Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
25. apríl 2020

Bol Einstein veriaci?

Albert Einstein je jedným z najznámejších vedcov histórie. Jeho objavy, najmä teória relativity zmenili naše chápanie sveta a tvár fyziky. Einstein však nebol iba slávnym fyzikom, bol aj inšpiratívnym mysliteľom a vyjadroval sa aj k náboženským otázkam. Známymi sa stali jeho výroky ako „Boh nehrá kocky“ alebo „veda bez náboženstva je chromá, náboženstvo bez vedy je slepé.“ Hlbšie skúmanie jeho vyjadrení však prezrádza Einsteinov nejednoznačný postoj k viere v Boha. Veril teda Einstein v Boha? Aká bola jeho predstava o Bohu a o náboženstve?
Bol Einstein veriaci?

Einsteinov život je opradený niekoľkými mýtmi, vari najznámejší je ten, ktorý niekedy opakujú nie príliš úspešní študenti a matematické antitalenty: „Veď aj Einstein prepadal v matematike.“ Opak je však pravdou, Einstein exceloval predovšetkým v matematike a vo fyzike už na základnej škole. Na jeho maturitnom vysvedčení naozaj nájdeme nielen pätky, ale aj šestky - z matematiky, geometrie a fyziky. Šestka bola podľa švajčiarskeho známkovacieho systému najlepšia známka. Najhoršie Einstein obstál vo francúzštine, na trojku. 

Už ako 12-ročný prišiel s vlastnými dôkazmi pre rôzne matematické teórie, vrátane Pytagorovej vety. O rok neskôr sa začal zaoberať filozofiou, konkrétne Immanuelom Kantom a jeho Kritikou čistého rozumu, knihou, ktorá je ťažkým sústom aj pre dospelého človeka, nieto ešte pre 13-ročného chlapca. Einstein bol skrátka géniom odmalička.  

Vo viacerých kresťanských knihách zaoberajúcimi sa obhajobou viery sa možno stretnúť s tvrdením, že Einstein bol veriaci. Tento úsudok je však trochu zavádzajúci. Einstein kedysi prehlásil: „Som hlboko veriaci neveriaci. To je nový druh náboženstva.“ Ako tomu rozumieť? A ako interpretovať Einsteinove početné, no protichodné náboženské vyjadrenia? 

Einsteinov Boh

Einstein pochádzal zo sekulárnej židovskej rodiny a jeho rodičia neboli nijak zvlášť zbožní. Mladý Einstein sa zaoberal Bibliou, no neskôr podľa jeho slov „čítaním populárnych vedeckých spisov som dospel k záveru, že biblické príbehy nemôžu byť pravdivé.“ 

Einsteinov životopisec Walter Issacson píše, že na istom bankete v Berlíne na otázku či verí v Boha, Einstein už ako svetoznámy fyzik odpovedal: „Áno, dá sa to tak povedať. Keď sa s našimi obmedzenými nástrojmi pokúsite prenikńuť do tajomstiev prírody, zistíte, že za všetkými rozpoznateľnými zákonmi a súvislosťami pretrváva čosi nehmatateľné a neojasniteľné. Úcta k tejto sile, prekračujúce všetko čo dokážeme pochopiť, tvorí moje náboženstvo. V tomto zmysle teda verím v Boha.“

Einsteinov Boh však nebol osobný Boh, ktorý riadi ľudské životy a s ktorým možno nadviazať nejaký kontakt. Otázku existencie Boha však Einstein považoval za najťažšiu, na ktorú nemožno jednoznačne odpovedať áno alebo nie. Zdá sa však, že už vtedy jeho názory na náboženstvo privádzali niektoré náboženské autority do rozpakov. Newyorský rabín Herbert S. Goldstein v roku 1929 poslal známemu fyzikovi telegram s otázkou, aby sa jasne vyjadril či verí alebo neverí v Boha. Einstein mu odpovedal takto: „Verím v Boha Spinozu, ktorý sa zjavuje v poriadku všetkého, čo existuje, nie v Boha, ktorý sa zaujíma o osud a konanie ľudstva.“ V liste, ktorý bol adresovaný Beatrice Frohlichovej z roku 1952 napísal, že „predstava nejakého osobného Boha je mi nanajvýš cudzia a pripadá mi dokonca naivná.“ 

Einsteinov Boh však nebol osobný Boh, ktorý riadi ľudské životy a s ktorým možno nadviazať akýkoľvek kontakt. Otázku existencie Boha však Einstein považoval za najťažšiu, na ktorú nemožno jednoznačne odpovedať áno alebo nie. Zdieľať

Einstein bol hlboko ovplyvnený židovským mysliteľom Baruchom Spinozom, hlavne jeho panteistickými myšlienkami, ktoré určitým spôsobom stotožňujú Boha s prírodou a s vesmírom. Panteistické vierovyznanie nechápe Boha ako starostlivú a láskavú bytosť, ale skôr ako neosobnú silu, ktorá nemá vedomie, vôľu ani city. Einstein však na druhej strane nebol ani ateistom a pri jednej príležitosti dokonca prehlásil: „Nezdieľam bojovného ducha profesionálných ateistov, ktorých horlivosť má svoje korene v náboženskej indoktrinácii z mladosti. Uprednosťnujem postoj pokory zodpovedajúci hraniciam nášho intelektuálneho chápania prírody a chápania seba samých.“ Walter Issacson ďalej tvrdí, že Einstein nepoužíval slovo „Boh“ iba ako synonymum slova „príroda“ a odmieta podozrenie, že Einstein bol skrytý ateista. 

