Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
02. máj 2020

Sme spasení iba vierou alebo aj skutkami?

Nie je to neexistujúci problém? Nevnášame rozpor tam, kde nie je? V nasledujúcom texte by som chcel popísať svoj pohľad na katolícke učenie o ospravedlnení, jeho vývoj v protestantsko-katolíckom spore a úryvky Nového zákona ako skripturálnu podporu pre celostné chápanie náuky o ospravedlnení.
Sme spasení iba vierou alebo aj skutkami?

Počas reformačných diskusií medzi protestantmi a katolíkmi vznikol spor o to, či je spasenie aj zo skutkov alebo iba z milosti a viery. Ak to zjednoduším, protestanti na základe pomerov v Cirkvi - mnohých skorumpovaných ľudí vo vedení a skorumpovaných cirkevných praktík, predávania odpustkov, financovania cirkevných cieľov vtedajšou aristokratickou mafiou za odmenu vo forme odpustenia priestupkov a spásy po smrti - správne argumentovali v neprospech zaslúženia si spasenia svojimi skutkami (Rim 3, 24 – zadarmo!).

Bohužiaľ sa spor vyostril a došlo k rozdeleniu táborov na protestantský „sola fide a sola gratia“ a protireformačný tábor s dôrazom na nevyhnutnosť skutkov. Jedni hľadali oporu hlavne v pavlovských listoch, druhí v ostatných epištolách, evanjeliách a v tradícii cirkevnej praxe. To čo mohlo byť ukončené uznaním si viny a zastavením nemorálnych praktík v Cirkvi sa najprv spolitizovalo, potom steologizovalo. Nastalo umelé oddelenie nevyhnutnosti skutkov od nevyhnutnosti viery, slobodnej vôle od Božej milosti. Vytvoril sa neexistujúci problém, ktorý v úplnosti Božieho slova nemá oporu. Povstali dve protichodné skupiny, ktoré dospeli k svojim vlastným záverom: v protestantskej tradícii k predestinácii (ktorá dosiahla vrchol v kalvinizme a neokalvinizme ako popretie slobodnej vôle), v protireformačnom katolicizme ako dôraz na skutky (teda pýcha ega, samospasiteľnosť a vybojovanie si Kráľovstva len vlastnými silami).

"Integrácia skutkov a milosti v katolicizme" Zdieľať

V katolicizme sa to po ukľudnení bojovnej protireformácie ustálilo na celostné chápanie vnímania spásy s integráciou milosti a skutkov. Liturgia sv. omše dokonca ponúka zaujímavú formuláciu: „Prosíme ťa, zmiluj sa nad nami všetkými, aby sme si zaslúžili účasť na večnom živote“. 

Protestantizmus nedokážem posúdiť, keďže je dosť frakcionovaný. Avšak heslá sola fide a sola gratia jednoznačne pretrvávajú v majorite cirkví, predestinačné názory len v niektorých spoločenstvách nadväzujúcich na kalvinizmus (extremizácia učenia sv. Augustína).

skutky Mojžišovho Zákona a skutky morálneho zákona Zdieľať

Existujú dve roviny debaty o spáse z pohľadu viera-skutky, ktoré sa často zamieňajú. Prvou je vzťah viery (milosti) a skutkov podľa Mojžišovho Zákona, druhou vzťah viery (milosti) a skutkov podľa morálneho zákona - čiže konanie dobra, dobré skutky.

Je teda rozdiel či sa diskutuje o nevyhnutnosti dodržiavania skutkov podľa Zákona pre spásu, alebo o nevyhnutnosti konania dobra, resp. zrieknutia sa zlých skutkov. V novozákonných textoch sa tieto dve roviny miešajú a treba ich dôsledne oddeliť, aby nedochádzalo k zmätkom.

V ranom kresťanstve vznikol problém prijatia kresťanov z pohanstva. Od židokresťanov bola adresovaná požiadavka, že sa najprv musia podriadiť Mojžišovskému zákonu (napr. dať sa obrezať) a až potom sa môžu stať kresťanmi. Apoštol Pavol pretlačil ideu, že spása je pre všetkých a závisí len na viere v Ježiša Krista a jeho prijatí ako Spasiteľa a Pána. Na misijných cestách bol svedkom vyliatia Ducha Svätého na pohanov, bez ohľadu na dodržiavanie Mojžišovského zákona. Podobná bola aj skúsenosť apoštola Petra (sen „zabíjaj a jedz“, Kornélius v Cezarei). Pnutie medzi týmito dvoma skupinami (kresťanmi zo židov a obrátenými pohanmi) je dobre zachytené v polemike kánonu Nového zákona. Biblické citáty z týchto ranokresťanských sporov sa často zneužívajú pri argumentácii v druhej rovine problému – nevyhnutnosť dobrých skutkov, resp. zrieknutia sa zlých skutkov, pre spásu.

