Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
12. apríl 2020

Kresťan DNES

Kresťanská viera v 21. storočí
Kresťan DNES

Čo znamená byť kresťanom dneška? Túto otázku si určite kladie množstvo súčasných veriacich. Sme odkázaní na dogmy, ktoré nám tu zanechali naši predkovia? Musíme striktne dodržiavať kresťanské úzusy, ktoré boli zavedené pred stáročiami? Aký odkaz má pre nás Písmo v tejto dobe?

Na tieto otázky sa ako mladý kresťan, ktorý si tak isto tieto otázky snaží sám sebe vnútorne zodpovedať, pozriem v tomto blogu. Budem sa snažiť vyjadriť svoj pohľad, pričom budem vychádzať zo skúseností, ktoré som nadobudol v každodennom živote. Budem tieto témy odkrývať postupne a verím, že postupne vytvoria ucelenú mozaiku pre všetkých, ktorí sa do tohto blogu začítajú. Tak sa teda do toho pustime.

Téma 1 : Úroveň flexibility kresťanstva

Všetci poznáme nejaké pramene viery. Sú nimi Biblia, katechizmus, sv. omša či bežná modlitba pred spaním. Všetky tieto zdroje nám ponúkajú isté teoretické poznatky, ktoré je potrebné aplikovať v praxi. Ale existuje nejaký jednotný návod ako to urobiť?

Moja osobná odpoveď je – nie neexistuje. V dnešnej dobe potrebujeme do zabehnutých kresťanských noriem vniesť veľkú dávku flexibility. Potrebujeme sa prispôsobiť moderným technológiám, novým trendom a novým výzvam, ktorým ako kresťania čelíme. Na druhej strane však tieto normy nesmú stratiť na svojom význame. Je to ako keď si meníme oblečenie. Naše telo je určitá kresťanská norma. Ale obliekame si naň rôzne tričká – niekedy červené, inokedy modré, potom zas zelené. Rozdielne farby tričiek v tomto prípade znamenajú rozdielne modifikácie týchto noriem pre rôzne skupiny ľudí. Veď uznajte sami – je iné rozprávať sa o viere s 8-ročným dievčatkom, 16-ročným chalanom, 40-ročným zrelým mužom a 80-ročnou babičkou. Ak by sme sa o viere rovnako rozprávali so 16-ročným chalanom a s 80-ročnou babičkou, ten chalan by nás pravdepodobne vysmial. Úvahy presýtené spiritualitou by sa mu nezdali dosť „cool“ na to, aby im venoval štipku pozornosti. Na druhej strane babička by ich postrádala, viera by sa jej zdala veľmi povrchná. A takto môžeme porovnávať ďalšie dvojice.

Ja by som chcel vašu pozornosť zamerať konkrétne na dvojicu 8-ročné dievčatko – 16-ročný chalan. Zo spomínaných 4 osôb sú si tieto dve vekovo najbližšie. Rozumovo a najmä schopnosťou vnímať vieru sú však od seba na míle vzdialení.

V našej farnosti mám možnosť pracovať s oboma týmito vekovými skupinami. Teraz by mala nasledovať otázka či sa mi ľahšie pracuje s deťmi na detských stretkách alebo s tínedžermi počas prípravy na birmovku či stretnutiach mladých.  Osobne sa mi s nimi pracuje rovnako dobre. Ako je to možné? Nuž, tu nám vstupuje do hry spomínaná flexibilita.

Keď pracujem s birmovancami a všeobecne ľuďmi okolo pätnástky, snažím sa vrátiť o 3-4 roky späť, aby som sa vedel vžiť do ich situácie. Keď som mal toľko čo oni, pamätám si, že moja viera sa opierala skôr o naučené veci, nie o osobnú skúsenosť. K mnohým témam som mal vlažný postoj. Absolútne im rozumiem v tom, že je pre nich ťažké porozumieť nejakým filozofickým témam či dokonca nepríjemné keď počúvajú o Desatore. Snažím sa im vysvetliť aby sledovali určité Božie stopy smerom do ich minulosti.

Vysvetlím: Keď som mal 16, stalo sa mi pár vecí, aj nepríjemných, ktoré som nechápal, chcel som, aby ich Boh v danom momente zariadil inak, podľa MOJEJ vôle. Ale to je prvá chyba, ktorú takýto mladí robia. Je dôležité povedať si, že prvoradá je JEHO vôľa. Ak sa jej podrobíme, On nás navedie na správne cesty. Ako roky plynuli, tak som od svojich nárokov postupne upustil. Samozrejme, stále ma daná vec škrela. Ale keď sa na danú vec pozriem teraz, s odstupom 2-3 rokov, je mi jasné, že ma daná vec nasmerovala tak, že som dostal veci, vďaka ktorým som urobil obrovský skok dopredu, a ak by sa to celé udialo podľa mňa, nikam by ma to do budúcnosti neposunulo. A keď si uvedomíme, že takýchto vecí sa udeje hneď niekoľko, vzniká nám doslova celá mapa Božích stôp. Tým chalanom a babám teda radím, na základe osobnej skúsenosti, aby neuprednostňovali seba, ale sledovali Božie stopy. A nech nečakajú okázalé znamenia aké poznáme z Biblie, ale nech sledujú maličkosti, lebo Boh koná v skrytosti, väčšinou cez iných ľudí.

