Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
09. máj 2020

My, chrám

Témou minulej nedele bol Ježiš ako pastier. Preto aj liturgia v čítaní Prvého listu apoštola Petra urobila skok až do druhej polovice druhej kapitoly. Teraz robí krok vzad a vracia sa o pol kapitoly nazad.
My, chrám

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele si môžete prečítať na našej internetovej stránke tu.

Milovaní, prichádzajte k Pánovi, k živému kameňu, ktorý ľudia síce zavrhli, ale pred Bohom je vyvolený a vzácny, a dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene do duchovného domu, do svätého kňazstva, aby ste prinášali duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista. Preto je v Písme: „Hľa, kladiem na Sione kameň uholný, vyvolený a vzácny; kto v neho verí, nebude zahanbený.“ Vám teda, ktorí veríte, je na česť; pre tých však, čo neveria: „Kameň, čo stavitelia zavrhli, sa stal kameňom uholným,“ „kameňom úrazu a skalou pohoršenia“. Oni naň narážajú, lebo neveria slovu. A na to sú aj určení. Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste zvestovali slávne skutky toho, ktorý vás z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla. (1 Pt 2, 4-9) Zdieľať

Peter v prvej časti listu predstavuje čitateľom čo to znamená stať sa kresťanom. Bohato pritom využíva prirovnania z vtedajšieho života a starozákonné citáty. Ak by sme si prečítali len úsek predchádzajúci nášmu čítaniu, tak nájdeme napríklad opis záchrany z márneho života ako vykúpenie z otroctva (porov. 1,18.19), či vzrastu v kresťanských čnostiach ako kŕmenie novorodenca mliekom (porov 2,2.3.). V lekcii dnešnej nedele si apoštol vypomáha obrazom a konceptom chrámu. Z tejto predlohy na rozmýšľanie o živote kresťanov sa tu dotknem troch skutočností.

Nikto sa kresťanom nestáva sám. Zdieľať

Výzvou na vbudovanie sa do duchovného domu sú veriaci nepriamo prirovnaní ku kameňom, z ktorých je nemateriálna budova postavená. Ako zjavná skúsenosť káže, takmer každá stavba pozostáva z viacerých častí. V staroveku to boli najčastejšie bloky kameňov. Stabilita a teda samotná existencia budovy tak závisela na pevnosti spojenia jednotlivých kameňov. Ak by spoje nefungovali, hrozilo poškodenie, v horšom prípade kolaps celého diela. Žiť kresťanstvo sa tak podľa nášho spisu dá jedine v prostredí spoločenstva. Nikto sa kresťanom nestáva sám. Nikto sa k Bohu nemôže dostať sám. Možné je to iba vstúpením do spoločenstva Cirkvi. Je nutné vbudovať sa do Božieho diela duchovného chrámu. A podobne ako je to pri hmotnej budove, aj tu podstatne môže zavážiť pevnosť spojenia jednotlivých stavebných dielov navzájom.

Postaviť budovu bez solídneho základu a bez uholného kameňa teda nie je z dlhodobého hľadiska možné. Zdieľať

Avšak, jeden kameň v budove je od všetkých ostatných rozdielny. Ide o kameň, ktorý drží všetko pokope. Technicky ho Peter a aj citovaný Izaiáš a Žalm 118 nazývajú ako uholný kameň. V rámci budovy sa podľa odborníkov mohol nachádzať na vrchole klenby či v spojnici stien na spodku. Otázku, ako to mysleli svätopisci, nechajme na iných odborníkov. Dôležité je, že bez tohto kameňa by sa budova zrútila. Kto je týmto „živým kameňom“ (porov. 2,4) je z kontextu jasné. Je ním vzkriesený Ježiš Kristus. Postaviť budovu bez solídneho základu a bez uholného kameňa teda nie je z dlhodobého hľadiska možné. To isté platí ak je materiál, z ktorého je takýto kameň, nekvalitný. Ak si túto metaforu preložíme, tak neúspech čaká každé ľudské spoločenstvo, ktoré sa buduje a formuje iba pomocou vlastnej múdrosti a schopností členov. Ono môže vydržať aj veľmi dlho. Ale vždy iba do času. Nezáleží teda nakoľko kvalitné sú všetky kamene, ak ich pritom dokáže uniesť ten uholný. Spoločenstvo pokrstených kresťanov, Cirkev, musí byť budovaná na a v spoločenstve s Kristom. Ak by sa toto stratilo z ohľadu, ak by sa celá stavba neupínala práve na neho, tak jej zmysel a existencia sú len otázkou času.

Miestom kultu a obety sa tak stal dom postavený zo živých členov pokrstených veriacich. Zdieľať

Hovoríme teda o stavbe. Text tu myslí v prvom rade na chrám. A to nie je hocijaká stavba. Ide o naozaj osobitnú budovu pre všetky kultúry všetkých čias. Osobitne pre Judaizmus Ježišových čias. Na rozdiel od okolitých národov a kultov, sa ten židovský vymykal. Chrám bol v ňom iba jeden. Nikde inde nebolo možné pre židov vykonať to, čo iba v Jeruzaleme. Prinášať obety. Je pravdepodobné, že v čase spísania Prvého listu apoštola Petra bol tento chrám už zrovnaný zo zemou. To mohlo pomôcť apoštolovi k ľahšiemu prenosu jeho funkcie z fyzického a geografického bodu na duchovný chrám spoločenstva a Cirkvi. Miestom kultu a obety sa tak stal dom postavený zo živých členov pokrstených veriacich. Už od starovekých učiteľov až po moderných teológov sa v tomto videl základ náuky o všeobecnom kňazstve všetkých veriacich. Aj list ďalšími odvolávkami na Starý zákon potvrdzuje, že kresťania sú vyvolený a posvätený ľud, ktorý má vykonávať bohoslužbu. A to tak špeciálne, verejne a pomocou predstavených ako aj v skrytom každodennom živote. Cirkev je preto určená ako „miesto“ cez ktoré účinkuje Boh vo svete.

 

Inzercia

Lukáš Durkaj

 

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Foto: wikimedia

Inzercia

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.rimkat.sk

Inzercia

Odporúčame