Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
23. 04. 2020, 18:14

Tradičné umenie a moderný rozum (dišputa)

Je ornament hriech? O progresívnej monštrancii a morálnych aspektoch umenia.
Tradičné umenie a moderný rozum (dišputa)

Ctíme túto Sviatosť slávnu zbožne skloňme kolená, bohoslužbu starodávnu nahraď nová, vznešená; pomôž zmyslom, ktoré slabnú, ...

Tak sa spieva oslavný hymnus sv. Tomáša Akvinského, ktorý katolíci spievajú kľačiačky tvárou tvár Oltárnej sviatosti vystavenej v nádhernej monštrancii. 

Tomáš Akvinský nemohol vidieť Eucharistiu v okázalej a sugesívnej monštrancii, ako ju poznáme dnes. Monštrancia sa objavila až v neskorom stredoveku a jej dnešnú formu ustálilo až baroko. A bolo to aj baroko, ktoré monštranciu vystrelilo medzi najkultovejšie a aj najdrahšie objekty, ktoré uzreli svetlo sveta. Konkurovali im už len kráľovské klenoty, relikviáre a Fabergého vajíčka. To bol aj zamýšľaný účel. Baroko sa nehralo na šetrenie. Bola to spektakulárna kampaň. Prečo by ste práve Bohu nemali dať to najdrahšie? Tak stála argumentácia. Mať chabú monštranciu bolo nielenže prejavom kultúrnej i fyzickej chudoby ale azda aj lakomstva. Navyše ste riskovali osočenie z nedostatku úcty k samotnému živému Bohu v Eucharistii.

Pred čím sa skláňate?

,,Pred Kristom!" tak by znela jasná a priamočiara odpoveď presvedčeného kresťana. Odpoveď nemôžno považovať za zlú, keďže je konceptuálne správna. Avšak úlohou tohoto textu je sa s touto odpoveďou neuspokojiť.

Na jednej strane je kombinácia kovového materiálu, umeleckého stvárnenia, choreografie, zvukov a vôní namiešaná s ľudským údivom, úžasom a ohromením. Na druhej strane je pocit bázne pred Bohom, racionálne vedomie prítomnosti Eucharistie a predpísané rituálne prejavy úcty. Je to tak nadľudský výkon vyznať sa v zmyslovom ohňostroji pocitov. Tie sú vygradované ceremóniou pozdvihovania a je ťažké oddeliť, aká úcta vychádza z čoho. Adorácia s monštranciou je hybrid vedomia aj nevedomia, zmyslovosti a vďaka barokovej monštrancii aj vyšperkovanej estetiky. V baroku to bolo jedno, lebo sakrálna krása vyjadrovala katolícku spiritualitu. Účel svätil výdavky a žehnal krásu. Tým prichádzame k morálnemu jadru. Zmyslovosť je prirodzená evolučná funkcionalita, ale zmysel pre estetiku je pôžitkárstvo v krásne.

Ježiš nebehal po svete s pochromovanou a umelecky vygravírovanou helmou na hlave. Bolo to tak ľudské rozhodnutie pracovať s lesklými a ušľachtilými kovmi ako nádobami pre Boha. Veriacemu príde samozrejmé, že je Boh umiestnený v niečom hodnotnom. Otázkou je, čo má byť tá hodnota? Zlato? Platina? Ich napodobenina? To smrdí vyzdvihovaním hodnoty luxusu a modloslužbou. Tak Boha v podstate balíme ako bankovku. Na druhej strane, nie je nemorálne, že sa ulakomíme len na lacné a priemyselné náhražky vzácneho kovu pre sprítomnenie Boha? Prišli sme do patovej situácie, kedy by sa neprajník určite potešil nad priznaním, že sú katolíci zvrhlí materialisti alebo sebeckí lakomci.

Ďalší aspekt, ktorý nám príde už samozrejmý je zobrazenie lúčov a jeden kruh. Eucharistia nemá tieto vlastnosti. Eucharistická podstata nemá vlastnosť tvaru. Rovnako Eucharistia nič nevyžaruje. Nič fyzikálne neosvetluje. Prečo má mať monštrancia slávožiaru? ,,Veď to je zavádzanie alebo rovno klamstvo", búri sa vedec. ,,Ale to je metafora!" bráni sa estét. Čo ak by monštrancia nemala nič? Boh by bol obklopený prakticky ničím. Je to ten Boh, ktorého má veriaci v Eucharistií vidieť? Primárny spor spočíva v hodnote ornamentu v umení. Tento spor sa prelial aj do náboženskej úcty, kde tak súperia dve protichodné predstavy o Bohu a estetike.

Akého Boha má veriaci vidieť?

Prvý prístup vidí umelecký ornament ako súčasť hriešneho pádu a ideovej vyprázdnenosti a má bližšie k politicky neutrálnemu a univerzálnemu chápaniu bezfarebného vesmírneho Boha. Toho priemerný jednotlivec nemá kapacity pochopiť. Pravé poznanie o Bohu je sprístupnené len oborovým vizionárom a intelektuálnym elitám reprezentujúcim celé ľudstvo. Tie ho sprostredkujú neelitným masám ako predspracovanú pravdu. Nie je určené babke v kroji a ani akémukoľvek inému veriacemu-miliónovi. S emočnou odozvou jednoduchého človeka sa počíta minimálne. Zmysel pre ornament je považovaný za nie príliš vznešenú a hlavne problémovú príťaž, ktorá je vrastená do neintelektuálneho tvora. Nakoľko je táto úcta oprostená od historicky bohatého sugestívneho umenia, Boh bude mocť pôsobiť primárne cez metafyzickú a abstraktnú zónu ,,bezcitných pocitov", vedomé myšlienkové procesy a teologickú vedu. Tento prístup evokuje avantgarne deštrukčnú stratégiu rozbiť všetko až na esenciu a tú nechať vyznieť ako symbolicky nahého Boha. Po zhrnutí si tak odhalí, že takáto monštrancia odráža myšlienky umeleckého sveta počnúc v 20. storočí.

