Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
11. apríl 2020

Zostúpil do podsvetia alebo bol v hrobe? Kde je Ježiš, tam je nebo!

So slávením veľkonočného Trojdnia je v našich krajoch spojená pobožnosť eucharistickej adorácie v Božom hrobe na Bielu sobotu. Na druhej strane však vo Vyznaní viery vyznávame článok viery, ktorý sa nachádza medzi tajomstvom umučenia/smrti a zmŕtvychvstaním, a je to článok o tom, že "zostúpil k zosnulým". Aký má tento článok spásonosný význam? Dnes sa nemôžme ísť na adoráciu do Božieho hrobu, tak sa zamyslime nad týmto článkom viery, aby sme ho mohli vo viere a v nádeji hlbšie prežiť.
Zostúpil do podsvetia alebo bol v hrobe? Kde je Ježiš, tam je nebo!

Ježišovo "svetlo svieti vo tmách", ako čítame v evanjeliu podľa Jána. Toto svetlo svieti už na kríži v hĺbke Ježišovej duše v jej smrteľnom zápase agónie uprostred temnôt jeho "hodiny" utrpenia a smrti. Ježiš neprestáva byť Boho-človekom, jeho božské svetlo je stále prítomné v jeho vznešenej duši a v jeho srdci. Presvecuje dokonca aj temnoty hriechov celého ľudstva, ktoré si privlastnil v jeho smrteľnom zápase, ktorý sa začal v getsemanskej záhrade.

Čo sa dialo medzi Ježišovou smrťou a zmŕtvychvstaním? Vo Vyznaní viery vyznávame článok viery, ktorý sa nachádza medzi tajomstvom umučenia/smrti a zmŕtvychvstaním, a je to článok o tom, že "zostúpil k zosnulým" (descendit ad inferos, doslova zostúpil do podsvetia). Aký má tento článok spásonosný význam, čo dosiahol Ježiš zostúpením k zosnulým? 

Miesto pobytu zosnulých, kam po smrti zostúpil Kristus, volá Sväté písmo „predpeklie“ (po latinsky inferi), „šeól“ (po hebrejsky) alebo „hades“ (po grécky), lebo tí, čo sa tam nachádzajú, sú pozbavení videnia Boha. Taký bol totiž pred príchodom Vykupiteľa údel všetkých zosnulých, či už zlých, alebo spravodlivých. To však neznamená, že ich údel bol rovnaký, ako to ukazuje Ježiš v podobenstve o biednom Lazárovi, ktorý bol prijatý „do Abrahámovho lona“. (KKC, 633) Zdieľať

Pri Ježišovej smrti sa stalo to, čo sa deje pri smrti každého človeka: oddelila sa duša od tela. Duša zostúpila k zosnulým, nebola prítomná v hrobe, tam bolo jeho telo. Prečo potom ten zvyk "poklony v Božom hrobe"? Môže byť Boh v hrobe? Svätý Tomáš Akvinský odpovedá, že áno. Je to dôsledok hypostatickej únie, teda zjednotenia božskej a ľudskej prirodzenosti v božskej Osoba Syna. Celý Kristus je božská Osoba Syna zjednotená s ľudskou prirodzenosťou, dušou i telom. A tak hoci v hrobe zostalo telo oddelené od duše, Osoba Syna neprestáva byť zjednotená s telom rovnako ako s dušou. Preto celý Kristus je v hrobe a celý zostupuje do podsvetia k zosnulým. Ježiš totiž nezomrel ako iní ľudia, pretože nebol len človek. Svetlo jeho slávy, ktoré osvecuje jeho ľudskú dušu od momentu počatia až do momentu smrti, a "presvitá" sem-tam počas pozemského života aj jeho telo, ako to ukazuje Premenenie na hore Tábor, sa po jeho vykupiteľskej obete a smrti začne rozlievať na celé ľudstvo. Keďže je najprv oslávená Ježišova duša, tak po smrti sa táto sláva rozlieva na duše zosnulých, keď Ježišova duša zostupuje k nim. Tam očakávajú jeho slávu všetci, ktorí verili v prisľúbenia spásy, od Adama, cez patriarchov až po prorokov. Oni nemohli vidieť Boha z tváre od tváre, hoci boli očistení od hriechov vierou v prisľúbenia.