Historicky neskôr v cirkvi nastal problém s tými, ktorí formálne prijali vieru a vyznávali Ježiša Krista, ale ich skutky boli naďalej zlé, alebo do zlých skutkov upadli aj po svojom obrátení. Vyvstala otázka, či sú aj títo dedičmi Božieho kráľovstva. Takýto ľudia potom evidentne argumentovali Pavlovými výrokmi pri ospravedlňovaní svojich hriechov. Dôkazom je silná reakcia mimopavlovských epištol – napr. Jakubov list.

Dovolím si tvrdiť, že v prvej rovine je v celom kresťanstve konsenzus – skutky Mojžišovho zákona nie sú nevyhnutné k spáse. V druhej rovine sme ochotní sa hádať. Biblia však ukazuje že chápať treba komplexne. Podmienky k spáse sú rovnako podmienkami milosti (úplne nezávislé na ľudskom snažení, len Božia iniciatíva), viery (čiastočne dar boží, čiastočne uvedomelý skok viery a rozhodnutie slobodnej bytosti) a skutkov (vedomého, slobodného a dobrovoľného rozhodnutia sa pre dobro a odmietnutie zla).

Istým spôsobom môžeme ako katolíci hovoriť o všetkých troch ako o „sola“, ale len dovtedy, kým máme na zreteli tento „holistický“ princíp. V istom zmysle môžem naplno hovoriť sola gratia a volať spolu so sv. Pavlom: „Božou milosťou som tým, čím som“, alebo inde: „Nemám nič čo by mi nebolo dané“. Pretože Boh, ktorý je bytie sám v sebe, mi dal možnosť bytia, bez tejto úvodnej milosti by všetky ďalšie implikácie nedávali zmysel. V istom zmysle „sola“, v istom zmysle nie „iba“.

V diskusiách sú biblické citáty často používané chybne, jednostranne vytrhnuté zo širšieho kontextu. Na záver by som chcel sumarizovať väčšinu pasáží Nového Zákona, ktoré poskytujú skripturálnu podporu pre celostné chápanie podmienok spásy. Sú to miesta, kde sa hovorí o úkonoch nevyhnutných k spáse vyžadujúcich rozhodnutie slobodnej bytosti (skutkoch) a o aktoch milosti nezávislých na vôli človeka.

"Milosť, viera a skutky majú neoddeliteľný spásny význam." Zdieľať

Tie by sa nemali vnímať ako vzájomne si odporujúce, ale ako prepojené a neoddeliteľné celky.

Kvôli prehľadnosti uvediem iba tri ukážky, pod čiarou sú odcitované zvyšné pasáže týkajúce sa témy tohto blogu. Použitý preklad je ekumenický.

1. Je spása zo skutkov podľa Zákona?

Ja, Pavol, vám hovorím, že ak sa dáte obrezať, Kristus vám nič neprospeje. A každému, kto sa dá obrezať, znova dosvedčujem, že je povinný zachovávať celý zákon. Vy, čo chcete byť ospravedlnení zo zákona, odtrhli ste sa od Krista, vypadli ste z milosti. (Gal 5,2-4)

2. Je spása z dobrých skutkov morálneho zákona? / Je zatratenie zo zlých skutkov podľa morálneho zákona?

Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce si postaví sprava a capov zľava. Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: »Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.« Vtedy mu spravodliví povedia: »Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?« Kráľ im odpovie: »Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.« Potom povie aj tým, čo budú zľava: »Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom! (...) A pôjdu títo do večného trápenia, kým spravodliví do večného života.“ (Evanjelium podľa Matúša 25:31-46)

3. Je spása z milosti / z viery?

            Lebo spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar: nie zo skutkov, aby sa nikto nevystatoval. (List Efezanom 2:8,9)

Zdroj úvodného obrázku: https://www.thejourneychurchmarietta.com/sermons/sermon/2014-11-02/sola-part-4-sola-gratia

---------------------------------------------------------------------------------------------------

Niekoľko pasáží Starého zákona.