Druhý prístup vidí ornament ako užitočnú barličku pre ľud a je naopak napumpovaný komplexným človečenstvom a svetským vzrušením. To zahŕňa ,,pokleslú" masovú senzáciu, divadelnú sugesciu a jasnú poetickú imaginíciu. Cieli na zmyslový aparát, fantáziu a obrazotvornosť veriacich más. Do tohoto v súčasnosti málo moderného ale významovo ľahko uchopiteľného komplexu umiestnite víťazného Krista. 

Prvý prístup chce, aby sa veriaci pozerali na Boha-Mimozemskú-Abstrakciu-Elít povznesení na úroveň kolektívneho nadvedomia, oprostení o svoju evolučnú pozemskosť a každodenné pocity. Druhý prístup chce naopak využiť evolučne ukotvené človečenstvo i s jeho živočíšnymi ,,neduhmi", aby maximalizoval emočnú odozvu u veriaceho zo sprítomnenia Boha-Neviditeľnej-Krásy tu a teraz.

(Ne)domyslené morálne dôsledky

Problém avantgardného prístupu spočíva v argumentačnom elitárstve a nafúknutej pýche osôb pretláčajúcich svoju verziu poznania. Chcú, aby Boha uvideli zaostalé masy ako radikálne iného a nového v porovnaní s minulosťou. Deklasujeme tak umeleckú tradíciu a úctu predkov na zaostalú a až hriešnu praktiku. Pustovníci rovnako vyznávajú ,,modernú" úctu k Bohu.  Svoje vnímanie Boha prežívajú tiež v duchu obrazotvorného minimalizmu bez parády a fanfár. Hlavný rozdiel spočíva v pokore a v duchu tradície, takže ich prejavy nie sú živené motiváciou búrať a zavádzať nové poriadky.

Problém barokovej monštrancie je šírší. Na jednej strane stojí jej majstrovské remeselné prevedenie, prvoplánový zlatý lesk, prepracované lúče a malí anjelíčkovia, ktoré fascinujú ľudí dodnes. Podobnosť s fascináciou detí blikajúcimi animovanými postavičkami na obrazovkách je na mieste. I autor tohoto textu sa k tejto fascinácii silne hlási. Druhý rozmer barokovej monštrancie je konceptuálne úplne iný.

Monštrancia je výmysel Európana a symbolom monumenálnej a triumfálnej európskej kresťanskej civilizácie. Kresťanstvo v Európe hasne a umiera a zanecháva bohaté zakonzervované dedičstvo. Tí, čo zostávajú, sa často vracajú ku koreňom ako zdroju novej inšpirácie a energie. Súčasnosti nerozumejú a tá je často voči nim nepriateľská a odmietavá. A v tom je tu baroková monštrancia pamätajúci si silné civilizačné kresťanstvo a ,,starú-dobrú" krásu a kontinuitu. Prostredníctvom barokovej monštrancie sa vedia lepšie naladiť na úctu predkov a cítiť aj úctu k predkom. Zažívajú podobný zmyslový úžas tvárou tvár k ich Bohu. Súčasné trendy ich napľňajú len nezáujmom, ak nie rovno nechuťou a hnevov. Chcú vidieť Boha ako stálu a nemennú hodnotu v dobách ich neistoty a rastúceho vplyvu relativizmu. Cítia sa fyzicky dobre s estetickou a materiálnou istotou pred očami. A tým prichádzame k zaujímavému prípadu. Vôľa cítíť sa ohromene pred Bohom, nebyť konfrontovaný s pocitmi úzkosti z progresívneho nebezpečenstva, može prevýšiť ich ochotu uctievať Boha, aký skutočne je vo väčšej významovej šírke. S otázkou, či Boha nevidíme najautentickejšie ako lásku tvárou tvár útokom nepriateľa, už nechám popasovať čitateľa.

Ak sa autora tohto textu opýtate, kde vidí dizajnovú budúcnosť monštrancii, tak vám odpovie, že je v minimalistickom prístupe a predmete vyhotovenom v dreve a skle. Ak sa ho opýtate, či je presvedčený, že tento prístup prinesie viac dobra, zatvári sa neisto a rozpačito. 

Odporúčame

Blog
Politici tvrdia, že sa boja o životy seniorov, skutočne tak aj konajú?

Politici tvrdia, že sa boja o životy seniorov, skutočne tak aj konajú?

Je starosť o seniorov úprimná, alebo falošná ? Z výhody a ohľaduplnosti sa stalo obmedzenie a šikanovanie. Príprava na negatívne zmeny v dôchodkoch, pričom sa nehľadajú skutočne efektívne riešenia. Je naivitou si myslieť, že dusenie ekonomiky postihne iba dôchodcov. Ak je dôchodcom tak dobre, tak záujemcom rád požičiam masku na obrázku. Nech si to vyskúšajú.