V závere veľkonočného chválospevu Exultet, ktorý zaznieva počas veľkonočnej vigílie, spievame: „Tvoj Syn Ježiš Kristus, ktorý slávne vstal z mŕtvych, osvecuje ľudstvo veľkonočným svetlom a s tebou žije a kraľuje na veky vekov. Amen.“ Toto osvietenie ľudstva sa začalo už jeho zostúpením k zosnulým. Oni ako prví dosiahli ovocie vykúpenia. Svätý Tomáš Akvinský fascinujúco vysvetľuje toto tajomstvo (STh III, q. 52), keď hovorí, "Kristus zostúpil do všetkých častí podsvetia: avšak s rozličnými účinkami. V podsvetí zatratených priniesol účinok, ktorý zmiatol ich neveru a zlobu. Tým, čo sa nachádzali v očistci, priniesol nádej dosiahnutia spásy. A svätým Patriarchom, ktorí boli v podsvetí len kvôli dedičnému hriechu, vlial svetlo večnej slávy", ktoré priniesla jeho duša plná božského svetla. Hoci Ježiš tak svojou smrťou otvára nebo. Čo ma však fascinuje ešte viac na vysvetlení svätého Tomáša, je to, že patriarchovia zostali v podsvetí s Kristom, ktorého duša tam zostúpila, až do momentu Zmŕtvychvstania. Zostúpením k zosnulým Kristus oslobodil tých, čo sa tam nachádzali, ale nevyviedol ich z podsvetia, ale ich osvietil v samotnom podsvetí svetlom slávy. Oddialenie smrti a zmŕtvychvstania malo totiž potvrdiť realitu jeho smrti, že skutočne zomrel. Potom na tretí deň zároveň jeho duša vyšla z podsvetia a jeho telo z hrobu v momente Zmŕtvychvstania. Tak treba rozumieť aj Spasiteľovým slovám na kríži lotrovi: "Dnes budeš so mnou v raji!" Týkali sa nie pozemského raja, ale duchovného raja, neba, v ktorom sa nachádzajú všetci tí, čo sa radujú z Božej slávy (vidia Boha z tváre do tváre). Preto dobrý lotor zostúpil s Kristom do podsvetia, aby tam spolu s ním pobudol. Ale už sa tešil z Kristovho božstva ako iní svätí. A svätý Tomáš uzatvára: "Len čo podstúpil smrť, Kristova duša okamžite zostúpila k zosnulým a priniesla svätým ovocie jeho umučenia: oni však zostali v podsvetí až dovtedy, kým tam zostal Kristus, pretože samotná prítomnosť Krista im prinášala plnosť radosti." 

Len čo podstúpil smrť, Kristova duša okamžite zostúpila k zosnulým a priniesla svätým ovocie jeho umučenia: oni však zostali v podsvetí až dovtedy, kým tam zostal Kristus, pretože samotná prítomnosť Krista im prinášala plnosť radosti. (svätý Tomáš Akvinský) Zdieľať

Pri Zmŕtvychvstaní je definitívne oslávený celý Kristus, jeho vnútorné svetlo, ktoré sa odhaľovalo pri jeho zázrakoch a bolo naznačené pri Premenení na hore Tábor, keď presvecovalo jeho telo, teraz definitívne oslávi Ježišovo telo a "presvetlí" ho božským svetlom. A potom sa toto svetlo začne prelievať na všetkých žijúcich. Ovocie vykúpenia premení už počas zjavení Zmŕtvychvstalého srdcia učeníkov, ktorí v neho postupne uveria, premení Petrovo srdce, ktoré ho zbabelo zaprelo. Petrova duša sa vďaka Kristovej vykupiteľskej obete očistí od hriechu zapretia a rozjasní sa posväcujúcou milosťou pri trojnásobnom vyznaní lásky pri stretnutí so Zmŕtvychvstalým. A počnúc Turícami sa toto nadprirodzené svetlo rozlieva na celú Cirkev prostredníctvom hlásania a prostredníctvom sviatostí. 