Dt 28 1-6, 15-20  a Joz 1, 7-8

Pasáže Nového zákona

1. Je spása zo skutkov podľa Zákona?

Matúš 5:17, 18; 5:20-22; 23:25-34

Ján 1:17; 7:19; 7:49 

Skutky apoštolov 7:53; 13:38; 

List Rimanom 2:12 -15; Celý list Rimanom – polemika Zákonu a skutkov, milosti a viery kde aj Pavol zmiešava dve roviny debaty

Gal 5,2-4

Kol 2, 20-23

2. Je spása z dobrých skutkov morálneho zákona? / Je zatratenie zo zlých skutkov podľa morálneho zákona?

Evanjelium podľa Matúša 3:5-10; 5:11, 12; 5:20-22, 29-30; 6:1; 7:19-23; 10:22; 10:22; 12:36; 16:27; 19:16-19, 25; 29, 25:31-46

 Evanjelium podľa Marka 9:43-48; 10:28-30

Evanjelium podľa Lukáša 13:23-27; 23:41

Evanjelium podľa Jána 3:19-21

Skutky apoštolov 26:20

List Rimanom 2:6-9; 3:20; 3:27, 29; 4:2; 4:6; 8:13

Inzercia

1 Kor 6, 9-10; 9, 24-27

 2. list Korinťanom 11:15

List Galaťanom 2:16; 3:2; 3:5; 5, 19-21 

Ef 5, 5

Kol 3, 17-25

1Sol 3, 12-13; 4, 2-7

Flp 2, 12-13

1. list Timotejovi 2:15; 3:6; 4:12-16; 5:9-12; 6: 8-9, 10-12, 17-19

2. list Timotejovi 4:14

List Títovi 1:16

Hebr 2, 1-3; 3, 12-14; 6:7-10; 10: 19-31; 12: 14; 13:4

Jakubov list 1: 12, 15, 25; 2:14; 2:18; 2:21, 22 (používa rovnaký citát zo SZ ako predtým Pavol v Rim, ale s opačným záverom)

Jakubov list 2:24, 25, 26

1. Petrov list 1:17; 2:1-5; 4:19

2. Petrov list 1, 10-11; 2, 1-4; 2:20

1. Jánov list 3:8; 3:14-15, 18

 Júdov list 1:15

Zjavenie apoštola Jána 2:2; 2:22-23, 26; 3:1, 2, 8, 15; 14:13; 18:6; 19:8; 20:12-13; 20:13; 21:8, 27; 22:12-15

 3. Je spása z viery a z milosti?

 Evanjelium podľa Matúša 18:3, 34-35; 24:13

Evanjelium podľa Marka 10:20; 13:13; 16:16

Evanjelium podľa Lukáša 8:12

Evanjelium podľa Jána 3:17; 5:34; 10:9; 12:47

Skutky apoštolov 2:21; 11:14; 12:38-39; 15:1; 15:11; 16:30, 31

List Rimanom 10:9; 10:13

1 Kor 15, 1-2

List Efezanom 2:5; 2:8,9 

Flp 3, 8-9

Kol 1, 21-23

1 Sol, 2, 14-16; 5, 6-9

2Sol 1, 4-10 (zdôrazňuje spásu aj skrze vieru, aj skrze skutky)

 2Sol2, 9-12 (dokonca nielen viera, ale správna viera - nevyhnutnosť ortodoxie)

1Tim 1: 16, 18-20

2. list Timotejovi 1:9; 3: 15 (celú kapitolu predtým Pavol hovorí o hriešnych ľuďoch a ich zatratení a poblúdení a dobrých ľuďoch a ich skutkoch)

List Títovi 1:1; 3:3-8 

Hebr 3, 18-19; 4, 3; 7:25; 9: 15, 27-28; 10: 38-39

Jakubov list 1:21; 4:12

Rozhodol som sa zapojiť do blogu na Postoji, pretože by som chcel otestovať svoju schopnosť prenášať myšlienky na "papier". Od prostredia tohto blogu očakávam konštruktívnu spätnú väzbu, za ktorú budem veľmi vďačný. Zaujímam sa o medicínu, filozofiu, náboženstvo, vývin kultúry, etických a morálnych noriem v spoločnosti. V náboženstve ma zaujíma téma ekumenizmu a medzidenominačných vzťahov. Vyštudoval som v Brne, momentálne žijem a pracujem v Bratislave. e-mail: rendekpalo@gmail.com

Inzercia

Inzercia

Odporúčame