Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
06. máj 2020

Homosexuálne partnerské vzťahy a čistá láska

Zamyslenie Petra (27) – spoluautora knihy Homosexualita bez farieb dúhy (2019)
Homosexuálne partnerské vzťahy a čistá láska

Pri písaní článku ma inšpirovali otázky, s ktorými som sa stretával pri rozhovoroch s kamarátmi ohľadom homosexuálnych vzťahov. Ako homosexuálne cítiaci kresťan som na túto tému absolvoval veľa rozhovorov, veľa som o nej premýšľal a tak mi napadlo, že by nebolo zlé zhrnúť tieto myšlienky do článku a podeliť sa tak s ostatnými o to, ako o téme uvažujem. V článku veľa čerpám aj z prednášok kňaza Róberta Baleka.

Keďže viem, aká je homosexualita citlivá téma, aj ako škaredo občas diskusie okolo nej vyzerajú, hneď na začiatku považujem za vhodné všetkých čitateľov ubezpečiť, že mojím cieľom nie je nikoho urážať ani súdiť. Nerobím nič iné, len predkladám svoj pohľad. Nechcem sa ani s nikým hádať o pravde. Píšem hlavne pre tých, ktorí sú tiež veriaci. Rovno na začiatok článku píšem, že pre ľudí, ktorí nie sú kresťanmi, zrejme nemá zmysel čítať ďalej. Článok nechce polemizovať o tom, či sú homosexuálne partnerské vzťahy „dobré“ alebo „zlé“. Píšem teraz najmä pre tých, ktorí súhlasia s učením Katolíckej cirkvi o tom, že tieto vzťahy sú v rozpore s Božou vôľou (pokiaľ sú partnerské a nejde o priateľstvo bez erotických aktivít).

Hoci to neviem uspokojivým spôsobom racionálne vysvetliť, plne sa stotožňujem s týmto učením, a tak homosexuálne partnerské vzťahy nenadväzujem. Napriek tomu chápem, prečo niektorí ľudia do homosexuálnych vzťahov vstupujú. Každý človek má túžbu milovať a byť milovaný. Je to dobrá túžba, ktorú do nás vložil Boh. Každý sa túto túžbu snaží napĺňať tak, ako vládze, ako vie, ako to pochopil, ako bol formovaný, ako to niekde videl alebo ako ho to iní naučili. Iné to nie je ani v homosexuálnych vzťahoch - aj tie sú len snahou o naplnenie tejto túžby. Z predošlých dvoch viet je možné nepriamo vyvodiť, že z rozhodnutia vstúpiť do takého vzťahu nemôžeme „obviňovať“ jednotlivca. Na tomto rozhodnutí má totiž svoj podiel prostredie, ktoré tohto človeka formovalo, ľudia, ktorí ho ranili, možno bežné kamarátske vzťahy, v ktorých tento človek nenašiel prijatie a lásku, ktorú hľadal, prezentácia homosexuality a homosexuálneho partnerského vzťahu okolím a médiami, a takto by sa dalo pokračovať ešte dlho. Hlad po láske teda ostáva a tak nie je veľmi prekvapivé, ak sa homosexuálne cítiaci človek (hoci aj veriaci) rozhodne hľadať „potravu“, ktorou by tento hlad zahnal v homosexuálnom vzťahu.

Verím však, že tento hlad po láske, o ktorom píšem, je potrebou duše. Že to duša akoby kričí: „Daj mi jesť!“ Zdieľať

Túto potrebu duše nasýti len čistá láska. Láska, ktorou nás miluje Boh. Verím tomu, že človek dosiahne najväčšie šťastie vtedy, keď sa jeho duša zjednocuje s Bohom. On je totiž naším Stvoriteľom a stvoril nás tak, že chceme stále viac a viac, neuspokojí nás nič iné, len nekonečnosť. A len Boh je nekonečný. Ak hľadáme šťastie inde, zo začiatku to môže vyzerať tak, že sme ho konečne objavili, no časom narazíme na limit.

Okrem Boha nikto a nič našu dušu nenasýti uspokojivo navždy, nech je to čokoľvek. Zdieľať

Chvíľu to tak môže vyzerať, no časom zistím, že už ma nemôžu uspokojiť tie peniaze, po ktorých som kedysi tak túžil. Že tá dávka drogy, ktorá ma kedysi uspokojila, zrazu nestačí. Že ten človek už nie je taký úžasný, ako bol na začiatku vzťahu. To, čo ma kedysi robilo šťastným, zrazu už nepostačuje... Takto to je so všetkým, aj s dobrými vecami, ako sú napríklad priateľstvá alebo manželstvá - ak im dávame prvé miesto v živote, robíme si z nich modlu. A každá modla vedie k sklamaniu.

