Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
05. máj 2020

Je rozumné veriť v Boha?

O Bohu a o našom malom vesmíre.
Je rozumné veriť v Boha?

„Viera a rozum sú ako dve krídla, ktorými sa ľudský duch povznáša ku kontemplácii o pravde.“ Takto píše pápež Ján Pavol II. v encyklike s príznačným názom Fides et ratio (Viera a rozum). Pekný a okrídlený výrok. A podľa mňa aj pravdivý. 

Debata medzi veriacimi a ateistami o vzťahu kresťanstva a rozumu sa neraz podobá na tento fiktívny dialóg. Ateista hovorí: „Veríš v iracionálne veci. Dovoľ mi svojou racionalitou a logikou prinavrátiť ti zrak.“ Kresťan sa bráni: „Ja som na rozdiel od teba v pohode. Pomodlím sa, aby si už konečne videl Božiu ruku vo svojom živote.“ 

Veriaci a ateisti sa častokrát nechápu a keď sa k tomu dostavia emócie, je po akejkoľvek konštruktívnej debate. Náboženstvo, politika, morálka alebo rozdiely medzi pohlaviami sú témy, na ktorých sa dá najviac pohádať. Preto si diskusia na tieto výbušné témy vyžaduje nielen múdrosť, ale aj pokoru a rozvahu. V populárnej knihe Obklopený idiotmi sa môžeme dočítať toto: „Nie každý, komu nerozumiete, je nevyhnutne idiot.“ Zdá sa, že tento výrok by sme mohli aplikovať, ako kvázi motto pre značnú časť diskusií ohľadom viery a ateizmu. 

Nie je však nepochopiteľné, prečo ateista vníma kresťanskú vieru ako nerozumnú. Kto by už len veril napríklad v lietajúceho ružového slona? Veď to je na smiech! Háčik však spočíva v tom, že teológia lietajúceho ružového slona v dejinách nikoho nenadchla. Naopak, kresťanská teológia vyhĺbila v myslení západnej civilizácie pomerne slušne hlbokú brázdu. Vezmime si len napríklad svätý grál ateistu - vedu. Robiť vedu bolo možné predovšetkým vďaka viere, že Boh vložil do sveta racionálny poriadok a že tento poriadok sa dá poznať.

Kresťan zastáva názor, že veriť je v súlade s rozumom, hoci obsah jeho viery značne presahuje rozum. Zvážme nasledujúce prirovnanie: Osemročný chlapec nerozumie teórii veľkého tresku, to však neznamená, že táto teória je chybná. Iba presahuje to, čo môže zatiaľ svojim rozumom pochopiť. Chlapec verí, že teória je pravdivá na základe dôvery v určitú autoritu. Viera (a nielen kresťanská viera) vidí za horizont poznania.

Niekedy sa hovorí o dôkazoch Božej existencie. Tieto argumenty síce nedokážu priniesť matematickú istotu, že Boh existuje, no dávajú indície, že nejaká inteligencia stojí za dielami tohto sveta. Človek, ktorý sa pozerá na obraz, vidí nielen umelecké dielo, ale v určitom zmysle nazerá do autorovej mysle. 

Inzercia

Aj keby sme tieto dôkazy považovali za rozumné, stále potrebujeme ten povestný skok viery. Viery, ktorá dáva silu človeku vstúpiť do dôverného vzťahu s Bohom. To, či človek verí alebo neverí v Boha, nie je iba záležitosť rozumu. Je to otázka celého ľudského bytia, vrátane vôle, emócií alebo osobnosti toho-ktorého človeka. Rozum je určitý chodníček k Bohu, no zďaleka nie jediný. Niekedy je potrebné zažiť Boha doslova na vlastnej koži. 

V evanjeliu sa môžeme dočítať o pochybnostiach apoštola Tomáša či Ježiš skutočne vstal z mŕtvych. Tomáš žiada rukolapný dôkaz a zakrátko sa ho aj dočká. Takmer určite bol natešený, keď si mohol siahnuť na Boha. No Ježiš mu pripomína: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“

Titulný obrázok 
https://www.newtonhypnosis.com/faith-v-reason-battle-rages-brains/

 

 

Inzercia

Zaujímam sa o kresťanskú vieru vo vzťahu k spoločnosti, rozumu a vede. „Každý človek sa môže stať kresťanom, ale iba ten, kto sa ním skutočne stane, je bratom.“ (Joseph Ratzinger, Úvod do kresťanstva) Kontakt: bloger.kc@gmail.com

Inzercia

Odporúčame