Mam pred tým, čo idem teraz napišať bázeň, pretože je to niečo, čo je absolútne mimo moje kompetencie. Ale nie je to mimo božie kompetencie.

Poďme však postupne. Najprv sa pozrime, čomu veria kresťanské cirkvi, zbory, denominácie, keď sa prijíma eucharistia/večera Pánova. Sú tri základné postoje:

1. Katolíci veria, že prijímajú telo a krv Pána Ježiša. Veria, že pri premenení je podstata chleba a vina premenená na podstatu tela a krvi Pána Ježiša Krista. Nie zmyslová podstata, ale duchovná podstata chleba a vína.
2. Ďalší mnohí veria, že prijímajú skrze chlieb a víno len spásonosnú silu Pána Ježiša Krista ale nie už Jeho samého.
3. Ďalší obrad prijímania majú len ako pamiatku poslednej večere.

Na začiatok by som rad zrušil jedno klamstvo o katolíkoch, že kňaz pri svätej omši opäť a opäť obetuje Božieho baránka. Tak to nie je. Tu je napríklad kúsok z katechizmu:

1545 Kristova vykupiteľská obeta je jediná;(1367) uskutočnila sa raz navždy. A predsa sa sprítomňuje v eucharistickej obete Cirkvi.

Takže ked to zhrniem, počas katolíckej omše sa sprítomňuje jedna jediná obeť Jezisa Krista, ktora nastala cca pred 2000 rokmi. Nevykonáva sa nanovo.

Teraz sa poďme pozrieť, čo na tieto tri základné postoje hovorí biblia.
Lk 22, 19-20:
 19 Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: "Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku."
20 Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: "Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.
No  podľa mňa sa tu  Pán Ježíš vyjadruje jasne. Hovorí: Toto je moje telo. A robte to na moju pamiatku. Nehovorí nasledovné:
  - Toto nie je moje telo, ale pevne verte že som to ja
  - Toto nie je moje telo, ale predstavujte si, že je to moje telo.
  - Toto si pripomínajte na moju pamiatku.

O tom, že niečo takéto bolo ťažké prijať už pre Ježišových súčasníkov hovoria nasledovné verše:
Jn 6,51-66:
51 Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta."
60 Keď to počuli jeho učeníci, mnohí z nich povedali: "Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!"
66 Vtedy ho mnohí z jeho učeníkov opustili a viac s ním nechodili.

Ježiš od tohto učenia napriek tomu neustupoval ani o milimeter a trval na ňom. Je zaujímavé, že ešte aj Martin Luther veril, že sa jedná o telo a krv Pána:

https://www.evangnet.cz/texty:lutheruv_maly_katechismus_eucharistie

Odkiaľ teda vzniklo to nebiblické učenie, že telo a krv Pána nie je telo a krv Pána Ježiša Krista? Popravde neviem. Ale nie je to až také podstatné. Čo je podstatné, že je to potrebne zmeniť. Pretože pokiaľ sa toto nezmení, tak katolícka cirkev nemôže sprístupniť dar eucharistie bratom a sestrám z iných cirkvi/denominácii ktorí neveria, že eucharistia je telom a krvou Pána Ježiša Krista. To by bolo na ich záhubu. (1 Kor 11, 29). Avšak stretol som sa už aj s nekatolíckymi spoločenstvami, ktorí veria, že sa jedná o telo a krv Pána. A tu si myslím, že by mala nastať zmena v katolíckom učení a dar eucharistie by mal byt sprístupnený takýmto bratom a sestrám. Ako? No podľa mňa najjednoduchšou cestou je, aby vznikol ďalší typ liturgie, odkiaľ by sa vyhodili veci, ktoré nás rozdeľujú a kde by bola eucharistia.

Po prečítaní tohto odstavca asi veľa ľuďom začnú v hlave prúdiť myšlienky typu: Čo si to ten človek vlastne dovoľuje, že chce meniť učenie väčšiny cirkví? Kto to vlastne je? Na rovinu poviem, že toto je úplne mimo moje kompetencie. Mojou úlohou nie je reálne meniť veci v tomto fyzickom svete. To je úloha lídrov v cirkvách, denomináciách a spoločenstvách. Ja mam byť len hlasom, ktorí hovorí/píše, čo vnímam, že mi zjavuje Pán. A zároveň to predkladám na rozlišovanie. Ak to, čo píšem nie je od Pána, tak nech tieto články upadnú do zabudnutia. Ale ak je, tak Pane, použi si tieto články na budovanie svojho diela. To je moja modlitba pred Pánom.

A prečo je sprístupnenie eucharistie bratom protestantom tak dôležité. Lebo podľa mňa toto je niečo, čo nás aktuálne najviac rozdeľuje. Som presvedčený, že toto by otvorilo dvere k obrovskému zjednoteniu cirkvi v priebehu par desiatok rokov.