Iba Boh je ten, kto ma nikdy nesklame. Ak s Ním trávim čas, môžem sa od neho učiť čistej láske, ktorou milujem a som milovaný v normálnych, cudných, zdravých vzťahoch. Láska bez žiadostivosti, ktorou milujem dušu iného človeka. Takáto láska nie je viazaná na telo. Môže byť medzi kýmkoľvek. Môžem takto milovať starých ľudí, deti, ženy, mužov. Nejde tu o telo, ide o to, že nezištne milujem čistou láskou dušu iného človeka a prajem mu dobro. Myslím si, že takto to bude v nebi. Tam sa už nebudeme nijako deliť na skupinky, tam sa už nebudeme ženiť ani vydávať, ale bude tam vládnuť univerzálna láska kohokoľvek ku komukoľvek. Kým žijeme tu na zemi, kvôli dedičnému hriechu, ktorý ranil našu ľudskú prirodzenosť, je táto naša schopnosť značne oslabená. Naše túžby sú zmätené a naša vôľa je naklonená ku konaniu zla. To však neznamená, že sa o takú lásku nemáme snažiť. Už počas pozemského života sa jej postupne môžeme a máme učiť. Veľkí svätci, ako napríklad Matka Tereza, boli toho do veľkej miery schopní už tu na zemi. V ich srdci bola čistá láska, ktorá horela ku každému človeku. Nepozerali sa až tak na telo, milovali dušu človeka. Bolo jedno, či išlo o muža, ženu, starca či dieťa - jednoducho milovali. Milovali čisto, nezištne, bezpodmienečne, bez akejkoľvek žiadostivosti. Tým nechcem povedať, že máme milovať každého rovnako bez ohľadu na to, o koho ide. Je pre nás prirodzené, že niektorí ľudia sú nám bližší, sympatickejší, príťažlivejší, že do niekoho môžeme byť aj zamilovaní a že s takýmito ľuďmi trávime čas radšej. Aj týchto ľudí však môžeme a máme milovať čisto, nezištne, nesebecky. Nenárokovať si na nich, nechať im slobodu, priať im dobro, modliť sa za nich, nezištne im slúžiť... V čistých vzťahoch, o ktorých píšem, síce nezažívame takú „telesnú blízkosť“ ako v partnerských vzťahoch, ale „blízkosť duší“ medzi priateľmi môže byť na podobnej úrovni. Krásny príklad takéhoto blízkeho priateľstva sa nachádza v Písme medzi Dávidom a Jonatánom. Vyberám niekoľko veršov, ktoré toto priateľstvo opisujú:

„Keď Dávid dokončil svoj rozhovor so Šaulom, Jonatánova duša sa privinula k Dávidovej duši, Jonatán si ho zamiloval ako seba samého.“ (1 Sam 18,1)

„Jonatán sa znovu zaprisahal Dávidovi, lebo ho miloval z celej svojej duše.“ (1 Sam 20,17)

„Krušno mi pre teba, brat môj Jonatán. Bol si mi premilý. Tvoja láska mi bola vzácnejšia než láska žien.“ (2 Sam 1,26)

Niekomu sa môže zdať, že vzťahy, ktoré opisujem, sú kvôli tomu, že v nich nie je taká telesná blízkosť (akú Boh vyhradil manželom) také sterilné, neľudské, suché, alebo bez radosti. Ja si to nemyslím.

Inzercia

Z krátkodobého hľadiska mi môže priniesť väčšie „vzrušenie“ večer strávený s homosexuálnym partnerom, ale z dlhodobého hľadiska prinesie mojej duši viac radosti a pokoja čisté priateľstvo. Zdieľať

Ak je bez žiadostivosti, to neznamená, že musí byť bez dotykov. Nie je nič zlé na cudnom objatí, ani keď je medzi dvoma mužmi alebo dvoma ženami. Ale je potrebné byť k sebe samému úprimný a pýtať sa: „Naozaj viem toho druhého objať čisto?“ Aj v objatí totiž môže byť prítomná žiadostivosť. Tu by som však až tak nepozeral na telesné prejavy, ale skôr na úmysel, s akým chcem človeka objať. Objímam môjho kamaráta alebo priateľa so slovami: „Nech ťa žehná Pán, nech ťa chráni od zlého“ (ktoré nemusím vysloviť, ale len mu to v mysli želať), alebo ho objímam so žiadostivými myšlienkami? Je dôležité byť k sebe samému úprimný. Možno je v mojom živote človek, ktorého nedokážem objať bez toho, aby toto objatie sprevádzali žiadostivé myšlienky. V takom prípade bude určite lepšie objatie vynechať a vystačiť si s podaním ruky alebo bratským potľapkaním po pleci.

