky.

Ako plní dnes naša cirkev = duchovní pastieri aj veriaci tieto úlohy odkazu Jána Pavla II., z jeho prvej návštevy u nás? 

Svätý Ján Pavol II., oroduj za nás, aby sme sa na Slovensku lepšie snažili konať podľa Tvojho príkladu a učenia.

Foto: Ján Pavol II. v Bratislave 1990, archív TASR

Odporúčame

Blog
Koronavírus – Bill Gates, čínski komunisti, Ficov SMER a pomýlení kresťania

Koronavírus – Bill Gates, čínski komunisti, Ficov SMER a pomýlení kresťania

Podľa konšpirátorov koronavírus vyvinuli v laboratóriu. Bill Gates ho predpovedal. Čínski komunisti šírenie vírusu najprv utajovali, a teraz sa chvália ako dobre ho zvládli. Mnoho obyvateľov SR verí, že Čína nám pomáha viac ako EÚ. Ficovláda naň Slovensko pripravila zadlžovaním štátu a rozkrádaním zdravotníctva. Smerácky marxista Blaha útočí na mimovládne organizácie že nekonajú. Niektorí kresťania šíria jeho pamflety, iní tvrdia že kostoly sú zatvorené lebo Konferenciu biskupov riadi hygienik.

Blog
Skúsme to vecne

Skúsme to vecne

Navrhujem, aby sme v našej cirkvi ukončili prax verejného urážania a osočovania sa a začali komunikovať vecne.

Blog
Si sirota alebo Boží syn?

Si sirota alebo Boží syn?

Aký je tvoj vzťah s Bohom? Nie každý dokáže na túto otázku odpovedať jasným áno. Cítiš sa ako Božie dieťa alebo si skôr pripadáš ako sirota? Ak si prijal Ježiša ako Pána a Spasiteľa, stal si sa Božím synom (dcérou). Jedna vec je byť súčasťou Božej rodiny, druhá vec je, ako túto realitu v skutočnosti prežívaš. Tvoje vnímanie je zväčša ovplyvnené tým, ako si vyrastal, okolnosťami a skúsenosťami, prípadne poznačené sklamaniami z ľudí.