Nemyslime si, že radosť zo Zmŕtvychvstania môžme zažiť až v nedeľu na Veľkú noc. Že dovtedy musíme chvíľu zniesť aj ten pôst Veľkého piatku i veľkopôstny čas. A potom ako odmena, bude radosť. Nemyslime si, že nebo sa začína až potom. Kde je Ježiš, tam je nebo. Hoc aj v podsvetí. Nebo je aj na Kríži, lebo je tam Ježiš. Kde je jeho láska, tam je nebo. Aj keď sme skúšaní a trpíme, keď sme opustení a zradení, keď čelíme tisícom protivenstiev, keď je láska odmietaná, zle vysvetľovaná, aj tam môže byť nebo. Nebo sa začína vtedy, keď ho začneme milovať, keď sa otvoríme vo viere jeho vykúpeniu, jeho milosrdenstvu. Dokonca svätá Terézia z Lisieux si predstavuje, že dokonca aj v pekle by bolo nebo, keby tam niekto miloval Ježiša: „Raz večer, keď som nevedela, ako povedať Ježišovi, že ho milujem a ako túžim, aby bol všade milovaný a oslavovaný, s bolesťou som myslela na to, že z pekla ho nikto nikdy nepoteší jediným prejavom lásky. Vtedy som Pánu Bohu povedala, že aby som mu urobila radosť, nedbala by som byť pohrúžená až na dno pekla, len aby bol aj na tomto mieste rúhania večne milovaný.... Vedela som, že to ho nemôže osláviť, pretože túži iba po našom šťastí, ale keď človek miluje, žiada sa mu povedať aj tisíc pochabostí. Ak som takto hovorila, neznamená to, že by som netúžila po nebi, ale vtedy bola mojím nebom iba Láska a ja som ako svätý Pavol cítila, že nič by ma nemohlo odlúčiť od božského predmetu, ktorý ma uchvátil!“  A tieto riadky napísala uprostred najväčšej duševnej trýzne jej temnej noci skúšky viery. 

Pri Zmŕtvychvstaní je definitívne oslávený celý Kristus, jeho vnútorné svetlo, ktoré sa odhaľovalo pri jeho zázrakoch a bolo naznačené pri Premenení na hore Tábor, keď presvecovalo jeho telo, teraz definitívne oslávi Ježišovo telo a "presvetlí" ho božským svetlom. A potom sa toto svetlo začne prelievať na všetkých žijúcich. Ovocie vykúpenia premení už počas zjavení Zmŕtvychvstalého srdcia učeníkov, ktorí v neho postupne uveria, premení Petrovo srdce, ktoré ho zbabelo zaprelo. Petrova duša sa vďaka Kristovej vykupiteľskej obete očistí od hriechu zapretia a rozjasní sa posväcujúcou milosťou pri trojnásobnom vyznaní lásky pri stretnutí so Zmŕtvychvstalým. A počnúc Turícami sa toto nadprirodzené svetlo rozlieva na celú Cirkev prostredníctvom hlásania a prostredníctvom sviatostí. 

Raz večer, keď som nevedela, ako povedať Ježišovi, že ho milujem a ako túžim, aby bol všade milovaný a oslavovaný, s bolesťou som myslela na to, že z pekla ho nikto nikdy nepoteší jediným prejavom lásky. Vtedy som Pánu Bohu povedala, že aby som mu urobila radosť, nedbala by som byť pohrúžená až na dno pekla, len aby bol aj na tomto mieste rúhania večne milovaný.... Vedela som, že to ho nemôže osláviť, pretože túži iba po našom šťastí, ale keď človek miluje, žiada sa mu povedať aj tisíc pochabostí. Ak som takto hovorila, neznamená to, že by som netúžila po nebi, ale vtedy bola mojím nebom iba Láska a ja som ako svätý Pavol cítila, že nič by ma nemohlo odlúčiť od božského predmetu, ktorý ma uchvátil! Zdieľať

Svet zachvátilo utrpenie, pochybnosti, sme vyrušení z našej spokojnosti. Prijmime Kristovo svetlo. Ak jeho svetlo nepustíme do svojho srdca, ak sa nepremeníme, neobrátime, tak nemôžeme byť šťastní. Nedeformujme evanjelium! Na nebo nemusíme čakať, nebo sa začína životom s Kristom. Nemožno však prejsť k láske inak ako umŕtvením nášho hriechu, egoizmu, pohodlnosti, márnivosti, zbabelosti. Musíme s Kristom pochovať starého človeka, aby sme s ním duchovne vstali zmŕtvych. Najprv duchovne, v duši, prostredníctvom milosti posväcujúcej, neskôr oslávením v blaženom videní Boha a napokon oslávením aj nášho smrteľného tela podriadeného skaze. 