Einstein nehľadal Boha v modlitbách alebo pri čítaní posvätných textoch, ale skôr v usporiadanosti prírody a v jej jednotlivých zákonitostiach. Práve v tomto zmysle možno rozumieť jeho netradičnému chápaniu náboženstva, ktoré bolo vzdialené teológiam monoteistických náboženstiev. 

Albert Einstein s otcom teórie veľkého tresku, katolíckym kňazom Georgesom Lemaîtrom. (Foto: https://www.bbvaopenmind.com)

Inzercia

Einstein ako agnostik

Niektoré Einsteinové vyjadrenia z jeho osobnej korešpodencie však kontrastujú s pronáboženskými výrokmi. V liste z roku 1949 istému pánovi adresuje slová: „Môžete ma nazývať agnostikom.“ O rok na to píše: „Moje stanovisko na otázku Božej existencie je agnostické. Som presvedčený, že naše chápanie významu morálnych princípov pre zlepšenie a kvalitu života nepotrebuje myšlienku zákonodarcu, najmä zákonodarcu, ktorý pracuje na základe odmeny a trestu.“ 

Slovo „agnostik“ vymyslel v 19. storočí anglický prírodovedec Thomas Henry Huxley, ktorému vďaka jeho horlivej obhajobe darwinizmu prischla prezývka „Darwinov buldog.“ Huxley vysvetľoval, že sa nevedel zaradiť do kategórie ateista, panteista, materialista alebo veriaci a tak si vymyslel slovo agnostik. Agnosticizmus v princípe nehovorí, že Boh neexistuje, ale že existenciu Boha nevieme dokázať či vyvrátiť. 

Einsteinová korešpodencia z roku 1954 už prezrádza značnú skepsu voči viere: „Slovo Boh pre mňa nie je ničím iným ako vyjadrením a produktom ľudských slabostí. Biblia je zbierkou zaujímavých, ale primitívnych legiend.“ Pre Einsteina sú všetky náboženstvá iba „primitívne povery“. V roku 1950 vysvetľuje Mauricemu Solovinovi: „Nenašiel som lepšie slovo ako ´náboženstvo´, pre dôveru v racionálnu povahu reality, ktorá je prístupná ľudskému rozumu.“  

„Slovo Boh pre mňa nie je ničím iným ako vyjadrením a produktom ľudských slabostí. Biblia je zbierkou zaujímavých, ale primitívnych legiend.“ Albert Einstein Zdieľať

Ako možno interpretovať Einsteinovú dvojznačnosť vo vzťahu k viere v Boha? Historik Alberto Martinez upozorňuje na málo známu skutočnosť, že v Einsteinových súkromných vyjadreniach na rozdiel od verejných prevláda slovo „agnostik.“ Bol teda (v akomkoľvek zmysle) veriacim iba navonok? Či už bol panteista alebo agnostik, isté je len jedno: Einstein odmietal koncept osobného Boha, popieral možnosť posmrtného života, zázrakov, existenciu duše, ba dokonca aj slobodnej vôle. Neuznával autoritu akejkoľvek cirkvi alebo inšpiráciu posvätných textov. V žiadnom prípade nepraktizoval nejaké náboženské rituály a nie sú záznamy o tom, že by sa modlil. 

Zdá sa, že Albert Einstein veril v isté „vyššie usporiadanie vesmíru,“ no pod slovami Boh, viera alebo náboženstvo rozumel niečo iné, ako tomu chápu kresťania alebo židia.

Literatúra
Isaacson, Walter: Einstein. Jeho život a vesmír. 2008.
Jammer, Max: Einstein and Religion: Physics and Theology. 1999.
https://notevenpast.org/was-einstein-really-religious-0/
https://en.wikipedia.org/wiki/Religious_and_philosophical_views_of_Albert_Einstein

Titulný obrázok
https://en.wikipedia.org/wiki/Albert_Einstein

 

Inzercia

Zaujímam sa o kresťanskú vieru vo vzťahu k spoločnosti, rozumu a vede. „Každý človek sa môže stať kresťanom, ale iba ten, kto sa ním skutočne stane, je bratom.“ (Joseph Ratzinger, Úvod do kresťanstva) Kontakt: bloger.kc@gmail.com

Inzercia

Odporúčame

Blog
Prečo bol upálený Giordano Bruno?

Prečo bol upálený Giordano Bruno?

Pontifikát Jána Pavla II. sa niesol v duchu ľútosti za dejinné chyby a zločiny kresťanov. Za takmer 28 rokov úradovania na Petrovom stolci predniesol vtedajší pápež verejné ospravedlnenia za proces s Galileom, účasť katolíkov na obchodovaní s otrokmi, rôzne nespravodlivostí voči ženám, pasivitu a mlčanie tvárou v tvár nacistickým zločinom alebo upaľovanie heretikov. Jedným z najznámejších bol prípad dominikána Giordana Bruna, ktorý bol upálený na Popolcovú stredu 17. februára 1600.

Blog
Cena krvi

Cena krvi

Už od minulého týždňa počas nedieľ veľkonočného obdobia čítame Prvý list Petrov. Mnohí tento spis považujú za akúsi rannocirkevnú pokrstnú katechézu. Išlo o prax, ktorá sa neskôr rozvinula hlavne v staroveku, kedy sa význam iniciačných sviatostí vysvetľoval až po tom, čo ich krstenci na Veľkú noc prijali. Odborne sa to nazýva mystagógia – vovedenie do tajomstiev. Z toho vyplýva aj výber tejto biblickej knihy do tohto obdobia.