Inzercia

Prejdime teraz na druhú skupinu – deti. Tým sa venujem cez pozíciu ktorú nazývame „farský animátor“. Na úvod chcem povedať, že túto prácu milujem – napĺňa ma po mnohých stránkach. Umožňuje mi stretávať sa s mojimi priateľmi, ktorí tiež túto úžasnú prácu vykonávajú. Umožňuje mi oslobodiť moju myseľ od problémov sveta dospelých, lebo deti majú oveľa jednoduchšie a najmä čistejšie myslenie a úmysly, ako dospelí. Rozprávať sa s nimi o bežných veciach je oblažujúci pocit.

Ako však s takýmto dieťaťom nadviazať kontakt? Ako mu podať vieru? Treba si uvedomiť, na koho sú tieto deti naviazané väčšinu času. Sú to ich rodičia. Tí s nimi trávia najviac času a vychovávajú ich. Nastupuje teda ďalší typ flexibility. Nevraciame sa totiž späť v čase, na úroveň detí, ale snažíme sa získať na deti rodičovský pohľad. Ja osobne na každé dieťa, ktoré mám pri aktivitách na starosti pozerám tak, akoby išlo o moju dcéru alebo syna. Nejde pritom o suplovanie rodiča. To v žiadnom prípade. Ide o jeho podporu. Ak si totiž dieťa rozšíri obzory o viacero zdrojov, pričom ale tieto zdroje budú brať informácie z tej istej podstaty, utvrdzuje sa v tomto poznaní. Popri tom samozrejme netreba zabúdať na to, čo je pre deti prirodzené – teda hrať sa, zabávať sa. To všetko treba určite robiť. Treba nájsť spôsoby, ako môžeme prostredníctvom zábavy a hier posúvať deťom tieto poznatky a výchovne na nich pôsobiť. Znova musím povedať, že žiaden zaručený návod neexistuje. Máme však šťastie, pretože deti sú veľmi flexibilné. Ak teda bude táto flexibilita vzájomná, veľmi ľahko a rýchlo nastane konsenzus, zhoda.

Nakoniec sa pár vetami chcem povenovať interakciám od týchto dvoch skupín. Tá je samozrejme rozdielna. Rozdielny je spôsob vyjadrenia pocitov, myšlienok. Deti reagujú z mojej skúsenosti na podnety menej, ale zato priamočiaro, mladí rozprávajú viac, ale majú tendenciu viac názory zaobaľovať. Netreba sa toho báť, treba s tým pracovať. Deťom treba utvárať súvislosti, mladým rozpletať myšlienky a ukazovať ciele. Ak sa zvolí správny prístup a my budeme disponovať vysokou úrovňou flexibility, výsledok sa určite dostaví.

 

Pre tento blog je to všetko, ďakujem že ste mu venovali pozornosť, dúfam, že Vás oslovil. Zanechajte mi vaše prípadné postrehy.          

  

 

Odporúčame

Blog
Cesta vzkriesenia – 14 zastavení

Cesta vzkriesenia – 14 zastavení

Počas posledných dvoch týždňov sme zažili reálny kríž vírusovej epidémie. Posledné dva dni sme ten kríž premeditovali. Ale kríž nie je koniec a rovnako naše domáce väzenie nie je koniec. Po kríži totiž nastáva zmŕtvychvstanie. Skúsme si rovnako premeditovať 14 zastavení Cesty vzkriesenia. Poďme sa teraz spolu v modlitbe pozrieť, čo môže nasledovať ďalej v našom živote.

Blog
Bieda katolicizmu a nielen slovenského - pokračovanie diskusie

Bieda katolicizmu a nielen slovenského - pokračovanie diskusie

Následky rastúceho komunistického protikatolíckeho útlaku. Vývoj po 2.vatikánskom koncile, pozitíva aj negatíva zmien. Vplyvy na vývoj v čase slobody a postupný odchod od tradícií a hodnôt. Verbálne a neverbálne ovplyvňovanie postojov a zrieďovanie vzťahu k tradičným hodnotám. Zobudí svet koronavírus, alebo sa dožijeme ďalších prekvapení?

Blog
Tri Veľkonočné pozastavenia.

Tri Veľkonočné pozastavenia.

Môže sa stať, že tá zvláštna veľká noc bez spoločenstva, do ktorej práve vstupujeme môže byť v našom osobnom vzťahu s Bohom kľúčovou, jedinečnou a v konečnom dôsledku možno požehnanejšou, ako by sme si boli ochotní pripustiť.