Zostúpenie k zosnulým je plným zavŕšením evanjeliového ohlasovania spásy. Je poslednou fázou Ježišovho mesiášskeho poslania, fázou zhustenou v čase, ale nesmierne rozsiahlou svojím skutočným významom, ktorým je rozšírenie vykupiteľského diela na všetkých ľudí všetkých čias a na všetkých miestach, lebo všetci tí, čo sú spasení, dostali účasť na vykúpení. (KKC, 634) Zdieľať

Inzercia

Inzercia

Som rímskokatolíckym kňazom už 20 rokov, teraz som farárom v Bratislave-Petržalke vo farnosti Svätej rodiny, nehodný syn svätého Filipa Nériho. Som už roky očarený "teológiou svätých", ktorej metódu vnášam do svojho pôsobenia kňaza, teológa a filozofa. Prednášam na katedre filozofie RKCMBF UK v Bratislave. Pohybujem sa aj v médiách, teraz najmä v TV Lux vo viacerých reláciách. Túžim sa vyhnúť svetáctvu a zároveň pokušeniu vyzývať bojovne svet, ktorý sa nechce stretnúť s Kristom. Som skalopevne presvedčený, že Kristus najlepšie rozumie človeku.

Inzercia

Odporúčame

Blog
Bol Ježiš na kríži šťastný? (Úvaha na Veľký piatok)

Bol Ježiš na kríži šťastný? (Úvaha na Veľký piatok)

Deti ma tento rok primäli k tomu, aby som išiel na hlbinu a ponúkol niečo z bohatstva úvah Cirkvi nad tajomstvom Ježišovho vedomia v jeho utrpení. Túto tému mi pomohol prehĺbiť francúzsky karmelitán François-Marie Léthel, ktorý je odborník na tému „Ježišovej agónie“. Včera som si v noci opäť čítal jeho teologickú sondu do hlbín Ježišovej duše v jeho „hodine“. Pán kaplán vo včerajšej homílii otvoril tému Ježišovho smrteľného zápasu v getsemanskej záhrade. Ale boli to tento rok deti, ktoré ma priviedli k tejto úvahe a ktoré ma neprestanú nikdy prekvapovať. Deti vo svojej jednoduchosti chápu neuveriteľne hlboké veci. Kladú si odvážne otázky. 6-ročný Ondrejko ma posadil svojou otázkou na zadok: „Ako mohol byť Pán Ježiš na kríži opustený a sám, keď je Najsvätejšia Trojica?“ 5-ročný Filipko sa pri rozhovore s mamičkou o Ježišovom utrpení opýtal: "A on sa tešil?" Teologická tradícia sa nevyhýbala otázke, ako mohol Ježiš žiť v hlbokom spojení s Otcom, ktorý je prameňom radosti a blaženosti, a súčasne prežívať agóniu až po výkrik opustenosti. To, že tieto dve zdanlivo nezmieriteľné dimenzie stoja vedľa seba, je v skutočnosti zakotvené v nevyspytateľnej hĺbke hypostatickej jednoty.

Blog
 Mimoriadna Krížová cesta vo Vatikáne

Mimoriadna Krížová cesta vo Vatikáne

Sú témy, o ktorých sa v našich médiách, ale aj v médiách Európy málo, alebo vôbec nehovorí. Týkajú sa aj skrytého života ťažkých väzníc, ich dlhoročných odsúdených obyvateľov, strážcov a vychovávateľov. Krížovou cestou 10.apríla na prázdnom svätopeterskom námestí pod vedením pápeža Františka sa toto tabu prelomilo. Via Crucis sa stala Via Lucis, krížová cesta cestou svetla.