Verím, že skutoční svätci sa vďaka času strávenému s Bohom cítili nasýtení láskou bez ohľadu na to, či žili v manželstve alebo v celibáte. Láska totiž nie je viazaná na partnerský vzťah. Pre dnešného človeka to môže vyzerať ako paradox, ale osoba žijúca v celibáte môže byť neporovnateľne viac naplnená láskou, než osoba žijúca v partnerskom vzťahu (či už homosexuálnom, alebo heterosexuálnom). Ani heterosexuálne vzťahy, ba ani manželstvá nie sú zárukou, že naša duša dostane zdravú potravu. Koľko ľudí v manželstvách žízni po láske? Aj preto je tak veľa nevery, rozvodov, nešťastných manželstiev. Do vnútra iného človeka nemôžeme vidieť, no položme si otázku: „Kto sa cíti viac naplnený láskou?“ Známa osobnosť, nejaký slávny herec, označený médiami ako sexidol, ktorý mal v priebehu života niekoľko manželstiev, desiatky mileniek a milióny fanúšikov, alebo svätec žijúci nenápadným životom v celibáte, ktorý však každého človeka zahŕňa čistou božskou láskou? V srdci ktorého z týchto dvoch ľudí by sme našli väčší pokoj? Ak by som si mal ja osobne vybrať, v koho „koži“ by som chcel prežiť svoj život, jednoznačne volím svätca, ktorý skutočne, autenticky miluje. O toto sa chcem usilovať, hoci moja snaha bude možno nedokonalá a výsledky možno často smiešne až úbohé. Dobrou správou pre nás je však to, že aj keď nie sme práve úspešní, Boh vidí našu snahu a určite ju cení.

Možno mi povieš: „Dobre, to čo píšeš, je pekné, ale ja takto milovať neviem, ani takúto lásku u iných ľudí nevidím.“ Moja odpoveď znie: „Ani ja!“ Ale odvahu, brat môj, sestra moja. Ak budeme tráviť dostatočne veľa času s Bohom, ak mu budeme v našich životoch dávať dostatok priestoru, on nás to bude učiť.

Životy nás kresťanov by nemali byť o tom, akými skvelými sa vieme stať, ale skôr o tom, koľko priestoru dáme Bohu. Zdieľať

My ani nemusíme robiť zas tak veľa, On nás bude postupne pretvárať. Nebuďme utrápení kvôli tomu, že sa tak nestane z dňa na deň. Bude to trvať možno dlhé roky, kým sa naučíme čisto, nezištne, nesebecky milovať. Aj keď to možno bude trvať roky, kým sa naučíme nesebecky milovať a aj keď ani na konci života nebude táto láska dokonalá, určite to bude stáť za to, ak sa bude aspoň trošku podobať na lásku, akou nás miluje Ježiš. Nechcime všetko hneď. Ak nedokážeme dnes robiť väčšie prejavy nesebeckej lásky, robme aspoň tie menšie, akých sme schopní. Určite už dnes každý môže urobiť aspoň niečo úplne nezištne. Každý skutok, ktorý vykonáme, každé slovo, každá myšlienka, toto všetko môžeme považovať za akési semená, ktoré zasievame.

„Nemýľte sa, z Boha sa vysmievať nedá. Čo človek zaseje, to bude aj žať. Lebo kto seje pre svoje telo, z tela bude žať porušenie. Kto seje pre Ducha, z ducha bude žať večný život. Neúnavne konajme dobro, lebo ak neochabneme, budeme v pravom čase žať.“ (Gal 6, 7-9)

Ak teda už dnes začnem zasievať tie správne semená, či už malými prejavmi lásky, modlitbou, alebo aj cvičením sa v cnostiach, sebadisciplínou, pôstom a podobne, neskôr, možno o pár mesiacov či rokov určite zožnem bohatú úrodu. Tá môže vyzerať rôzne. Jedného dňa si napríklad uvedomím, že už nemám taký problém odpustiť. Že keď príde nejaká ťažkosť, dokážem ju s pokorou prijať bez toho, aby som preklínal. Že zrazu pre mňa nie je vôbec náročné nezištne poslúžiť aj kolegovi, ktorý mi nie je veľmi sympatický. Alebo si na sebe všimnem, že už tak žiadostivo nepozerám na ľudí, ktorí sú pre mňa telom príťažliví. Že moja myseľ je postupne čoraz čistejšia. Už sa v nej neobjavujú tak často nemravné myšlienky a aj keď sa občas objavia, nezaoberám sa nimi. Zrazu pre mňa nie je problém čisto objať kamaráta, bez akýchkoľvek žiadostivých myšlienok. Bolo by to krásne, však? Viem, nie je vždy jednoduché vydať sa na takúto cestu, ak výsledky nevidíme okamžite.

Nehľadajme však jednoduché riešenia ani „instantné potešenie.“ Ľahká cesta je málokedy tá správna. Odvahu. Vytrvajme.

Peter (27)


Titulný obrázok: Delmaine Donson/Getty Images

Inzercia

Zakladateľ webu citlivetemy.sk, tvorca projektu OrareM, spoluautor knihy Homosexualita bez farieb dúhy (2019), hosťujúci autor článkov na weboch chlapom.sk a zastolom.sk. Sociálno-výchovný pracovník, dobrovoľník, vyštudovaný biológ (vedecký smer)...

Inzercia

Odporúčame